reklama

Vedieť hľadať

Pridal/a dasa_ dňa 07. 08. 2022 - 11:47

reklama

 Už dlhší čas sledujem na sieťach jednu ženu. Pochádza zo Slovenska, je vo veku 60+. Aktuálne žije v Prahe. Prvotne som ju sledovala kvôli štýlu obliekania. Neskôr ma veľmi oslovili jej fotografie. Stále to bolo o móde ale ku tomu vždy pridala nejaké pamiatky. No veď Praha. Som si tuším aj povzdychla pod jej nejakým blogom, že jej ľahko fotiť, keď tam žije. A aj mi vtedy odpovedala, že treba hľadať krásu tam, kde sme.

Neskôr som čítala ďalšiu podobné myšlienku od jedného nášho rodáka. V skratke:"Je jednoduché milovať Banskú Štiavnicu alebo Vlkolínec. Ale milovať naše mesto, to chce odvahu. A vynachádzavosť. " A veru, tiež má pravdu. Naše industriálne mesto, ktoré má miesto centra sídlisko. To treba chodiť naozaj s otvoreným srdcom.

Doslova pár metrov od nášho domu máme takéto miesta. Keby som chcela byť akurátna, tak hrôza - z jednej strany diaľnica, z druhej železnica a z tretej betonárka. Naviac kopec invazívnych rastlín, o ktoré sa nikto nestará. Ale ja sa na to radšej pozriem z tejto strany. Občas to je celkom výzva. Lebo tie negatívne myšlienky sa nejak ľahšie derú do hlavy.

 

Jazierko 01

Jazierk 02

Pri jazierku 03

Pri jazierku 04

To hľadanie je veru občas veľká výzva. Ale prečo nie? Je dobré poznať aj to najbližšie okolie. A hlavne, mať ho rád. Tešiť sa vždy domov.


reklama

reklama

Alena7, Po, 08. 08. 2022 - 09:27

Máš pravdu, niekedy treba len správny okamih a správny "štartér", aby sa nám otvorili oči.

Pripomenulo mi to situáciu spred niekoľkých rokov: kamoška absolvovala peši časť trasy pútnikov do Santiaga de Compostela. Potom nám o nej rozprávala a samozrejme ukázala aj zopár fotiek... krásne lesy, cestičky pomedzi vysoké stromy.... a veľmi sa rozplývala, aký pokoj tam je a ako ukludňujúco na ňu ten les pôsobil. Fotky lesa sa veľmi podobali na ten pri nás, kam chodíme pravidelne s našim havkom .... tak som sa pri najbližšom venčení skúsila pozrieť na našu obvyklú trasu "inými očami" ... a čuduj sa svete, tiež to bolo upokojujúce, úplne ako tam vo svete.  Vtedy som si povedala, že ak mám v lese nájsť pokoj a relax, nemusím sa trepať niekam cez pol Európy. Len treba otvoriť oči a srdce Hambím saSlnko

dasa_, Po, 08. 08. 2022 - 09:33

Mám bratranca, je cudzí štátny príslušník. V detstve trávil vždy mesiac prázdnin u babky, teda u nás. Po rokoch sa aj on vybral do Compostely. Vlastne išiel trasu už 3x. Posielal fotky aj s textom - to vyzerá presne ako u babky.

Je dôležité naučiť sa milovať to, čo máme na dosah. A netúžiť po tom, čo je ďaleko. Lebo vzdialené vrcholky hôr sa zdajú vždy zelenšie.

Teda dodala by som, nielen sa to naučiť milovať ale aj priložiť ruku k dielu. Aspoň kvetmi na balkóne, vysadeným stromom, tam, kde sa dá. Alebo aj pozbieranými smeťami.

Kamila, Po, 08. 08. 2022 - 18:34

Krásne zákutie, Ánoozaj je dôležité vedieť a hlavne chcieť sa pozerať. Hambím sa

dan-cula, Po, 08. 08. 2022 - 20:31

áno vedieť sa pozerať a nebáť sa aj podeliť -lebo pochvala poženie vpred..

u nás sú 3-4 mladí chalaniskovia no už mladí muži a fotia nádherné fotky..vedela som že fotia lebo občas som niečo zazrela ale ked urobili výstavu v kulturáku padla mi sánka,že aké mi máme okolie..hlavne že na biku chodím cez mnohé miesta obdeň..inak vystavili fotky len okolia no a z nejakých výstupov na kopce ale len zo Slovenska.. a seria štyroch ročných období jedneho záberu to bola paráda..alebo seria fotiek jedného osamelého stromu každý mesiac čiže 12..alebo topole tak zobraté z jedného uhla,že to bolo akoby Toskánsko..a to všetko tu max 3km od dediny.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama