... do života (na najvyššom stupni víťazov),
do ziarivych oci svojich deti,
ked sa vam srdcia spoja:
to tvoje vedie ich a ony hovoria
lubim ta, mama moja.
... do svojej malej rodiny,
ktora ta stale hlada,
azda ta nevie pochopit,
ak nas mas vsak rada,
skus spojit pretrhnutu nit.
... ved laska, to nie je slovo,
ci rozne prejavy- uvahy, basne,
su neskutocne krasne,
ale krajsi je usmev, stisk dlane,
ruky co stretnu sa kazdy den
pri praci, dakujem za ne.
Dievčatá, toto mi vložila moja jediná sestra do diskusie k básni na mojom blogu. Nezmôžem sa na nič iba na plač. A slzy tečú...
Najdolezitejsie je tesit sa z kazdej chvile, ktoru prezivame a dat svoje pocity najavo...vzdy a vsade...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je to o tom, že stále niečo hľadáme, za niečím sa naháňame a pritom to najkrajšie a najdôležitejšie máme doma, naše deti. Tak sa skúsme na chvíľu zastaviť, pohladiť a usmiať na naše slniečka.
Trochu som tie krásne slová preložila pre menej poetické duše.