V práci ťažko bez nej ...

Drahé naničmamy.

Viaceré ste možno v rovnakej alebo veľmi podobnej situácii ako ja. Začnem tým, že som sa po dlhých rokoch vrátila k lektorskej činnosti a vzhľadom na skutočnosť, že som aj onkologický pacient (stále v aktívnej liečbe), veľmi mi toto povolanie vyhovovalo. Zamestnávateľ mi toleroval časté návštevy u onkológa (každý mesiac) a aj veľa iných vyšetrení, na ktoré som musela chodiť. Fyzicky som toto povolanie vládala vykonávať na dobrej úrovni, rovnako aj spätná väzba od účastníkov školení bola skvelá. Prekonala moje očakávania, ktoré som mala, keď som do tejto práce pred 2 rokmi nastúpila. Podotýkam že s rakovinou som si hľadala predtým prácu takmer 2 roky kým sa mi pošťastilo zamestnať.

Hmm, tuším ma každý rok v marci dobehne nostalgická nálada. Asi to súvisí s dátumom, kedy sa podávajú daňové priznania a ja mám naviac roboty :)

Aj tento rok tak trochu bilancujem. Okľukou som sa dostala k môjmu prvému klientovi, ktorému som začala z núdze robiť pred 20 rokmi podvojné účtovníctvo. Na ňom som sa učila, časom sa naše cesty rozišli. Teraz som sa dala na to nahovoriť opäť. A tak sa mi začali vynárať spomienky, aké to bolo pred 20 rokmi, čo všetko sa stalo, čo sme zažili. Aj sme sa dosť rozprávali

No a potom som si prečítala na FB povzdychnutie jednej z nás, že dostala veľa znamení, ale aj tak si urobila po svojom. Teraz zrejme nesie dôsledky...

S radosťou vám oznamujem, že sa mi stal malý...alebo lepšie povedané veľký zázrak. Dievčatá, po 8 rokoch materskej dovolenky sa na mňa usmialo šťastie a v meste kde je viac ako 30% nezamestnanosť sa mi podarilo nájsť prácu. Dala som si len jednu žiadosť, pozvali ma na pohovor a vybrali si ma.