V práci ťažko bez nej ...

Hmm, tuším ma každý rok v marci dobehne nostalgická nálada. Asi to súvisí s dátumom, kedy sa podávajú daňové priznania a ja mám naviac roboty :)

Aj tento rok tak trochu bilancujem. Okľukou som sa dostala k môjmu prvému klientovi, ktorému som začala z núdze robiť pred 20 rokmi podvojné účtovníctvo. Na ňom som sa učila, časom sa naše cesty rozišli. Teraz som sa dala na to nahovoriť opäť. A tak sa mi začali vynárať spomienky, aké to bolo pred 20 rokmi, čo všetko sa stalo, čo sme zažili. Aj sme sa dosť rozprávali

No a potom som si prečítala na FB povzdychnutie jednej z nás, že dostala veľa znamení, ale aj tak si urobila po svojom. Teraz zrejme nesie dôsledky...

S radosťou vám oznamujem, že sa mi stal malý...alebo lepšie povedané veľký zázrak. Dievčatá, po 8 rokoch materskej dovolenky sa na mňa usmialo šťastie a v meste kde je viac ako 30% nezamestnanosť sa mi podarilo nájsť prácu. Dala som si len jednu žiadosť, pozvali ma na pohovor a vybrali si ma.

Zadala som temu mojej najstarsej triede, ktoru ucim, chceli by ste byt vojakom? Ak ano preco, ak nie tak preco. Mali napisat o tejto teme 200 slovami svoj nazor. Zaujimave nazory som si precitala, teda tie, ktore som dokazala pochopit. Niektore vety totiz nemaju ani hlavu ani pätu. Jeden ziak mi k teme, okrem ineho, napisal: Citujem "There is also a phrase that says: Make love not war.

Idem za hodinku na pracovný pohovor, konečne po 2 rokoch posielania životopisov Tak mi, prosím, držte palce, aby to bolo to, čo chcem a čo bolo v inzeráte a nie nejaká kuleha zase...