Vianočný román 2014, 8. časť

Martin bol v dielničke, už aj dláto pustil z rúk a iba sedel a dumal, tak veľmi ho bolelo pri srdci, tam tak veľmi pichalo.
Toľko chcel Ivankinmu otcovi povedať, toľko chcel vysvetliť, ale nemohol.
Možno má moja mama pravdu že z tohto vzťahu nemôže byť nič dobré, lebo to zabrania jej rodičia. Oni vraj nepasujú k takej rodine.
No prečo, prečo by nemohol pasovať k ním.
Chcel mu povedať že už druhý rok a teda posledný chodí na nadstavbu a bude maturovať, vie že je to možno málo ale remeslo sa mu páči a páči sa aj Ivanke. Hory boli vždy jeho domovom a tak bol rád že išiel na takéto učilište. No čo je na tom že je zatiaľ iba pilčík? veď tam treba silného chlapa, nepije - skúsil to v partií ale pochopil že nemá istotu pri svojej práci ak si dá pohárik tvrdého či niečo iné a tak zistil že mu to ani nechýba a Ivka ta sa z toho veľmi teší.
Už nechodí ani s kamarátmi von, nebavia ho prihlúpe reči v krčme, radšej sa zatvorí do svojej dielničky a stružlíka ani sám nikdy nevie čo z toho bude.
Pozná drevo podľa vône a vie čo je z neho najlepšie urobiť, učarovalo mu.

Zaspomínal na svojho starého otca ako mu vložil do jeho detských rúk klátik z čerešne a povedal - podrž ho v rukách, pohlaď a počúvaj čo ti povie - ono má v sebe toľko tajomstiev.
Chlapec držal drevo v ruke a odrazu videl zrelé čerešne a tak vyhrkol čerešňa. Ako len bol prekvapený ked starý otec povedali - veru dieťa moje prezradila ti už časť tajomstva a ty ju vieš počúvať. Nikdy nezabudni na tento deň, v dreve je krása a život a to veľmi dlhý.
Chlad ktorý mu liezol pod sveter ho prebral zo snenia a uvedomil si, že čas je určite pokročilý a on nič nevydumal. Rýchlo vstal a utekal do domu. Umyl sa a obliekol do čistého a ani nevedel ako, ale utekal do nemocnice za Ivkou. Už sa rozhodol, nenechá sa odbiť jej otcom a chce byť s ňou a porozprávať sa o tom čo sa stalo.
Otvoril dvere a nadýchol sa studeného vzduchu, to bolo jeho rozhodnutie a v tom zbadal malé čudo, ktoré vyrezával ako bez duše a ani nevedel čo z toho bude, robil to iba inštinktívne, ako v nejakom tranze. Muselo mu to vypadnúť z vrecka - zdvihol to podržal v ruke a vložil do vrecka - už vedel čo a prečo to urobil.

Komentáre

Tlieskam

BozkávamTlieskam júúúj a zase čakať na ďalšiu časť... preto nemám rada seriály Chichocem sa

A ja čakám kedy dáš ďalšiu časť Chichocem saÚsmev

Ja tak ilustrácie k tomu dorobím Mrkám na písanie moc nie som - leda tak nejakú satiru by som ešte zvládla Veľký úsmev a to by potom tento vianočný román stratil to čaro Bozkávam

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok