Výrok

..priateľstvo nie je nato,aby nás zosmiešnilo...priateľ tu je nato,aby zakrýval naše omyly...(y)

Komentáre

Priateľ, ktorý zakrýva moje omyly, mi "pomáha" zostať v mojich omyloch...

“Iba tých pokladám za svojich priateľov, ktorí sú takí smelí, že ma upozornia na moje chyby.” René Descartes

Mňa by zaujímal autor výroku. Inak súhlasím s Geo a Meryrous Úsmev Tiež sa mi nepozdáva zotrvávať v omyloch Slnko

Nemyslim si ze toto ma ineho autora ako keka;-)
Ale sekla som sa, povedal to nikto iny, ale autor nie je uvedeny. Inak celkom ten citat upresnil predstavu o tom, ako si keka predstavuje priatelstvo, co ma voooobec neprekvapilo.;-)

dobrý priateľ mi nepomáha ostať v mojich omyloch ale povie mi to pravý čas a nebude do mňa kopať a biť ma ked ma už aj život bije
skôr to bolo myslené ,že aj ked spravíme chybu tak priateľ bude stáť pri mne ...aj napriek tomu ...a citlivým prístupom sa dopracujeme k ne-akému záveru .
Slnko

.
asi ja by som napísla.
priateľstvo nie je nato,aby nás zosmiešnilo...priateľ tu je nato,aby ma podržal....

Keka kašli na to,každý normálny sa dovtípi čo si tým chcela povedať MrkámÚsmev .Krásny den všetkým SlnkoKvietokSlnkoKvietokSlnko ...

Čo to znamená normálny ? Myslíš normálny podľa teba a Keky Úsmev ?

Áno

...a najmä: priateľ nie je ani hyena, ani slepica, že ?

Maja(flower)

ÁnoÁnoÁnoChichocem sa
A mozno pre keku aj je priatel hyena ci slepica:-D
No a kedze ja jej priatel nie som, tak potom JA nemozem byt ani slepica ani hyenaaaaa.

Áno lyduch ty aj si .....
znovu si to vystihla(rofl)

sonia dakujem(sun)

No mna skor zaujima, kto priebezne dokaze urcit, ze sa niekto dopusta omylu?
Priatel moze mat nazor, ze sa mylim, moze ho slobodne vyjadrit, ale kazdy by si mal byt vedomy aj vlastnej omylnosti a pripustit, ze to, co sa jemu zda nespravne, je pre ineho mozno v tom momente to vhodne. A zakryvanie omylov urcite nie - ale ich prehliadanie, ked sa ukaze, ze to bol predsa len omyl, je znamkou velkorysosti. Nakoniec, su to kazdeho vlastne omyly a vlastna skola.

velkorysosti, ale len v pripade, ze sa ten omyl dotykal jeho (ublizoval jemu osobne).

inak je to skor ponechavanie priatela v tom, aby konal chyby tak dlho, az sa na nich sam popali, alebo mu ich niekto iny vmetie do oci.
a potom treba zase mlcat o tom, ze on ich cely cas videl, len z priatelstva mu to nechcel povedat, aby mu tym neublizil.

Áno

No fajn, ale ako ty dopredu na 100% vies, kedy tvoj priatel robi chybu? O tom je moja pochybnost.
Netvrdim, ze treba iba mlcat - ale je to stale iba nazor, ktory mozem povedat a to s vedomim a priznanim, ze aj ja sa mozem mylit, lebo tak ako nikto nema, nemam ani ja predstavu kam dana situacia az siaha. Aj zdanlivo uplne jednoznacne nespravne kroky mozu viest k spravnemu cielu. Este si sa s tym nestretla? Vsetko je relativne. Kym skutocne nemas tu tolko omielanu krystalovu gulu a vies s nou narabat, nemozes vediet. Mozes si iba tipnut, tusit...pripadne sa mozes naucit techniky pomocou ktorych sa trosku priblizis k poznaniu, co je pre koho optimalne ale este stale nebudes vediet.
A to "(ne)ponechavanie" niekoho, aby robil chyby - to znie, ako keby si mala mat v rukach nejake riadenie, vplyv na to, co kto robi. Co by bezneho cloveka podla teba k tomu malo opravnovat? To sa pytam vazne. Rada by som vedela, co mi konkretne na tuto otazku odpovies.

v prvom rade hovorim o chybach, ktore su ocividne.
v druhom rade tak ako hovoris ty, ked nie su ocividne - povedat mu, ze si myslim, ze podla mna, ze toto robi zle. povedat svoju mienku.
priatelov netreba fackat, pokial skutocne nerobia ocividne hluposti.
skor si myslim, ze rozumne naznacit, ze asi ... - to skor zacne v hlave vrtat ako priame upozornenie. to zase skor vyvola obranu (statisticky najcastejsia prva reakcia, ked je zasiahnute nase "viem, co robim" - spustac hadok a nedorozumeni).
netreba mi ani gulu, ani vestecke schopnosti a uznavam, ze do ciela sa da dojst nekonecnym mnozstvom cesticiek. to je fakt.
aj keby som sa sebaviac snazila, kazdy si tie chyby bude robit nadalej, lebo kazdy je predovsetkym vo vlastnych rukach. este aj ti nasi potomkovia, na ktorych by sme mali mat dosah najviac. a nemame. mozem krutit hlavou a hovorit: nie, nie, takto nie. aj si vlasy trhat. ale zabranit mu urobit to nemozeme. urobi si po svojom.

takze mas pravo pred niekym aj na kolenach klacat a prosit, dohovarat, argumentovat, prikazovat, priuzvukovat, prikladovat, zakazovat, rozvadzat mozne scenare a konce, a cokolvek ine. na to vsetko mas pravo - si opravnena.
ale ci sa podla toho aj zachova, ci si s toho nieco vezme - to je ina kapitola. a tam dosah nemas.
teda - mozno tu vyznievam ako niekto, kto dava navody. ale co s nimi dotycny/a urobi...
mozno mi bude luto, ked dojde na situaciu: ja som ti hovorila. ale v podstate najpodstatnejsej, vsetok moj vlyv skoncil tu na tejto stranke, pri tych pismenkach. a ako to dopadne, je uz jeho vec.
takze na mojom "mentorstve" celkovo nema koho, co znepokojovat.

ked sa to tak vezme jahodka, dochadzas k tomu bodu, ku ktoremu som tu ja uz dosla parkrat. ze tato stranka by nemala existovat.
lebo nikto nema pravo nikomu radit, starat sa do zivota a davat mu navody, ze aj takto by to mohlo ist. dokonca aj vtedy, ked o to vyslovene poziada. nema pravo starat sa a ten dotycny ma pravo robit si co chce, lebo je svojpravny (a vice versa).
vsetci by sme mali mlcat a pozorovat a nechat to na nom ako sa to vyvinie.
tak by to bolo najrozumnejsie.
ale je tu druha stranka.
ze kazdy ma pravo sa vyjadrit.
k tomu koliduje - nikto nema pravo ten nazor kritizovat.
idealne by bolo, keby sa tu kazdy len vyjadril a nazor toho druheho, aj ked s nim z hlbky duse nesuhlasi, nechal tak.
a zase kolizia - kazdy ma pravo sa vyjadrit.
a tak to tu pojde dokolecka a niet z toho uniku.
to je demokracia.
kazdy mame pravo na vsetko a nikto na nic. len tie hranice medzi tym kazdy chapeme inak.
preto sa tu dotahujeme, dialogujeme a obcas aj ostro hadame.

zaverom teda - bezneho cloveka k tomu opravnuje uplne vsetko a zaroven absolutne nic. moze to robit, ked sa mu zachce a zaroven by nemal. je to len jeho vyber chapania hranic.
demokracia.
ci to bude mat nejaky ucinok, zalezi len a len od toho, komu to bolo urcene, ci si z toho nieco vezme.

ja napr. nechcem, aby si zia odskusala peklo ziarlivosti, lebo som nim velmi dobre oboznamena a viem ko zle sa z neho stvera von (asi ako ty ked prekonas hnusnu chripku by si robila aj svateho, aby ju tvoje dieta nechytilo).
ale zabranit jej v tom nemozem, aj keby som mala najmetorskejsie reci na svete. tak ako tvoje dita tu chripku v skole napriklad nakoniec chyti.

Rozpravame kazda o niecom inom, ale nevadi. To su len take moje zamyslenia...
Ale zaujimalo by ma, akym sposobom klasifikujes "ocividne chyby", ked nemas sajnu o tom, k akemu vysledku maju tie kroky viest? To by si mohla naozaj zodpovedne posudit iba ak by si vopred poznala vyvoj situacie a jej mozne vyustenia.
Neovoriac o tom, ze pri posudzovani situacie sme vsetci chtiac - nechtiac zatazeni subjektivnym vnimanim (napriklad osobna skusenost s podobnou situaciou)a ono sa u blizneho Úsmev vsetko moze vyvinut uplne inac, nez sa to stalo u mna.
Akonahle dospejes do urciteho stupna objektivity, zistis, ze mas problem k situacii zaujat jednoznacne (alebo vobec nejake) stanovisko. Ked prestanes aspon na chvilu polarizovat (vidiet vsetko bud len ako dobre-zle, chybny krok-spravny krok, mudre-hlupe, cierne-biele), pochopis, o com hovorim.
Ano, taky pristup by zdanlivo mohol viest k zaveru, ze odovzdavanie skusenosti nema ziadny vyznam. Co si nemyslim. Urcite ma. Pre kazdeho, kto sa chce ucit, moze cudzia skusenost posluzit ako referencia, ale tazko moze byt vychodiskovym bodom pre to, aby "odovzdavatel" skusenosti neomylne vyhodnotil, ze to alebo ono bude chyba a tamto zasa spravne. Tak nejak som to myslela.

Ahaaaaaaaa, ja uz som pochopilaaaaaa. V podstate ma kazda v niecom pravdu. A spolu je to uzasna idea:-)

jahodka, hovoris presne o tom co ja, len inymi slovami.
takzems sice pocit, ze som ta nepochopila, ale len preto, lebo nehovorime o tej istej veci rovnakymi slovami.
tot vsio.

ja_hodka správne každý máme nárok na vlastné omyly a to je podstata ,
ako môže niekto vedieť že ten jeho názor je ten správny a preto tá tolerancia.

a tolerancia je aj v tom, ze toho niekoho nechas, aby povedal tomu druhemu - robis chybu.
alebo naopak - nehovorme nikomu nic. aj to je tolerancia. nechajme ho, nech si najde cestu sam.
ako som povedala jahodke vyssie - ziadne prispevky, ziadne odpovede, ciste mlkve sleodvanie, co z toho bude.
ale obavam sa, ze najskor si autorka pomysli, ze ju iba ignorujeme a urazi sa. alebo zaplace, ze je vsetkym ukradnuta.
takze - ako z toho von, aby sme si navzajom nebrali prava na nazor a tolerovali sa? na toto by ma tvoja odpoved zaujimala. uplne vazne.

ja som reagovala na tento konkretny vyrok o priateloch a chybach. Je jasne, ze ak sem niekto napise svoj problem, asi ocakava, ze ludia budu pisat svoje nazory, pripadne rady. A ludia tak radi radia - takze takato situacia, to je vlastne idealny stav Chichocem sa Ale vazne...
V reali to iste: Ak ma priatel poprosi o nazor/radu, vynasnazim sa mu co najobjektivnejsie poradit. Nevidim v tom ziadnu dilemu, ani nieco, z coho von, neviem ake uberanie prav...Nazor si moze povedat kazdy, aj ten, ci nema ani sajnu o nicom - to som predsa napisala uz vyssie, dokonca dva krat zda sa mi
Jedine, co prehodnocujem stale castejsie, je jednoznacna kategorizacia udalosti/veci/javov/skutkov na dobre a zle, na chybne a spravne, na vhodne a nevhodne. K tomu sa ja osobne necitim opravnena. Vsetko, co je vhodne, moze byt aj nevhodne, co je spravne, moze byt za urcitych okolnosti nespravne. Uz to asi lepsie vysvetlit neviem.

Naozajstný priateľ ,ked vidí tvoje chyby,tak ťa na nich upozorní,falošný priateľ na tvoje chyby upozorní iných.:-( neznámy autor/

Áno súhlasím lýdia
ale priateľa majú stat pri sebe ked je jednému ťažko.
a neriešim hned chyby toho druhého je to o pochopení a nie o podrazoch.

keka1, ja zasa súhlasím s lýdiou k, neriešim teba, ale áno, je to o pochopení, nie o podrazoch...beriem, ale čo si tým chcela povedať?...a nečakám ospravedlnenie minulých útokov, sme len ľudia...

Maja(flower)

Jamajka(sun) dakujem za pochopenie...
ja osobne očakávam od mojích priateľov ,že mi povedia aj nepríjemné veci,alebo ak ja robím niečo zlé tak ma stopnú,poprípade "prefackajú"(rofl) Chichocem saMrkám a nie že mi budú len r.ť vylizovať.

ÁnoÁnoÁno

Maja(flower)

samozrejme súhlasím
ale je to len výrok tak prečo toľko rozruchu okolo ?
ja osobne mám rada ľudí s názorom a aj si ho povieme ale neodsudzujem nikoho ked so mnou nesúhlasí
" je to len môj názor a tvoj názor"
jednoducho beriem ľudí takých aký sú "neprevychovávam a nesúdim " ked mi niekto nevyhovuje povahou tak sa s ním predsa nebudem kamarátiť ! Priateľstvo sa buduje tak ako vsťach, s niekym si sadnem hňed ,s niekym neskôr ked som sa v ňom mýlila a s niekym nikdy.
A určite to nieje o ofukovaní !;-)

Srdce priateľ je človek ktorý ma pozná Srdce
ked sa na mňa pozrie tak vie či som šťastná alebo ma niečo trápi bez toho aby som to musela povedať.:-)

ďakujem, po dlhom čase som sa zase zasmiala

Maja(flower)

Srdce pekná diskusia a každý má v niečom pravdu tú svoju samozrejme,môžeme sa vyjadriť všetci a je to inšpirujúce,možno niekto takto nato nepozeral a má nový pohľad na určitú vec a možno si s toho niečo zoberie a možno nie ale je to každého osobná vec.
Srdce ja to vidím tak že ,diskutovať treba aj sa vyjadrovať ale nie vnucovať niekomu jeho názor.
čaute TlieskamTlieskamTlieskam

Dá sa niekomu vnucovať názor ? Teda bez toho, aby niekto vyslovene použil slová "musíš to urobič len a len takto a nie inak" ?!
A aj keby ich tu niekto použil, je nutné, aby adresát nemal na výber a jednoducho sa "musel" zachovať tak, ako mu tu niekto /niekedy cudzí/ píše ? Prípadne je nutné prijať taký názor, aj keď nám je proti srsti ? Aká sila by nás k tomu mohla donútiť ???
Úsmev

polárka, dá ,sa niekomu vnútiť názor ,možno tebe nie a ani mne určite nie ale povedzme si to na rovinu sú jedinci ktorým sa dá ...................:-(

Povedzme, že taký ľudia existujú. Chceš teda povedať, že prijmu vnútený názor - ak to dobre chápem. Nie je to však ich rozhodnutie prijať niečo ? Ak sa vedome rozhodli, bez násilných donucovacích prostriedkov /myslím tým dospelých ľudí, s priemerným a nadpriemerným IQ/, potom predsa nemožno hovoriť o vnútení. Či tomu zle rozumiem ?

Polárka rozumieš ,a myslím že veľmi dobre.
nechcem sa dohadovať ale poznám ľudí ktorý sa nechajú ovplyvniť a dobrovoľne a škodia sami sebe ...ale samozrejme že sa rozhodli sami a dobrovoľne a sú svojprávny a majú občiansky preukaz....
Ja presne chápem kam by si ma chcela dostať ale nebudem sa púšťať do takej debaty kto chce tak pochopil čo som chcela povedať:-)

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok