Dnes som dostala prosbu o radu ale neviem poradiť

Zavolala mi známa že nech jej poradím lebo už nevie čo ma so sebou robiť, lenže najhoršie na tom je že ja som na tom podobne a tak ťažko radiť a ona ostala tak prekvapená ked som jej to povedala.

O čo ide? Máme obidve vnútorný strach že sme niečo zle urobili, že sme niečo zle poslali, zle vybavili. To bolo tak rovnaké až ma to zarazilo.

Ja som taká nebola ale od určitého času som si prestala veriť v tom čo robím, ak doporučite psychologa tak nepomohol. No mohla by som si pred zrkadlom do nemoty opakovať aká som úžasná, len tomu sama neverím.

Takže čo poradite?

Komentáre

toto tiež celkom dobre poznám. Moja snaha o dokonalosť. Ubíja ma to.

Trochu mi pomohlo, keď mi niekto povedal, že nemôžem byť dokonalá. Že dokonalý je iba Boh. A že to, že sa mu chcem podobať v dokonalosti je moja pýcha. Keď si toto uvedomím, dokážem pripustiť, že jednoducho urobím aj chyby. No a čo, tak sa potom napravia. Nie som dokonalá

Toto viem aj ja a potvrdila mi to aj psychiatrička ked som v tom čase u nej bola tak sme preberali aj to. Povedala že ja na jednej strane ani len nechcem byť dokonala a na druhej strane strach.

Poviem príklad: posielala som do prahy vyšívaný obrúsok, bol iba taký jemný obyčajná výšivka retiazkovým očkom a odrazu mail od nej a ja celá v strachu určite je zlá a niečo je zlé ale som otvorila a ona celá šťastná chce také aj na veľký aj malý stôl. Len keby ste vedeli aký strach ja prežívam.

Takisto popisala aj ta známa, ani neviem už pripúšťam aj to že to je niečo spoločné, lebo to sme vtedy preberali aj s tou psychiatričkou aj ona hovorila že sú ľudia ktorí su na tom tak ako ja a potom tí čo ani len nepripustia že by sa mohli mýliť, tak možno aby bolo rovnováha tak treba aj toho, ale veľmi ťažko sa s tým žije a nejako to zamiesť pod koberec sa to nedá,je to všade prítomné. Ja som to nepoznala cca pred takými 10 rokmi či aj menej, teda nebrala som že je všetko super ale nerobila som z toho vedu.

a teraz si predstav, že posielam denne x balíkov. A keď vidím na druhý deň po odoslaní mail od toho, čo už balík dostal, tak ma oblievajú poty a trvá mi aj hodinu, kým to otvorím. Napriek tomu, že za 12 rokov bolo možno 5 reklamácii a aj to sa 3 vysvetlili. Oni sa chcú len niečo spýtať alebo poďakovať....

Neboj, nie ste v tom samé...  Potrebný nadhľad nad tým všetkým mi dá dosť práce.

To nemyslíš vážne ved ty popisuješ mňa, stoja mi všetky chlpy na tele a mám zimomriavky, takže naozaj ide o niečo viac ako sme iba my.

moja sestra by povedala, že babka tragedka sa musela nejak prejaviť :) Podľa nej sa vždy všetko muselo končiť katastrofou. A keď toto nasávaš s materským mliekom, tak je to vidieť. A inak si myslím, že chodí okolo mňa panika.

Snažím sa, ale furt ma niečo prevalcuje. Ale teda, zase až tak moc to neriešim. Viem, že som taká, vedia moji najbližší.

No lenže ja som taká nebola najhoršie je to po tej tragédií u nás doma takých tragédov nebolo.

Preto sa mi to ani trochu nepáči a tak hovorila  aj ta znama že už jej aj muž povedal že čo sa to s ňou deje. Ak by som s tým celý život žila tak by som to skôr vedela pochopiť.

 

Koľko krát sa Ti reálne stalo, že si niečo naozaj pobabrala? A ak sa to stalo bolo to fakt hrozné?Alebo tak normálne napraviteľné? Mne v tomto smere raz pomohol syn keď mi položil presne tieto isté otázky. Reálne či sa to niekedy aj naplnilo? Pretože v drvivej väčšine prípadov je to len strach, nie je to realita, je to len a len strach- emócia, strach...mne toto uvedomenie si veľmi pomáha v niektorých situáciách...a niekedy mi pomáha aj to, keď si uvedomím ten strach a idem do tej situácie aj napriek tomu, normálne si poviem- áno toto musím, potrebujem urobiť, mám strach, obavy, ale to sú len emócie a idem...a potom vždy príde úľava

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.