Včera som naše dovolenkové zážitky Hohe kopce - piknik pri Mooserboden ukončila pri tom, že sme s Tinkou márne čakali na parkovisku na príchod našich turistov, drahého s troma staršími deťmi, posledným autobusom. Vybrali sme sa teda pešo k hotelu. Dieťa mňaukalo, že ju bolí chrbát, nevládze ... K tomu začala rozvíjať katastrofické scénare, čo sa mohlo stať. Mne tiež nebolo všetko jedno, ale snažila som sa paniku držať pod kontrolou. Pre istotu sme si spievali našu obľúbenú "Pláva kačka po jazere ..." (blush) Signál nebol žiaden, nevedela som sa im dovolať, aby som zistila čo sa vlastne stalo. Moje jazykové znalosti veškeré žádne, nemala som tušenia, ako zháňať pomoc.
Ešte aj slováci ubytovaní v našom hoteli došli na večeru neskoro. Našťastie sa mi okolo 19.15 na chvíľu naši dovolali, že sú v poriadku, boli "len" 3,5 hodiny od parkoviska pri hornej priehrade. Predstava, aká cesta ich po tme čaká ma dosť desila. So súhlasom mojej staršej devy pridávam jej autentické zážitky, tak ako ich referovala tesne po príchode svojmu priateľovi na SK cez FB.
"Takze rano o ôsmej sme boli na ranajkach, o deviatej sme zaparkovali auto na dolnom parkovisku na ceste na priehrady, ktore su vo vyske 2000 m medzi horami. Kupili sme si lístky, a autobus nas vyviezol k takej špeciálnej lanovke, teda plosine, alebo co to bolo, k ďalšiemu autobusu, ktory nas cez milión zakrut a tunelov doniesol k hornej z dvoch priehrad. No prisli sme hore, a sme sa oddelili od mamky s tinkou, tie boli ma menšej prechadzke :)my sme sa rozhodli, ze pojdeme okolo jazera a pozrieme sa na ladovec a ideme spat autobusom posledny isiel 17:00. No isli sme po znacke okolo vody, po asi hodke a pol sme odbocili hore na kopec, cez ktorý sa islo na ladovec tam uz to zacalo byt zle, sama trava, lopuchy a kosodrevina, cestu skoro vidiet nebolo a boli sme mokri az po pas ...
No ale to bol este len zaciatok, ten porast bol taky husty, cesta skoro žiadna, clovek nevidel kam stupa, značkovanie trasy uplne o nicom, no a pochvili sme znacku uplne stratili. Kopec zacal byt cim dalej tým strmejsi, takmer sme sa plazili, a sme si povedali, ze vyjdeme vyššie na kopec, prec z tej hustiny a budeme aj lepšie vidiet. Okrem toho vsade bola rosa, mokro a same potoky a vodopady, z tych ľadovcov všade ...Dosli sme na koniec prvého kopca, a chceli sme ist na ten druhy s ladovcom, len medzi nimi bolo udolie plne vodopadov, tak sme nevedeli, ci to zvladneme, a povedali sme si, ze mame este dost casu, ľadovec skusime, a naspäť z ladovca zídeme do druheho udolia a na bus.
No cesta bola otrasna a ťažká strasne strmé, vsade voda, ale spolocne sne to zvladli a boli sme na ladovci, ten bol uplne super.
Ľadovec bol pod takým velkym vrchom, ake sli sme po ladovci len rovno, aby sme zisli do druheho udolia...ľadovec skoncil, a za nim boli skaly, najprv taka sutina, a potom uz len take velke hladké skaly, po ktorych sa hrozne smykalo, a este k tomu zacalo prsat, co vsetko zhorsilo...No a sli sme sli, ale nijak sa do toho udolia nedalo dostat, asi hodinu sme hľadali cestu, skusali sme, samozrejme bez znaciek, ale vsade boli skaly a strasne strmo, takze sa to nedalo... rozhodli sme sa, ze sa vratime ako sme prisli, tou odpornou cestou, a stratili sme tym hľadaním vela casu, takze sme vedeli, ze ten bus naspäť asi nestihame....
Sli sme spat cez ľadovec, a chceli sme skusit ist nejakou cestou trocha nižšie, nie uz takmer na vrchu kopca. ..no ale jak sme skusali, tak sme skúšali, vobec to neslo....pod nami obrovské rokliny a vodpady, a my sa drzime trsov travy na takmer 90 stupnov sikmych svahoch, este k tomu mokrých...este aj ponozky som mala mokre, z tej rosy a vodopadov a ladovca, sklamali ma topánky....No a jedine riesenie bolo ist hore, takze sme sa splhali hore po trava, uplne poleziacky, po styroch, mala som hrozný strach, naozaj, a ked uz ja sa bojim, to je co povedat....no a po tom nekonečnom boji, co sme sa bali ze umrieme, vobec sme ani uz nevladali, vsetko nas bolelo, cely mokri a vystrašeni, sme dosli na vrch kopca, kde sme našli značku!
Tam sme isli spat po tej odpornej mokrej ceste k jazeru a spat na priehradu.. Posledny autobus sme nestihli, a chceli sme volat mamke, ze uz sme v pohode, ale nikde nebol signál, a vsetky chatky uz zavreté, nikde žiaden telefón....a tak sme dospeli k tomu, ze to co sme vysli dvoma autobusmi a lanovkou, musime zist peši... A to uz bolo skoro sedem hodin, nam clupkalo v topankach, bolel nas kazdy klb, uplne vsetko...Tak isli sme isli, trocha po asfalktke, ale ked bol tunel, museli sme ho obchadzat po kopcoch a skalach... Sli sme po kameňoch cez vodopady, asi stokrat, a kebyze sa smyknes, tak letis s vodopadom asi sto metrov az do priehrady, sli sme aj s reťazami, hore dolu, no hrozne, hlavne ked uz mas všetkého dost.
Isli sme hrozne hrozne dlho, a zacalo sa stmievat, aj ked cesta uz nebola taka hrozna...nakoniec sme zapalili svetla na mobiloch a isli tak....bolo to dost zle, ale na vyber sme nemali...a uplne najhoršie bolo este v tej tme prebrodit vodopad ach..ale zvládli sme to, a asi okolo desiatej sme dosli na parkovisko, ktore sme sa bali ze bude zatvorené a budeme musiet este hodinu slapat, ale chvalabohu bolo otvorené, a tak sme sa odviezli k hotelu, sli do sprchy, a uz sedim tu s wifi... okrem toho, ze v hoteli nedavaju ziadne balíčky namiesto obeda, a veceru sme nestihli, cely den sme len keksiky mali, ale v tom strese sme ani nemali chut...
Este ze zlaty ujo manazer nam dal chlebík so sunkou a syrom a pitie, ked sme mu povedali co sa nam stalo... Mamka sa snažila vysvetlit v hoteli, ze sme sa stratili, ale nevie po anglicky ani po nemecky, takze ju velmi nepochopili....oni obidve aj s Tinkou v hroznom strese....Vsetko ma boli, cele chodidlá jeden velky otlak, opuchnute kolená a členky, boli ma kazdy sval na rukach aj na nohach a asi mam aj teplotu..."
Tu končí farbisté rozprávanie mojej devy, nechala som ho v pôvodnom stave. Bola som šťastná ako blcha, že došli živí a zdraví, nadopovala som ich panadolom, poniektorých dostala aj do postele. Staršie deti ešte išli hľadať wifi do reštaurácie. B-] Máme všetci spomienky na celý život. S odstupom času už aj úsmevné. No možno by sa im zišla miestami úzkostlivá mama. ;-)
Fuuuu tak toto je riadny masaker, obdivujem tvoje deti, ze to tak zvladli, hory daju cloveku riadne zabrat 
. My sme tuto dovolenku zdolali Krivan s holkami (9,10) vsetci ich obdivovali ako to zvladaju, bol aj plac a fnukanie cestou dole bolo to narocne pre nas vsetkych. Ale ako som uz pisala Alpy su iny level.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mas sikovne devy, ze vyliezli na Krivan. Moje su starsie 15,18 a 20, v podstate sportovci, ale tu asi nemali na vyber. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No teda , Kamilka, ešte že to dobre dopadlo. Viem si predstaviť aký si o nich mala strach. Ale máte fantastické nezabudnuteľné zážitky. A tie fotečky sú nádherné 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No dobrodružstvo na sto rokov, hlavne že všetci OK 
, k horám treba mať fakt rešpekt.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
......... akoby som to....
1/ Som rada že to malo happy end.
2/ Toto by som ja asi nepredýchala a išla ich hľadať asi aj s lampášom a minimálne volala veľvyslanectvo.
... a že wau ... takýto adrenalín teda ee. Ale fotky sú fakt famózne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vieš, no mladí, či hlavne mladá museli ísť na skutočný ľadovec. Drahý ich chcel stopnúť skôr. Ale deva nášla krásny kryštalit či čo tamá pamiatku a všetci spomienky na celý život. Ja zase poznanie, že ozaj dozrel čas naučiť sa voľajaký jazyk.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ono najlepšie zážitky, čo sa potom rozprávajú a na ktoré sa spomína sú presne také, ktoré v daný moment nechceš zažiť. A potom sa to prežije a je to super . A na ľadovec by som šla aj ja - keby tam tá lanovka až ma odviezla. 
Počuj, budete do Turecka musieť chodiť - tam gavarjaju pa ruski . Však ty rozumieš, tebe len zlú destináciu vybrali ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Joj, ako si ma potešila, že nie je chyba vo mne. 
Niežeby som tie Alpy vyberala ja. 
Nemám rada horúčavy, takže Turecko ma neláka aj keď more milujem, snáď niekedy mimo sezóny, len kým deti chodia do školy ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Fuha, aj na fotkách vyzerajú niektoré tie miesta desivo, hoci krásne, nechcela by som sa tam ocitnúť a preliezť celú tu trasu, uff.
Zaujalo ma:
1. Ako je možné, že to majú rakúšania tak zle značené?
2. Chybou bolo, keď tvoji zistili, že stratili značku, ísť vôbec ďalej. Mali sa vrátiť tam, kde videli poslednú značku a nájsť pokračovanie cesty, ísť takto ani nevediac kam bolo obrovské riziko.
Ale hlavná vec, že to zvládli v poriadku.
A teším sa na ďalšie pokračovanie z vašej dovolenky, dúfam, že ďalšie dni už nikto z vás takto neriskoval.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Túto oblasť majú ozaj zle značenú, dočítala som sa o podobnom probléme inej partie. Možno tento rok viac pršalo a rastliny ozaj dorástli do takej výšky, vyše pása, že sa v nich aj tie značky, ktoré tam boli stratili. Ostatné neriešim, nebola som tam. Po vojne je každý generál, majú všetci skúsenosť, z ktorej verím, že sa poučili. Inak dcéra mi k textu napísala komentár, že ona rada zveličuje, ale určite to bolo dosť nebezpečné. Ak sa chceli vrátiť dole inú možnosť nemali.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, neviem, ci len tu oblast, ja som citala, ze rakusania maju celkovo uplne inu metodiku a mentalitu znacenia chodnikov. Z mojej skusenosti mozem zatial len potvrdit. Zlate premakane znacenia v nasich horach. :)
Krasne foto, pospominala som si na perfis dovolenku, ked sme tam a v okoli boli pred par rokmi my.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No teda, to vážne? Boli sme tohto roku vo Vysokých Tatrách a značenie úplne v pohode. Manžel už tiež poškuľuje po rakúskych Alpách a teda s tým ich značením-neznačím ste ma dosť nepríjemne prekvapili . Takže služby majú síce možno (teda určite) lepšie (ale asi aj drahšie a značenie o ničom? Snáď raz aj osobne vyskúšame.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kami, vidím, že sme mali podobné dovolenky
myslím, že aj miesta boli blízko My sme boli na Dachsteine...schody do prázdna práve som sa chystala vložiť fotky toho "nášho" ľadovca, ale oproti tým vašim je to slabý odvar 
inak, úplne súhlasím s nedostatkom informácií v Rakúsku...nielen, čo sa týka dĺžky trás, značenia, ale aj také zaujímavosti o tom-ktorom mieste...
Švajčiarske Alpy nám pre počasie neboli teraz súdené 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Smelo pridaj fotky som zvedava. Do blogu sa lahko pridavaju.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...uff,hlavne,že došli späť bez úrazu
.Budete mať na čo spomínať 
.Nechcela by som byť v Tvojej koži,kým si čakala,kedy sa objavia.
Fotky sú úžasné a teším sa na pokračovanie.