Vždy ma poteší, keď pri čítaní knihy narazím na niečo, čo poznám. Viem, kde to je, alebo si pamätám udalosť. Alebo ma poteší, keď sa v knihe dozviem niečo naviac, len tak mimochodom. Často napríklad skúšam jedlá z beletrie. Dokonca mám pocit, že mám celú jednu kucharskú knižku tomu venovanú.

Teraz som v knihe Merde, ktorá popisuje prvý rok Angličana v Paríži narazila na jednu kozmetickú radu. Mal priateľku a v intímnej chvíli jej hovorí, že je taká zamatová.

Mama, naše prvé slovíčko, najdôležitejšia bytosť v našom živote. Možno jediná osoba, ktorá nás miluje, milovala bezpodmienečnou láskou.

Mama, naša najkrajšia aj najťažšia životná úloha. Milujeme, svoje deti, aj modré z neba by sme im zniesli, ale občas to bolí. Žiadna škola nás nepripraví na nevyspaté noci, nezodpovedané otázky, čo a ako by sme mali robiť, aby boli naše deti zdravé a šťastné. A hlavne, ako to všetko prežiť v zdraví. 

Aké je to byť mamou? Dajte nám vedieť v ankete vyhrajte jednu z 32 cien 

„Starká už to bude?“ búchala som drevenou varechou do keramickej misy.

Starká prikryla čosi variace sa v hrnci a nazrela mi trpezlivo do misy.

„ Nie, veď ešte všetku múku ani nemáš zmiešanú. Miešaj, miešaj.“ Trpezlivo odvetila a išla znovu niečo pomiešať, priložiť pod šporák, umyť niečo, vysypať ...  proste sa motala po kuchyni nevšímajúc si viac moje znepokojenie nad odhadovaným časom potrebným na zamiesenie koláča.