Jean Liedloffová je americká autorka, ktorá počas výprav do Venezuely prišla dlhodobo do kontaktu s domorodými Indiánmi kmeňa Yequana. V roku 1975 potom napísala knihu, v ktorej zdokumentovala spôsob ich života - najmä štýl, akým vychovávajú svoje deti. Deti z kmeňa Yequana takmer neplačú, sú veľmi skoro samostatné, sebavedomé, nikdy spolu nesúťažia a nebijú sa.
Autorka na základe svojich skúseností zo života medzi Indiánmi odhalila, prečo sú ľudia, žijúci na Západe, tak nespokojní a často nešťastní. Tvrdí, že tieto pocity môžu prameniť z neuspokojených potrieb bábätiek a malých detí, ktoré nevychovávame podľa vlastnej intuície a vekmi vytvorených jednoduchých pravidiel.
V knihe veľmi jasne a presvedčivo vysvetľuje, ako treba zaobchádzať s našimi najmenšími, aby z nich vyrástli spokojené a samostatné deti a potom dospelí ľudia, ktorí si nepotrebujú "liečiť" svoje deprivácie z detstva všetkými možnými spôsobmi (počínajúc nezdravými partnerskými vzťahmi a končiac drogovou závislosťou) a vedú plnohodnotný život, ktorý nie je naplnený večnou nespokojnosťou a hľadaním "niečoho", čo sa nedá nájsť. Nášmu vlastnému životu tak dáva úplne nový rozmer a pomáha ľuďom nájsť jednoduchú odpoveď na často kladenú otázku - prečo nie sme šťastní.
Celé tajomstvo je ukryté v kontinuálnom nosení bábätka behom prvého roku jeho života. Matka z kmeňa Yequana totiž svoje dieťa nosí pri všetkých činnostiach a neberie to ako nejakú zábavu alebo zvláštnu prácu. Dieťa sa proste zúčastňuje dospelého života z bezpečia matkinho objatia. Vďaka tomu získava potrebné informácie a zažíva velmi bohatý život, plný dobrodružstva a pohybu. Musí sa rôzne vyvažovať, zapojovať svalové skupiny, chvíľu visí hlavou dole, zažije dažďovú prehánku, občasné primačknutie, vôňu obydlia, teplo ohňa a podobne. Nie je teda nutné vyhradzovať si na dieťa extra čas - jeho prirodzenosťou je radosť zo spoločnosti dospelých a zo vzájomného kontaktu.
Podľa autorky v našich podmienkach dieťa trpí úplne najzákladnejším nedostatkom – nedostatkom telesného kontaktu. Deti po pôrode oddelia od matiek, väčšinu času svojho prvého roka života ležia samé v postieľke alebo v kolíske, na hracej deke alebo v kočiariku. Plačom sa snažia zjednať nápravu, privolať fyzický kontakt - a my im miesto toho dáme hrkálku alebo cumlík. Naše deti sa hrajú s hračkami, ktoré ich vždy nakonec omrzia, a tak sa neustále dožadujú pozornosti, hnevajú sa, prehýbajú sa do luku, pretože ich potreba pozorovať z perspektívy dospelého čo robíme a žiť s nami v úzkom celodennom telesnom kontakte je trvalo neuspokojená.
Žijeme izolovaní a naša široká rodina je tak rozkúskovaná, že dieťa má nedostatok sociálnych kontaktov a trpí nudou. Nemá slobodný prístup k svojim vrstovníkom alebo k starším deťom. V škole a v škôlke sú deti zaradené do tried podľa veku a neustále sa im diktuje, čo majú robiť.
V kmeni Yequana rodina z dieťaťa nesníma pocit zodpovednosti za seba samotné. Je do neho vkladaná úplná dôvera, že to v rámci svojich schopností dokáže. Matka nemusí batoľa neustále strážiť či napomínať - dieťa sa totiž spočiatku na žiadne dlhé výpravy ani nepúšťa a dáva pozor, kde sa pohybuje matka. Dieťa nemá zákazmi a nariadeniami utlmované vrodené schopnosti správať sa „sebazáchovne" a tak prirodzene využíva svoje inštinkty.
V našich podmienkach však zodpovednosť preberá matka. Naše deti sú presýtené neustálymi príkazmi, zákazmi a postupmi, takže deti veľmi skoro pocit zodpovednosti za seba strasú a presunú ho na svojich rodičov.
Jeden príklad za všetky. Malé yequánske batoľa sa hrá skoro na okraji trojmetrovej jamy. Aj keď sedí chrbtom k nej, vie o nej veľmi dobre a nikdy do nej nespadne. Matka ani otec ho na jamu nijako zvlášť neupozorňujú. Naše dieťa spadne z postele aj trikrát za sebou - aj preto, že ho na konec postele neustále upozorňujeme.
Spôsob života v kmeni Yequana je inšpiratívny aj inak. Všetci tam totiž ctia svobodnú vôľu každého jedinca. Nikdo nikoho nepresviedča o nevhodnosti alebo správnosti rozhodnutia. Rozhodnutie jedinca, nech je akékoľvek, je ostatnými vždy úplne rešpektované. Yequáni majú toľko času na správnu výchovu kontinua, že keby sa trebárs naše dieťa rozhodlo nenastúpiť do školy, nechali by ho doma. Je totiž viac než pravdepodobné, že dieťaťu časom dôjde, že chodiť do školy sa mu hodí. Potom školu navštevuje z vlastného presvedčenia a nie z príkazu niekoho z rodiny. Keď nie, ani tak ho nikto prehovárať nebude.
Je jasné, že vodu si do domu nenosíme pol dňa vo vydlabaných tekviciach a že bábätko nekúpeme v rieke. Máme pred sebou život plný konkurencie a neustáleho vývoja a nezostávame na jednom mieste celý život, so svojou rodinou a svojimi priateľmi. Ale možno práve pre tento náročný život by sme mohli svoje deti naň pripravovať lepšie.
Koncept kontinua sa dočkal u čitateľov i u odborníkov vynikajúceho prijatia, bol preložený do trinástich svetových jazykov a inicioval vznik rozsiahlej komunity rodičov na celom svete, ktorí sa riadia jeho princípmi pri výchove svojich detí.
Zdroje:
http://www.dharmagaia.cz/kniha/730-jean-liedloffova-koncept-kontinua-hl…
http://deti.centrum.cz/miminko/vychova-vzdelani/2009/3/11/clanky/odklad…
Rado sa stalo 
. Taketo knihy mi je cest posielat medzi svojich znamych a kamaratov 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veľmi zaujímavé, Georgína.
Máte ju niekto v elektronickej podobe ?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Áno, Kimka - tá kniha rozhodne stojí za prečítanie .
Neviem o tom, že by bola aj v elektronickej podobe - ale snáď sa niekto ozve.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nieco malo o tejto knihe napisal aj Vlasta Marek. No tiez neviem ci sa tato knizka nachadza v elektronickej podobe. Mozno, keby sa podujal niekto, kto by knizku vedel prekopirovat a zviazat - mohli by sme tuto verziu poziciavat v ramci NM. Mohol by to byt taky citatelsky dennik. Mozno by sme mohli takto vytvorit kniznu zakladnu. Knihy su drahe, takto by sme si vedeli pomoct. Len neviem ci je to v ramci zakona
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jarka, pred nejakým časom tu písala Elin o knižnom kolotoči a o tom, že by sa niečo na ten spôsob mohlo zorganizovať v rámci NM. A také niečo je rozhodne v rámci zákona 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahojte, knizka je naozaj uzasna a mal by ju precitat kazdy novy rodic! Ja som pri nej plakala
Ak viete anglicky alebo nemecky, vela z jej casti je na stranke http://www.continuum-concept.org/. Dufam sa mi podari vela z nej dostat aj na moju stranku http://www.patlistok.sk a sirit ju tam.
Moja dcerka ma 20mesiacov, a tiez som ju vela nosila a plne jej doverujem. Je mimoriadne opatrna a dava na seba sama pozor (aj pri potoku atd). Ked nieco od nej chcem, robim to "cez srdce", pocitom, nie rozumom. Dost to funguje, aj ked nie vzdy. Akurat pocitujem tie negativa modernej doby, ze sme dost casto same a tak sa na mna zacina moc navazovat - kedze navyse este stale aj plne kojim. Tak sa snazim vyhladavat spolocnosti inych deti aj ked sa to neda kazdy den. Na tej vyssie uvedenej stranke je aj blog, kde pisu ludia vlastne skusenosti s Konceptom. Budem rada, ked sa aj vy podelite o svoje (tu alebo tam). Majte sa krasne, daniela
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tu myslienku poznam a je super, ale jedna sa v nej o knihy a nie kopie. Aspon teda v tej mne znamej forme. Nie som si taka ista, ze je v ramci zakona posuvat okopirovane knihy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hej - veď tak to myslela aj Elin a aj v tom linku vyššie je reč o "riadnych" knihách.
Moja chyba - mala som to napísať inak 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tuto knihu som si citala par dni pred porodom, na jej zaklade som maleho v prvych tyzdnoch zivota co najviac nosila na rukach, potom v satke a v postielke spal iba jednu noc. Teraz ma vsak "skusene" kamosky mamicky poucaju, ze keby spal v postielke a mal cumlik, tak by som mala kludnejsi zivot a on by bol spokojnejsi. Neverim a tak aj nadalej spi so mnou v posteli, nosim ho co najviac na rukach (aj ked pri 8,5 kg v 5 mesiacoch to az tak dlho nejde), pripadne v satke.
Odporucam precitat kazdej nastavajucej mamine, ale aj takej, co uz deticky ma. Aj ked si myslim, ze principy popisane v knihe sa nedaju v nasej kulture uplatnovat 100%, predsa len sa daju uplatnovat do urcitej miery.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tildie, naozaj sa asi nedá preniesť úplne všetko z džungle do nášho života - keď pre nič iné, tak preto, že nevychovávame deti pre život lovcov a zberačov.
Každopádne však hlavné princípy výchovy, ktoré odporúča Joan Liedloffová, stoja (aspoň) za úvahu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mladšiu dcéru nosím v šatke už vyše 2 rokov (má 2r. a 4 mes. - aktuálnu hmotnosť neviem, ale je to viac ako 12 kg). Teraz je to už len výnimočne (na turistike, v situáciách, keď sme vonku, je unavená a ja potrebujem obe ruky voľné). Občas vyvolávame úsme okolia - hrám totiž na husliach deťom v detskom folklórnom súbore a už som s dieťaťom na chrbte odohrala nejedno vystúpenie (samozrejme v kroji ).
Prajem veľa pekných chvíľ pri nosení. Je to super!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To je skvele, ja som tiez hrala na flaute vo folklornom subore, ale kroj a satku v jednom som este na sebe nemala 
Maleho velmi casto nenosim, je totiz dost velky, v 6. mesiacoch vazi cca 8,5 kg, takze dost vyuzivam aj kociar. Ale myslim, ze pri druhom dietati budem robit vela veci uplne inak a bude v satke asi casto.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
s podstatou súhlasím a môžem to aj prakticky dokázať vymakaným bicepsom na pravej ruke
a dieťaťom spiacim prvých 5 mesiacov, len v náručí
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, Heluš - a ešte si aj k vymakanému bicepsu prišla .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
škoda, že len k jednostrannému
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
skoda, ze sa ta knizocka ku mne nedostala skorej. ale ved nikdy nie je neskoro. dakujem damy 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ivusa, presne tak - nikdy nie je neskoro
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pekné čítanie. Našťastie, môjmu synovi nehrozilo, aby bol sám v postielke. Niežeby som ho tam nechcela mať, ale on skrátka plakal dovtedy, kým nebol "na mne"... vie, čo je dobré
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Radka, obe naše deti reagovali veľmi podobne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
NO môj má skoro dva roky a dodnes mu to ostalo. Má šťastie, že sa narodil ako môj prvý, že mám na neho veeeľa času. Ked sledujem jeho rovesníkov (skôr tých, čo už majú starších súrodencov), síce sú akosi väčší, zdajú sa mi starší, ale málokedy ich vidím zastať a vystískať maminku, dať pusu.
Adamko ma pusinkuje od rána do večera, síce spí vo svojjej postielke, no ráno si so mnou ešte hodinu poleňoší, ked čítam knihu alebo niečo robím, príde len tak "hopať na kolienka" a tak sa mi to páči... Užívam si to, lebo viem, že keď bude mať 15 rokov, určite ma už len tak neobjíme a bude na mna kričať: mamaaaaaaa, ved nás niekto uvidí
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
idem sa po tej knizke poobzerat
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evi, ked Geo knizku docita, moze ti ju poslat, ak budes chciet. Mne doma zatial nechyba
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
taketo knizky mam rada aj vo svojej kniznici.
Ale ak ju nezozeniem, rada si ju poziciam. Dik
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Uplne sa stotoznujem s touto teoriou a mam ju odskusanu na vlastnej kozi. S mojim prvym dietatom som praktikovala nosenie a spal pri nas. O 3 roky neskor som sa druhorodenu dceru snazila naucit na postielku a samostatnost
Rozdiely medzi nimi som zaznamenala az teraz ked vyrastli. Maly je viac citovejsie zalozeny, pritulny, naviazany na mna. Mala je ulpne ina a musim vynakladat viac namahy, aby som sa jej dokazala priblizit tak ako malemu. Strasne to lutujem..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzka, na nete a aj v knihe je opísaných viac takýchto reakcií matiek - po prečítaní knihy ľutujú, ako sa k svojim deťom správali. Autorka to však komentuje tak, že sme obete obetí - proste vychovávame naše deti podľa "modelu", akým vychovávali nás.
Zrejme je čas, aby sa to konečne začalo meniť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzanka nelutuj, ta teoria nie je vseobecne platna, Lukas teda moj prvorodeny bol nosene dieta, zaspaval zasadne na rukach a to cely rok ( a bolo co nosit a hojdat ked mal 11 kil) spal pri mne, venovala som sa mu na 100%. Denis- teda druhorodeny od narodenia spaval v postielke na rukach bol malokedy, casu na neho bolo pomenej, a predsa je on ten citovejsi, absolutne na mna naviazany, ten ktory sa ku mne ustavicne tuli (maminky na poslednom stretku NM mali moznost vidiet a zazit ze sa odo mna skoro neodlepi), sme predsa len spriaznene duse ktore si rozumeju pohladom, ci usmevom, nemusime si nic povedat staci, vieme sa zhovarat aj ocami, alebo dokonca "dusami"...ten suzvuk dusi medzi mnou a mladsim synom som este nezazila so ziadnym inym clovekom... mozno by si to teda ani nosenim neovplyvnila, rovnako ako ja neovplyvnim to ze som si nie tak blizka so synom ktoreho som pomaly rok takmer nezlozila z ruk.... nie je to len o tom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujem Mikve
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aj moje deti su absolutne vynosene, vyhojdane, vymojkane...
proste som to tak citila a tym som sa riadila. Reci o rozmaznavani a podobne u mna neobstoja. Nevydrzala by som pocuvat moje placuce dieta a nevziat ho na ruky.
Obidve deti od narodenia (od prichodu z porodnice) spavali pri mne, stale boli v tej miestnosti, kde ja. Dodnes mame silny fyzicky kontakt, dotykmi aj slovne sa ubezpecujeme o tom, ze sa lubime. Pre mna je to velmi dolezita sucast nasho vztahu.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evka, myslím si, že ak je dieťa v postieľke spokojné a pokojné a aj matke to tak vyhovuje - nie je čo riešiť.
A ak chce matka aj dieťa spať v jednej posteli a vyhovuje im vzájomný telesný kontakt aj počas dňa - tiež nie je čo riešiť.
Problém zrejme nastáva hlavne vtedy, ak dieťa chce jeden "model" a matka druhý...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
suhlas. Proste treba respektovat potreby babatka.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Georgina, Polarka, vdaka za podrobnejsie info. Je mi luto, ze som tuto knihu neobjavila pred 6 rokmi. (Ale az teraz, ked som uz nezvladala pocuvat plac deti od susedov, som patrala, ci neexistuje aj nejake "bezplacova" metoda uspavania.) Aj z toho stroheho popisu myslim, ze k niektorym prirodzenym veciam ma donutili samotne deti. Starsi syn bol skoro 3 tyzdne v inkubatore a bezo mna, len mliecko som mu nosila a posledny tyzden 2x denne nakojila. A citim, ze to kontinuum je porusene 
Dufam, ze sa dozviem z knihy ako aspon ciastocne tuto dieru zaplatat a ze mi pomoze pochopit mojich junakov.
A podla webu ju maju aj v Artfore.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Iwa, áno, v knihe sú aj rady, ako "zaplátať dieru"...
Myslím si, že sa takmer vždy dá nájsť spôsob, ako problém vyriešiť - najprv však musíme vedieť, že vôbec nejaký máme.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dievcata nelutujte. Kazda z nas robila co mohla najlepsie, ako vedela
Len dam postreh. Matko - nosenec, a jeho bratranec Simko - kocikovany, spiaci v postielke.
Matko chcel Simka objat a dat mu pusinku. On totiz oblubuje fyz. kontakt. Rad hladka, objima, pusinkuje deticky, mamicku, babku, dedka.... Vysledok ? Simko sa doslova zlakol, zahnal sa rukov a utiekol k tatovi. Tak sme Simkovi vysvetlili, ze Matko mu nechcel nic zle, len ho objat a dat mu pusinku - nasledovala nazorna ukazka. No bratranec sa nedal prehovorit. Nevadi, ved mame cas
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A Matkovi ste to ako vysvetlili?
Ja mám zas až problém s tým túlením. Mne sa Aďko mucká moc, teda je vidieť, že 6,5ročný chalan omaly naháňa dievčatko, lebo ho chce pobozkať a ono sa nechce. A čul čo?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som Matkovi povedala, ze Simko sa nechce tulkat. Tak mu to aspon ukazeme, mozno na budu sa bude chciet. Zatial Matkovi taka odpoved stacila.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dík za odpoveď. Hej, aj nám to zatiaľ stačí, ale sú situácie, kedy sa to moje decko cíti "ukrivdené", že ho "nechcú" - oduje sa a spracováva to, zatiaľ úspešne, ale určitá frustrácia tam je. V lepšom prípade sa ponaháňajú a ak je to slečna chápuca, tak sa len rehocú. Horšie je, ak to prerastie až do "obťažovania" toho, kto sa cmukať nechce.
Potom sa to FAKT zle vysvetľuje. Obom stranám.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pred casom som kupila knizku, ktoru na NM hodila Adinka : Deti svetla, od Barbel Mohr...
Autorka ma dvojcata, a tie sa tiez medzi sebou chcu niekedy mojkat a tulkat. Najidealnejsi stav je, ked to chcu obe deti. Stava sa vsak, ze to jedno nema naladu na mojkanie. Tak maju doma pravidla, ze ak sa niekto tulkat nechce - tak sa nemusi. Druha strana to musi respektovat. Knizka je to velmi krasna. Neustale sa k nej vraciam, a zakazdym tam najdem nieco nove.
Takto sa to snazim vysvetlit aj doma. Niekedy to Matko berie odlahcene, niekedy je tiez z toho mimo, ak druha strana neopetuje jeho laskave prejavy. Obcas sa to stane aj na ihrisku. Ja si Matka posadim na kolena a vysvetlujem mu, ze nie vo vsetkych rodinach rodicia objimaju a mojkaju svoje deticky. Preto su niektore deticky z toho vedla, ak ich chce pomojkat. Tajk isto nie vzdy ma clovek naladu na mojkanie, lebo ho moze boliet kolienko, zubok, brusko..... A poznas to, ides, ako verklik dokolecka dokola. Opakujes a rozpravas.
K druhej strane. Ak dietatko ostava v nasom dosahu, vysvetlim aj tam. My sa takto doma pusinkujeme, mojkame, objimame a hladkame. Aha takto... Ukazeme. Vacsinou dane dietatko cumi s otvorenou pusou a nerozumie, alebo spracuva. Popripade utecie, alebo ignoruje.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak až také situácie, aby druhé deti od nás s otvorenými ústami utiekli sme nikdy nemali. SKôr je to tak, že on dá jednu pusu a po chvíli chce dať druhú. A to už sa nepáči druhej strane a skončí to : "Neroooob!"
Je to aj tým, že je starší, inak to spracúva 2 ročné dieťa, s ktorým si ty alebo niekto komu dôveru defacto nonstop a inak dieťa 6 ročné, ktoré ide do školy a bude pol dňa samotné.
Inak, napr. Maťo je jasličkár, odtrhnutý odo mňa veľmi skoro a zas to je taký "mamkin cicík" a rád sa postíska aj s cudzími -napr. s babičkami na trhu .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To je pravda. Matko ma zatial 2 rocky. Neviem, ako postupovat pri 6 rocnom velkacovi
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj tak dík za radu. Postupujem v podstate aj ja rovnako .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zaujimave citanie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Prosim, nemozete mi niekto tu knihu Koncept kontinua hoci aj len na tyzden pozicat? prosim...potrebujem ju na seminarku aj na skusku...pls pls pls
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zdravím, vidím, že táto téma sa už dlho nerozoberala, ale ak niektorá z vás sem náhodou nahliadne, tak by som sa chcela len spýtať, či ste popri tom používaní šatky používali pravidelne aj kočiar.
Diky:)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Popri šatkovaní som kočík nepoužívala kým bol drobec maličký - znesiteľne nositeľný cca do jeho 9kg. Ani sa nedalo, lebo jemu sa hold v kočíku nepáčilo. Potom jednoducho nebolo východiska - ja už som nevládala naobliekané 9kilové škvŕňa vláčiť na chrbte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A v zime sa tiež nosí v šatke?To sa ako potom rieši?Nebude drobcovi zima?V lete sa zasa prilis nepoti, ked je to telo na telo?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
existuju na zimu take rozsirovace bundy, pridavny diel dopredu, pozri na
noseniedeti.sk, pripadne manzelova bunda, ak je objemnejsi ako ty
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nerozumiem celkom otázke. To, ako sa obliecť, aby ste sa nepotili - na to prídeš sama.
Okrem iného stačí kuk na na stránky venujúce sa šatkovaniu, tie lepšie majú v ponuke, aj oblečenie na šatkovanie. Či už bundy, vesty, mikiny, pršiplášte, alebo špeci oblečko na zašatkované bábo. Poprípade do gúgla dať kľúčové slová . Ak si zručná na nete sú ajnávody, ako rôzne veci môžeš ušiť
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Polárka, ďakujem ešte raz za požičanie knihy - naozaj je výborná
