Píšťany kus inak

Príprava desiateho spoločného stretnutia v Piešťanoch sa u mňa, po skúsenostich z tých minulých, niesla v znamení - bolo to krásne a bolo toho dosť. Našťastie Lucia z redakcie časopisu Torty od mamy to poňala z iného uhla a rovnako s ňou aj Dáša a aramana. Predovšetkým vďaka ním, mala výstava netradičných kvetov a súťaž tort pre kúpele Piešťany úspešný piebeh. Potvrdila, že na Slovenskú máme veľa zručných žien ochotných pridať ruku k spoločnému dielu, za čo im patrí veľké Ďakujem

Pokusím sa s vami podeliť o zopár mojich zákulisných dojmov.

Päťhodinová cesta vlakom bola pre mňa v piatok doobeda veľkou ale ozaj veľkou skúškou trpezlivosti. Dlhodobo "milujem" ukecaných chlapov. Taký ukážkový exemplár s akým sme mali tu česť zdieľať časť cesty z KE do Piešťan som však ešte nezažila. Dokonca som začínala z najhlbšej pamäte loviť nejaké motlitby, aby toľko informácii moje ťažko skúšané nervy zvládli bez ujmy na krehkom zdraví. Podarilo sa. V Piešťanoch sme sa vystískali s bratislavským smerom a vedno sme si spravili prehliadku mesta z okna autobusu MHD.

V oblapaní sme pokračovali aj na mieste činu. Lucia si užila skúšku ohňom, pri zadeľovaní procedúr, keď niekto iný oplýval oveľa nižžším prahom tolerancie ako ja vo vlaku.
Naše slniečko a tornádo v jednom - aramana, pre zmenu testovala svoje navigačné skúsenosti pri preberaní súťažných tortičiek.
Mňa čakalo rande s kolegami so sme.sk. Zlatí sú v každom ohľade, ale rozhovor pred kamerou som im nijak nevyhovorila. Po stretnutí tretieho druhu s pánom dokonalým počas cesty som však ozaj bola tak úplne vyfľusnútá. Dlho to vyzeralo, že skôr natočia záchvat môjho bláznivého rehotu ako nejakú zmysluplnú informaciu. Niečo som nakoniec vykoktala a už sa len vytešovala, že takúto česť mali aj iné devy ... Ešte som odvážne odchytila pána prezidenta ... a skoro sme ho zavreli v chladiacej miestnosti s krásnymi súťažnými tortami. Kým on a riaditeľ kúpeľov obdivovali skvosty našich ckrárok, zvyšok sprievodu blažene kukal na Marianine prednosti. Hrdo ukazovala meno organizátora celej akcie vytlačené na tričku. Logo Torty od mamy určite nebolo tak zaujímavé, ako to čo má pod ním.

Večer sa už niesol v otpimistickejšej vízii celej akcie. Tortičky a kvetinky, ktoré pricestovali už piatok boli predzvesťou, že po doplnení sobotňajšími externistkami, môžeme prezentovať nielen aramanine vnady ale aj nádherné práce našich šikovných žien.

Večer sme si naplánovali pijáles, papanie koláčikov, ťažký veget ..., keď tu neviem ktorá umelkyňa s menom Kamila šplechla: "Však si poďme kuknúť vysvietenú Termiu, keď už sme tu, na fotkách vyzerala krásne" (pre neznalých najluxusnejši hotel piešťanských kúpeľov.) Kedže naša komorná partia v zložení Terka, Janka a Lenka málo protestovala o pol desiatej večer sme odvážne vybehli do studeného večera. Po chvíľke svižného tempa sme aj prestali drkotať zubami a vychutnávali si prehliadku kúpeľneho ostrova so sprievodkyňo Jankou. Našli sme aj strom, kde sa many, či jej mobil voľakedy dobíjali. Ja som sa zase doobíjala pri nie najmäkšom pristáti na zemi v parku. Veď čoby nie, na Sliači som sa prvý deň zrazila s dverami, v Piešťanoch s matičkou Zemou ... Už snáď stačilo. Teraz neviem, či úrazov, abo riskantných spoločných stretnutí. Našťastie sa ukázalo, že padať viem, mohli sme pokračovať nielen v prehliadke kúpeľov, ale aj samotného mesta. O pol jedenástej v noci sme skončili v milej cukrárni, či pri šarmantnom mladom mužovi a čokoláde a koláčiku. Lenka sa zahrala na dráčika. Má moju plnú dôveru. Naozaj jej verím, že chili čokoládova zmrzlina a horúca čokoláda s tým istým korením je božšká. Určite však budem vyhľadávať iné spôsoby na zhriatie.

Sobota sa už niesla v znamení výstavy a súťaže. Došli ďalšie nádherné torty a aj jeden veľký barlolamač predpokladám, že z burizonovej hmoty. Aj kvetinové aranžmány pribúdali, sladké aj z iných materialov ...
Odskočila som si pobahniť si v horúcom bahne, veľmi príjemná skúsenosť. Keď som doma referovala drahému, čo myslíte čo ho napadlo ako prvé v súvislosti s bahnom ... iné čvachtanie mal na mysli. Na masáži mi zlatá žienka potvrdila, že už ozaj stačilo nakladania na chrbát ... Potom šup ho do reality. Uspešne sme ukončili súťaž. Za sladkú kráľovnú sme svorne vyhlásili Tonku. Spolusúťažiace jej výhru dopriali ale vôbec nie jemne naznačovali, že pri najbližšej súťaži by už mala byť len v čestnej porote.

V úvode sme sa obávali, či vôbec niekto príde nakuknút na krásne dielka našich šikovných dievčat. Zbytočne. Skoro celé Piešťany sa tam prestriedali. A keď sa začali krájať torty a zadarmo ... Veľa nechýbalo aby to dopadlo ako zápasy v bahne, ktoré mal môj milý na mysli. Prežili sme to všetci. Dokonca aj veľky barlolamač presun v Marianinom alegorickom voze pri prejazde promenádou do Hotela Termia. Do slávneho hotela sme síce nakukukli len z bočného vchodu pre personál kuchyne, ale verím, že veľký papalaši mali čo obdivovať a že im aj chutilo.

O piatej sa mi ešte ušla čestná a zodpovedná funkcia vyhadzovača, však ja som len také mala počas dňa. Po celodennom hladovaní sme sa statočne najedli aby sme zvládli krátku siestu so správami na STV1. Len som sa utvrdila v poznanní, že sa má kamere nazoaj úplne vyhýbať. Večernú párty som si užila s Terkou a Luciou. Vytvorili skvelú partiu košických krásnych dám zvodných tvarov. Verím, že alioska a iné devy sa s vami podelia o dojmy zo zábavy pri iných stoloch. Sprievodný program v podobe vystúpenia hawaiských tancov bol neopakovateľným zážitkom. Mladý muž hore bez, stále s blaženým úsmevom vrtel zadkom skoro lepšie ako všetky dámy vôkol neho. A keď po prvom tanci, ktorý nám mal splniť všetky želania, Lucia oznámila svojej šéfke priamo a jasno, že v pondelok si bude žiadať vyšší plat, o dobrú náladu už bolo vystarané.

V nedeľu sme sa už len zrazili devy z OZ. Bola som svedkom veľmi milého ale ozaj neopakovateľného a nezbudnuteľného stretnutia aramany a aliosky . Detialy radšej neopisujem, čo keď nás čítajú aj deti. Už ani neviem, či predtým, alebo potom sme mali ešte jazykové okienko o škatuli

Na záver už len spoločné foto a oblápanie, bočkanie a stískanie. O tom, že stretko dopadlo skvele svedčí asi už len to, že sme sa na záver bavili o možných dvoch zrazoch na budúci rok. A to napriek tomu, že som ešte pred Piešťanmi tvrdila, že potrebujem od takého veľmi dlhú pauzu.Niet nad happy end.

Devy krásne, ďakujem za príjemné okamihy.