reklama

Citlivé dieťa a škola

Pridal/a eva m dňa 22. 02. 2009 - 22:46

reklama

Na úvod pripomínam, že som špeciálny pedagóg.
Hlavne som však MAMA.
Moja dcéra (10rokov) je pomerne citlivé, vnímavé dieťa. Odmalička je veľmi na mňa naviazaná, je to jej povahová črta, určite podporená mnou - úzkostlivou matkou s prvým dieťatkom v tridsiatke.
Vždy reagovala príliš citlivo, vždy u mňa hľadala podporu. A vždy úspešne.
Odmalička ju nadmerne ochraňujem, strážim si ju, vie, že ju vždy zratujem, nech sa deje čokoľvek.
Vždy bola citlivá na vzťahy a prístup okolia k nej. V škôlke mala skvelé pani učiteľky a okolo seba kopu kamarátok. Od 5 rokov chodila do tanečného súboru, mala výborné trénerky a kopu kamarátok.
Prišla 1. trieda. Vzhľadom k jej povahe som si dala záležať na výbere školy. Pani učiteľka, ktorá ju učila celý prvý stupeň, bola ideálom učiteľky, úžasná žena, ktorej budem navždy vďačná za to, že moja dcéra nezažila stres zo školy. Že ju milovala a miluje dodnes, že jej ukázala, že pani učiteľka je niekto, kto ju má rád a akceptuje.
Problém bol však inde. V triede bolo 5 dievčat a 10 chlapcov. Medzi dievčatami, žiaľ, neboli ideálne vzťahy a moja dcéra zažila odstrkovanie, ponižovanie, citové vydieranie a nátlak. Pani učiteľka sa vždy zachovala profesionálne a zároveň veľmi ľudsky. Napriek tomu, bola to pre nás veľká skúška.
V rámci prechodu na 2. stupeň dcéra zmenila školu. Je športovo založená, trénuje volejbal, preto prešla do školy, v ktorej je volejbalová trieda. Tu má kopu nových kamarátok, výrazne sa osmelila vo vzťahoch, jej postavenie v triede je diametrálne odlišné.
Musíme si však zvykať na nové panie učiteľky aj s ich maniermi. Predošlá škola bola súkromná, prístup učiteľov bol iný ako na bežných ZŠ. Teraz si zvykáme. Na to, že na škole sa kričí, na to, že upratovačky buzerujú deti, na to, že keď má pani učiteľka zlú náladu, deti si to odskáču. Moja dcéra veľmi ťažko prežíva, keď na ňu pani učiteľka kričí, keď niekoho v rámci svojho hnevu poníži, keď je nespravodlivá. Dcéra je v podstate malý poctivček, ktorý si nejaký podfuk ešte nedovolí.
Nedávno jej opakovane ukrivdila pani učiteľka a moja dcéra svoju reakciu somatizovala.
Ochorela. Krútila sa jej hlava, cítila sa zle, choro. Mne bolo jasné, o čo ide, aj tak však išla s mojím otcom k lekárke(zavolala som jej, čo sa deje). Dôkladne, so všetkou vážnosťou ju vyšetrila, vzala jej krv, poslala ju na očné, na neurológiu. Všetky vyšetrenia sú ok (chvalabohu).
Do toho dostala chrípku, je už 2 týždne doma aj zajtra ide konečne do školy.
V stredu je rodičovské a ja váham, čo spravím. Či triednej poviem, čo sa deje, či to nechám tak. Triedna mojej dcéry je zároveň ich trénerka, je to výborná učiteľka, dobrý človek.
S dcérou sa veľa rozprávam. Aj o tom, že aj pani učiteľka je len človek so svojimi pocitmi a náladami, že nie všetko musí byť útok, že pani učiteľka určite už dávno zabudla, že jej niečo vytkla...


reklama

reklama

klodik, Ne, 22. 02. 2009 - 22:56

evička my sme si takéto zažili s Filipkom na prvom stupni a naopak po prechode na druhý stupeň sa všetko len zlepšilo. Ale zlepšenie sa začalo diať keď vo štvrtom ročníku už bola situácia neznesiteľná a ja som zobrala syna na rodičovske a tam pred ním som otvorene povedal učiteľke čo si o jej metódach myslím...a pred synom preto aby mal aj on šancu precítiť o čo ide, aby sa to nedialo o ňom a bez neho...Potom sa predo mnou pani učiteľka nejaký čas schovávala a napokon sa všetko zlepšilo...Dieťa si treba chrániť, ale keď to budeš robiť pridlho tak jej viac uškodíš...

eva m, Ne, 22. 02. 2009 - 22:57

ved prave, mam silny ochranarsky instinkt, ide o to, odhadnut, kedy jej pomoct, kedy ju nechat bojovat za seba samu...
Eva (sun)

ellinka51, So, 11. 07. 2009 - 06:03

eva.m - podarilo sa ti vychovat "sklenikove dieta".
:-(

sonia, So, 11. 07. 2009 - 08:52

Ellinka ako si na to prišla? :-O Ty sa vari nebojíš o svoje dieťa?Ak ho náhodou nemáš tak to zistiš až ked ho vynosíš,porodíš a vychovaš !!! (flower) (flower) (flower)

svetlana (bez overenia), Ne, 22. 02. 2009 - 23:01

ja mam skor podobne skusenosti ako klodik ....
na ucitelov mame zatial velke stastie, pristup super ludsky, chapavy, ... ale nejako extra som sa nasej dost hamblivej dcere nesnazila pomahat. Dieta musi jednoznacne citit, ze rodicia ho podporuju, ze mu veria, ze ho nepovazuju za choreho/chybneho, ale inak si dieta "musi" najst cestu samo.

klodik, Ne, 22. 02. 2009 - 23:02

mať citlivé dieťa je úžasná vec, je to iný rozmer bytia...Ale...citlivý ľudia často končia u psychológov či psychiatrov-viem že to asi blbo vyznieva, ale ako dieťa som to denne mala na očiach, takto som videla svoju mamu a zaprisahal som sa, źe keď budú moje deti citlivé tak ich chcem vychovať tak aby si citlivosť zachovali, ale nie tak aby všetko absorbovali od iných ľudí, každý podraz, každú negatívnu myšlienku...aby to nenasávali ako špongia, aby selektovali a brali si len to dobré pre seba...

svetlana (bez overenia), Ne, 22. 02. 2009 - 23:16

mozno je dobre sa zamysliet nad tym, preco su citlive deti citlive ? alebo, co to znamena, ze su citlive ...

Evi, ono Klodik nacrtla uz v tej minulej diskusii podla mna velmi rozumnu strategiu - cielom je, aby sa to naucilo dieta zvladat.
Ja ked vidim, ze dcera ma s niecim problem, tak sa s nou snazim hovorit v zmysle, ze chapem, ze je to pre nu tazke, ze to nezvlada, ale ze to trebars moze trenovat, ze to nemusi byt naraz, ... proste podla situacie.

klodik, Ne, 22. 02. 2009 - 23:28

evička ja by som si s dcérkou sadla a vysvetlila by som jej že ľudia sme rôzni...Že niekto potrebuje svoj hnev dať von a kričí a pritom niekomu aj ublíži, iný zas všetko dusí v sebe a ubližuje sebe...Potom by si jej mohla vysvetliť,že niekedy keď nám niekto v afekte ublíži a my sa preto tŕapime viac ako je nutné môźme z toho aj ochorieť až tak že netrpé len naša duša, ale ochorie aj telíčko a že práve toto sa jej nedávno stalo.A najhoršie na tom je asi to, že pre dotyčnú pani učiteľku to napokon asi ani nemalo väčší význam, zrejme to aj rýchlo pustila z hlavy von...a ešte môžem poradiť niečo čo robí môj syn. Práve dnes mi to takto vysvetlil, tak sa to hodí. Že keď sa každý večer sprchuje tak si predstavuje ako s vodou odchádza aj všetko zlé čo sa mu cez deň stalo. Je to vlastne nielen očista tela ale aj očista mysle, duše...Je vhodné deti učiť vnémať takéto súvislosti...dieťa si ľahšie uvedomí, ýe keď ho niečo trápi na úrovni psychiky źe to treba posunúť do inej roviny lebo potom môže ochorieť aj telíčko...Mám taký pocit, že moji chalani celkom dobre už narábajú s vlastnými pocitmi, vedia ich niekam posunúť, vypustiť...dá sa to

sonia, Po, 23. 02. 2009 - 07:42

Klodik (flower) (y) (flower)

Aja1, Po, 23. 02. 2009 - 07:27

Ja som mala na základnej škole učiteľku ktorá neustále šklabala za vlasy,trieskala hlavu o hlavu,o tabuľu,o stenu.Mne vytrhala toľko vlasov že niektoré sa už ani nespamätali.Môj malý synovec dostal znova tú istú učiteľku.Vlasy už netrhala ale kričala a ponižovala deti.Sestra jej dohovorila že jej syn potrebuje pochváliť a podporiť,inak nespolupracuje a učiteľka komplet zmenila prístup k celej triede.
Skús si pohovoriť s učiteľkou,inak ti dieťa premaródi celú školu.

klodik, Po, 23. 02. 2009 - 09:54

Aj to je dobrý nápad a spôsob riešenia takéhoto problému, toto sme vlastne mali na prvom stupni a pomohol dohovor s učiteľkou...Veľmi to vtedy pomohlo, aj preto lebo pani učiteľka bol schopná to po nejakom čase stráviť...Len vždy sa nedá chodiť do školy a riešiť veci za dieťa a hlavne to nemôže rodič robiť stále a keď je dieťa citlivé, ba priam precitlivelé tak sa treba zamerať aj na jeho vnútorné prežívanie a posunúť ho trošku do inej roviny.Lebo v živote je to tak, že okolie sa nám nie vždy prispôsobuje...ale tiež je to ´jedna z možností a osvedčila sa nám...ale tiež nám pomáhajú teraz iné techniky o ktorých som písala v blogu Horúčka a chlapci to už vedia lepšie spracovávať aj sami

sonia, St, 11. 03. 2009 - 16:47

Presne viem Evi o čom píšeš,ja si tiež syna chránim a pelhám a samozrejme neviem či týmto sa z neho nestane príliš citlivý človiečik.Vie že nesmie nikomu ubližovat a samozrejme ani jemu nikto nemôže ubližovat.Tiež dostal /je prváčik/ výbornú pani učitelku (y) ,ktorá detičky miluje a môj syn ju má velmi rád (heart) .Teší sa do školy a nakolko ich je v triede iba 12 žiakov,venuje sa im na 100 percent (clap) .Je to mladá žena,slobodná ktorá sa v tomto povolaní našla...Otázne je ak budú mat v druhej triede inú pani učitelku/čo je dost pravdepodobné/ a on zvyknutý na citlivé a milé správanie či dokáže preskočit na iný stupen správania - aj ked netvrdím že tie iné pani učitelky sú zlé ale tým že jeho prvá skúsenost zo školou bola na jednotku musím ho aj ja pripravit na rôzne situácie ktoré ho čakajú...Možno by som na tvojom mieste skúsila to čo radí Klodik,velmi sa mi to páči a ja to tiež určite vyskúšam...(sun) (flower) (sun)

crystall, Po, 23. 02. 2009 - 11:50

jáj, evi,...ak to vygradovalo az k lekarskym vysetreniam, tak by bolo spravne o tom ucitelke povedat. Dcerka mala bôľ a krivdu, ty si mala starost...tak nech si pani ucitelka premyslí, že spravila niečo, čo vas zasiahlo...

...mna zas stve na nasej ucitelke, neviem, ci vyzeram ja tak sprosto, alebo tak mlado, ale mne povie ano, ano..viete... a aj tak si ide podla svojho. A kym tam dokopem 100kg manzela s autoritativnym pohladom uz od vchodovych dveri, tak uz davno po vsetkom a uz sa len cuduje aj vychovavatelka: ano? ale nevravte? u nas??? my? ja??? a keeeedy? , ahááá, vtééédy?..a ktory to je ten vas???...niekedy sa porozpravam s drobcom, niekedy sa radsej ani nepytam, lebo mi dviha tlak a necham tomu priebeh, nech si drobec spravi vlastny nazor a zariadi sa podla toho...
...do detailov ani nejdem, od urazov po kradeze...to bude chciet asi kavu, lebo nase zazitky to je sila...
...inak ziram s tym rodicovskym...my sme mali rodičovske prvy septembrovy a odvtedy nikto-nič..:-O, fakt by ma zaujimalo ako su na tom ostatni rodicia...ja naviem, mozno bazirujem na hlupostiach, ale ked mi ani boh nezavola zo skoly, ked drobcovi vypichnu oko, ze az ma poskodenu rohovku, este mu dohovoria, ze co sa ozyva a ja musim vecerom s kocarom lietat po pohotovostiach, alebo ked mu ukradnu pero - drzo pred nim, poziada ucitelku, ukaze, ktore je jeho, ze ho ma poznacene, kde ho ma poznacene a ucitelka uz 5 takych "zapoziciek" uzavrela s tym, ze ma byt ticho, ze je to spoluziakove a drobec si ma svoje zaobstarat...Ja uz si pripadam ako sponzor triedy a to som na materskej. Ohdliadnuc od penazi...vysvetli doma dietatu, co tym vsetkym vlastne ucitelka mysli?..nemôžem mu rovno povedat, že je ťapa sp..tá, co si myslí, že jedna diplomaticky...ked ho zbili, som bola v skole, ze to chcem riesit a vychovatelka sa na mna usmievala ako na debila, vazne..., ze to co je v skole je v skole a ja tam nemam co robit - citujem ju. To ze si na nom druhy trenuje karate, to nikoho nes...lo, ale to , ze mi syn place, maminka vrat ma do skolky, to uz bolo na infarkt...

pane boze..normalne mi je lepsie...som si pozicala tvoj blog...som minuly tyzden zasponzorovala peracnik vsetko je poznacene na 3 miestach 3 stylmi, drobec si vydobil autoritu sam medzi detmi, len tie krivdy, tie krivdy neviem v jeho dusi narovnat...

klodik, Po, 23. 02. 2009 - 12:26

crystall máme za sebou takéto skusenosti, syna spolužiaci tak zguľovali, že z toho dostal vysoké teploty, kopali ho až mal modriny, vybili mu zub kameňom...a učiteľka? no môj syn bol pre ňu stále ten nejneporiadnejší z triedy a stále bolo čosi zlé...Prešiel si toho veru´dosť...ale krivdy nepociťujeme, lebo konečne sa mu darí, tie štyri roky na prvom stupni ho zocelili a teraz žne úspech a darí sa mu...A keď stretne svoju bývalú pani učiteľku a tá sa mu milo- premilo prihovára myslí si svoje, vie svoje...:-P Vždy je to aj na niečo dobré keď si dieťa niečím takýmto prejde...Ten pocit zadosťučinenia keď sa tvojmu dieťaťu darí je úžasný...

crystall, Po, 23. 02. 2009 - 12:47

...ved mi k tomu tiez pomaly spejeme...aj to nase slnko (sun) ....som sa dako od pluc rozpisala....

adus, Po, 23. 02. 2009 - 13:02

Našťastie, moje deti si nemuseli prejsť ničím podobným v časoch ZŠ, aj keď nejaké drobné nezrovnalosti (paradoxne, hlavne s "družinárkami") sa kde tu vyskytli, ale riešila som skôr doma formou rozhovorov a vysvetľovania. Jediné, čo by som asi bola bývala riešila osobne a nekompromisne by bola nejaké forma fyzického násilia, ale inak si myslím, že deti si musia zvykať, že nie vždy a nie všade budú stredobodom vesmíru, chránené a bezpečné - musia byť pripravené zdolávať prekážky a nástrahy života - svojimi silami (už aj preto, že im to posilní sebavedomie). Stále mám pred očami obraz svojej spolužiačky zo strednej, za ktorú otec ešte aj vtedy chodil všetko riešiť do školy - dosť sme si z nej uťahovali a asi sme ňou trochu aj pohŕdali - proste, určite by som nechcela, aby sa tak niekto pozeral na moje deti.

sonia, Po, 23. 02. 2009 - 15:30

Je pravda,že čím menej riešime za dieta tým viac získava na skúsenostiach.Určite by som za neho nechodila riešit nejaké banálne záležitosti,je poučený z domu ako sa má správat ale pokial by som zistila že to prekročilo určitú hranicu/ale v triede ich je iba 12-tak sa to myslím dá ustriehnut/,bolo by mi jedno čo si kto myslí a určite by som to riešila.Majú v triede jedného spolužiaka ktorý je problémový,ale učitelky si s ním zatial vedia poradit aj ked to je niekedy určite tažšie...(sun)

eva m, Po, 23. 02. 2009 - 19:38

ako je to mozne, ze ludia, ktori sa maju o nase deti pocas dna starat, nieco ich naucit, sa k nim spravaju takto? Neviem, ci som z inej planety, ale mne taky pristup, aky mnohe opisujete, strasne vadi a nemyslim si, ze sa s tym treba zmierit. Jasne, ma dieta vediet sa presadit, ale samy vieme, ze proti niekomu, kto ma "a priori" pravdu, je to tazky boj.
Dnes bola dcera po marodke v skole a pani ucitelka, ktorej spravanie vyvolalo u mojej dcery reakciu, bola mimoriadne mila, prijemna. Dcera si mysli, ze ju hadam mrzi, aka k nej bola. Ja sa skor obavam, ze na to uz daavno zabudla.
Eva (sun)

klodik, Ut, 24. 02. 2009 - 09:31

Evička ale nejde o zmierenie sa, a nejde ani o boj s niekým kto má navrch...Keď cítiš, že s učiteľkou treba komunikovať tak je správne s ňou komunikovať a ona to ak bude ochotná pochopí a zmení prístup k tvojej dcére a možno všeobecne ku žiakom.
Ale niekedy toto proste nestačí...Neviem si predstaviť, že by som išla za pani učiteľkou, ktorá je veľmi prísna a učí všeobecne dosť neoblúbený predmet, učila ešte ajˇmňa a už vtedy bola veľmi prísna a nikto si s ńou za tie roky neporadil a ja jej budem dohovárať aby sa k môjmu dieťaťu správala citlivo, lebo moje dieťa to potrebuje.Ona sa ničím iným neprevinila len má svoje nároky, je ona osobnosť aká je a deti z nej majú strach...mne je ľahšie a prijateľnejšie naučiť svoje deti také techniky, ktoré ich naučia zvládať situáciu odľahčene...A to už je moment kedy sa nesnažím meniť ľudí okolo seba, ale mením seba, respektíve deti menia svoj postoj a nezasahuje to nikoho, na nikoho v podstate nie je vytváraný nátlak...Lebo potom by mohla prísť na rad ďalšia učiteľka na ktorej sa mi nepáči zas niečo iné, a ´dalšia s inými chybami...Tiež som nad mnohými vecami nemávla rukou a moje okolie vravelo, že to by nikdy neurobili, že by nikdy nešli dohovárať učiteľke, lebo by mohla byť ešte horšia na dieťa, ale ja som si nevedela predstaviť, že by mohla byť ešte horšia na moje dieťa a keby to učiteľka nebola pochopila tak idem za riaditeľom a keby ani on nie tak beriem dieťa z tej školy preč...A asi učiteľka cítila túto rozhodnosť vo mne...Ale vždy sa to takto riešiť nedá...A fakt nejde o zmierenie sa so situáciou...

Evička a daj vedieť ako dopadlo rodičko...

sonia, Po, 23. 02. 2009 - 20:17

Tažko povedat ako to je naozaj,človek sa môže len domnievat.Ale takéto výkyvy pani učitelky sa mi nepáčia - ak by sa mali opakovat potom to bude treba poriešit...Ak to je iba také chvílkové pochybenie povedzme ale...s dcérkou by som sa asi častejšie rozprávala ako a čo ...Inak tiež si myslím že učitelka by mala profesionálnejšie zvládat určité situácie,tie deti sú v tej škole naozaj skoro celý den a môžu mat toho niekedy tiež dost...(sun)

eva m, Po, 23. 02. 2009 - 20:20

sonia, rozpravam sa s nou velmi vela. Prave preto vela o jej zazitkoch a prezivani viem.
Na tom rodicku sa porozpravam s triednou, uz som sa rozhodla.
Eva (sun)

-, Ut, 24. 02. 2009 - 00:25

zatiaľ najťažšia dilema, akú riešim. Nemusíme mať ani školku, ani školu- ZASIAHNUŤ alebo DAŤ VOĽNOSŤ, ABY TO ZVLÁDLA SAMA???
Ak budem príliš opatrná a citlivá, stáť jej neustále za zadkom, kde sa naučí riešiť problémy sama za seba?
Zas sú prípady, ktoré sa mi zdá že eventuálne ešte vôbec nedokáže zvládnuť a mohli by byť pre ňu nebezpečné.
Doma, vo vlastnom prostredí to mám vyriešené spôsobom- do čoho sa sama dostala, z toho sa dokáže aj dostať. Problém mám však reagovať v prípade ako riešiš ty, Evi. Napríklad keď sme u kamarátky a jej dcérka má "záchvat" lakomosti a Nikine nič nechce požičať. Všetko jej vytrhne z rúk a švacne na zem. A ten môj drobček nahodí taký hlupáčikovský pohľad ja vidím, že vôbec nevie, čo sa deje. Plače, hádže sa o zem, to viete, ani ju nejde na ničo iné odpútať, keď lakomosť sa v tej chvíli vzťahuje na všetko. Začala som taktiku, na ktorú nie som príliš pyšná, ale zatiaľ jediná pomáha. Vytiahnem napr. cukríky a dám iba Nicol. Lenže zas v tom iba ukazujem, že lakomosť sa dá nebodaj akceptovať. Malá chvíľu reve a potom ju väčšinou zavolám a opýtam sa jej, či sa jej páči aká som. Poviem jej, že takto sa cíti aj Nicol keď jej ona nepožičia hračky a cukrík jej dám. Občas zaberie a pekne sa spolu hrajú až do konca, inokedy keď zmiznú cukríky, lakomosť sa vráti. Ja viem že je to bežné a preto nikomu nič nevyčítam, takýmto obdobím si prejdú všetky deti. Ale AKO mám reagovať ja?
A preto o tomto uvažujem aj v súvislosti s tvojou dcérkou- nedá sa chovať ju v rukavičkách stále, musí sa naučiť aj na to, že ľudia občas kričia. Ako mama môjho manžela- dodnes keď na ňu predavačka krivo pozrie, reve. Jej syn nervačí v premávke, reve. Má pupáčik na čele, reve. Nevie sa ozvať, vie iba spriadať konšpiračné teórie a byť totálne povrchná. Všetko za ňu rieši niekto iný, má takmer pred 50 a v živote nič nedosiahla- teda okrem môjho drahého, čo však dávam viac za vďaku jeho otcovi a svokriným rodičom, u ktorých celý život bývali. Každý mesiac si požičiavajú peniaze a pritom keď zdedia trochu peňazí, nakúpia kopu somarín a najviac čo mi zostáva rozum stáť svokra sa hneď vyberie do obchodu a za jedno tričko, kabát a jedny rifle nechá v obchode 10 000:-O Veď volakto to vyrieši, nie?
Preto ja by som sa s učiteľkou porozprávala, že si neželám aby sa k nej správala inak ako k iným deťom, ale že veľmi citlivá a zatiaľ sa s dospelými ľuďmi nevie konfrontovať, preto by som ju poprosila o trošku miernejší prístup a hlavne aby komunikovala veľmi veľa so mnou- myslím, že ak dokážete spevniť vzťah rodič - učiteľ, dokážete nájsť riešenie ako do konca školy dcérku trošku zoceliť ale pritom jej neprivodiť žiadnu traumu a ani zlé spávanie zo školy... Držím palce!(y)

lobelka, Ut, 24. 02. 2009 - 10:34

Urcite je dobre s dcerkou pracovat, vela, vela sa rozpravat, vysvetlovat, ak je dcerka taka citliva a vnimava, ako opisujes, urcite je to najlepsi sposob, ako ju naucit pomaly chapat svet dospelych, do ktoreho vchadza. Konfrontaciam sa nevyhne, ani zatazovym situaciam.
Suhlasim s Klodik, ze je velmi dobre zacat trenovat s detmi (a precitlivelymi zvlast) techniky na odburanie stresu, pretoze je to ich ochrana do buducna. Malokedy vieme ovplyvnit svoje okolie, casto jedine, co mozme zmenit, sme my sami a nas postoj. A takto by bolo dobre pristupovat aj k detom, pretoze citlive dusicky to maju dnes naozaj tazke.
Rozhovor s pani ucitelkou by myslim v pripade somatizacie nemal chybat. Pretoze ucitelka ani nemusi vediet, ake reacie vyvolava u dietata, ostatne, aj sama si mala ten pocit, ze pre nu je to len chvilkova zalezitost. Ani nasa pani ucitelka o dcerkinych psychosomatickych problemoch nic netusila, kym som jej to nepovedla a neskonfrontovali sme si konkretne situacie, na ktore dcerka reaguje velmi citlivo. Odvtedy spolupracujeme. Myslim, ze velmi, velmi zavisi na forme rozhovoru, ale to myslim pre Teba, Evka, nebude problem odhadnut. Drzim palce a napis, ako si dopadla (y) (sun) .

eva m, Ut, 24. 02. 2009 - 20:44

Dievcata, dakujem za podporu, zajtra je to rodicko, dam vam vediet.
Eva (sun)

crystall, Ut, 10. 03. 2009 - 12:06

ako ste dopadli???

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama