Prečo práve tie moje deti sa nezmestia do kože???

Tu je každá rada drahá milá Glennys ...Neviem neurobila si chybu niekde na začiatku,pri stanovovaní a dodržiavaní pravidiel ??? Deti musia mať hranice už v DETSTVE !!! U nás to tak jednoznačne bolo,syn má teraz sedem /je prváčik/ a velmi dobre vie čo si môže a čo nemôže dovoliť ! Na prvom mieste sú povinnosti a ked vidím že má všetko v poriadku,nemám problém ho nechať aj dve hodinky pri počítači /za odmenu/,alebo ideme na zmrzku,prípadne behá po vonku do večera /cez víkend/ s kamarátmi.Neviem,som možno ja tá prísnejšia a neoblomnejšia,ale na druhej strane sa s ním vela rozprávam a vidí a cíti že ho lúbim a všetko to robím pre jeho dobro...A zatial nám to takto funguje,domov mi nosí samé jednotky /takmer,samozrejme bola aj dvoječka/,uvidíme ked bude väčší ale myslím že ako si v mladosti naučíš tak budeš mať...

Keby si tak videla slovníček nášho Filipa spred troch rokov tak to by tiež bolo super čítanie...My sme na tom boli asi ešte lepšie- nielen každý deń poznámka, ale denne aj niekoľko...Náš Filip rebeloval takým zvláštnym tichym spôsobom...)Učiteľka nikdy neriešila jeho prospech a ani správanie nie...Ale aj tak ju nečím stále dostával do vývrtky...Raz si napríklad zabudol prezúvky a tak si obul tenisky z telesnej...Lenže to už učiteľka bola tak mimo, že mu povedala, aby sa vyzul a ostal bosy.Asi 2-3 vyučovacie hodiny bol bosy a potom sa ho ona uveličene opýtala, že či už mu je zima.No a keďže to asi bral ako "dobrú hru"tak jej s pokojom angličana odpovedal, že nie, prečo?A ona aj tak nedosiahla nič, lebo mu potom povedala, že nech sa teda obuje do tenisiek.On si fakt stále zabúdal pomôcky, úlohy, proste ju totálne vytáčal.Lenže problém bol v tom, že tieto veci Filipovi vždy prišli ako nepodstatné...On teraz s odstupom času opisuje prvý stupeň ZŠ akože to bola hrozná nuda, že tam sa nič zaujímavé neučilo.Zmeny sa začali diať až na druhom stupni a čím náročnejšie učivo tým lepšie...A už sa ani učitelia nesťažujú a je to v pohode. _Odporúčam predovšetkým dôverovať svojim deťom a dôverovať svojej výchove.Vždy som mala pocit, že vo Filipovi je oveľa viac ako sa dostáva na povrch, oveľa viac ako učitelia vidia...Až s odstupom času sa to dostalo na povrch...Učitelia niekedy deti príliš vnímajú cez profesiu a stráca sa u nich ten prirodzený pocit, že sú to deti...

Aj nám doma pravidlá fungovali a doma som mala normálne slušné, láskavé dieťa...Akurát tá divna autorita v škole z neho robila tichého rebela.Inak Glennys skús si pozrieť niečo o indigových deťoch, možno ťa to niekam nasmeruje
Inak u nás tresty vôbec nikdy nezaberali a ani ich už nepoužívam...keď som niekedy Filipovi v snahe ho potrestať zakaźala televíziu mykol plecom a skladal si zo skladačiek s úplným pokojom a proste to bral ako moje rozhodnutie a hotovo, a keď bol starší tak mi povedal dobre maminka, tak ja si budem čítať...Sú proste deti ktorým tresty nič nehovoria, najlepší je rovnocenný prístup a od rodiča pochopiť, že má doma v dieťati partnera..Občas stačí len jemne usmerniť

Najlepší je rovnocenný prístup a od rodiča pochopiť,že má doma v dieťati partnera...občas stačí len jemne usmerniť...

...nemám syna...nemôžem súdiť, ani pomahať...
Ale len tak sa vrátim do mojich školských čias...ťažký komunizmus niekde okolo roku 1985-87....Bolo nás v škole 37!!! Na rodičovské vtedy chodili všetci rodičia...POVINNE...a moji mali z toho velku srandu...lebo každý polrok sa rodičko skončilo....a ostali sedieť tí istí...ani im nemusela súdružka učitelka hovoriť...Boli to stále tí istí : Mišo, Boris, Dano, Tomáš a Vlado...im už ani nepísali poznámky
a teraz? Vysokoškoláci, úspešní chlapi ...
Udržuj to v medziach normy...a inak..vyrastie z toho
Držím palce

Vitaj v klube,ja som včera už zarevala:KEDY UŽ SKONČÍ PUBERTÁÁÁ.
Ale tvoje deti sú trošku mladšie od tých mojich,tiež sme preskákali aj to zo školu,jedna učiteľka si držala autoritu,aj deti sa na jej hodinu pripravovali a k tej druhej si dovoľovali a aj dones si dovolujú žiaci byť drzý a oplesklý.Začalo sa to tým že do školy nastúpila učiteľka ktorá práve skončila školu.Môj syn ju dostal za triednu a učila ich naraz matematiku aj slovenčinu.Kombinácie ako vyšité.U nej ako ich triednej na pol roka naraz prepadlo z obidvoch predmetov polovica triedy.Chodili sme takmer dene do školy,stále kydala na deti že nevedia toto alebo ono.Náš syn nás vždy čakal pred školou a vždy sme naňho vyrukovali s otázkou napr.vymenuj vybrané slová.Odrapotal ich naspamäť aj odzadu.S riaditeľkou sme dohodli výmenu triednej a aj na slovenčinu a matiku ich učila iná učiteľka,deti sa polepšili,ale dotyčná učiteľka si nikdy nezískala rešpekt ani u svojich kolegov.
Každé dieťa je svojské a ber to tak,že aj šibali musia byť.V dospelosti si budú spomínať čo všetko povyvádzali a ty sa budeš usmievať.Hádam by si nechcela mať deti ktoré sedia v tichosti v kúte?

Ahoj Glennys. Mám syna 11r. Akurát dnes si robil poriadky v skrinke a našiel žiacku knižku zo 4 ročníka.Fakt katastrófa. Poznámka z poznámkou. Smial sa, rozprával, behal, skákal a poznámky nemali konca kraja. Spomenula som si, že som bola aj za učiteľkou, či všetko musí písať do žiackej, či sa to nedá vyrieši v škole. Ale nepomáhalo a poznámky sa sýpali jedna radosť. Nikdy to však nebolo žeby ubližoval spolužiakom, alebo že je zákerny. Tak som sa prestala trápiť a jednoducho som to len podpísala. Môj syn teraz navštevuje 1.rok osomročné gymnázium a čuduj sa svete za celý rok doniesol 2 poznámky a to len že sa zasmial na hodine. Aj za triednou som bola, že či vôbec chodí do školy keď nenosí poznámky, ona mi len povedala že s mojím synom nie sú žiadne problémy. Tak si správ sama záver, či je naozaj chyba len v tvojom synovi, alebo v škole, resp. učiteľke. držím palce.

ahojte, som tu prvý krát a veľmi ma zaujal článok prečo práve tie moje deti. Sama som matkou troch chlapcov predškoláka, skoro 5ročného a drobca čo bude mať budúci týždeň rok. Už teraz mám trocha obavu práve z nástupu do školy lebo je tiež živel.Ako príklad uvediem zážitok z minulého týždňa keď neboli v škôlke.Hrala som sa s najmenším v obývačke.A starší sa kľudne hrali vo svojej izbe na poschodí. Odrazu strašná buchot a niečo sa zosypalo po schodoch dole.Malého som bleskovo strčila do postieľky a bežala som tam.Na schodoch skoro úplne dole bola naša najväčšia cestovná taška a tá sa strašne smiala, a pýtala sa kde som? Ano v tej taške bol môj prvorodený a mladší sedel pri ňom a smial sa tiež. V prvú chvíľu ma obchádzali mdloby z toho čo sa mu mohlo stať, ale ten mi s úsmevom na tvári oznámil že sa mu stať nemohlo nič lebo mal na hlave vankúšik. Na mŕtvicu!!! ale sama som sa potom smiala tak, že neviem či mi tiekli slzy zúfalstva alebo šťastia že sa nič nestalo.A teraz rozmýšľam ako sa pripraviť na nástup do školy tak, aby sme to všetci zvládli v zdraví a v pohode? Hlavne keď sa tiež prikláňam k názoru že učiteľ je v mnohých prípadoch diagnóza a naše ratolesti sú mnohokrát len nepochopené.

Glennys- mozno je to odveci, ale na stretkach po rokoch - no na koho si svorne spomenu spoluziaci aj ucitelia-?! No na tie slusne , vzdy naucene sede mysicky asi tazko! Vzdy sa valame od smiechu pri tych spomienkach na tych certikov v triede...a tvoj maly vyzera tak maskotovsky
Proste deti su deti...a nemozu byt vsetky len dobre, vzdy poslusne a poriadne...hlavne nech su zdrave a stastne!
ivet

Glennys,toto my riesime doma cely prvy rocnik,chvalabohu uz budu prazdniny! problemy presne tie iste,doma vsetko ok,v skole sama poznamka a same somariny,samozrejme..absolvovali sme aj psychologicke vysetrenie,kde sa prvacik ukazal ako velmi vyspely,mimoriadne sikovny atd atd s velkou radostou som to(vysledky) zaniesla pani ucitelke a odvtedy cuduj sa svete,takmer ziadna poznamka a same jednotky ,aj ked s ucenim problemy nemal..chybou bolo,ze bol popredu a ucivo prenho nebolo dost inspirativne,tak robil neplechu a vyrusoval..za prvy polrok ho ucitelka skresala na uroven ostatnych,najma co sa tyka matematiky a teraz uvazujeme o zmene skoly,aj ked uz je "vsetko ok",ale predsa..a co sa tyka zakazov-tiez sa prisposobi,no tak nejdem na pocitac,budem si citat..ked som vsak tak davnejsie zacula ako ucitelka spomenula pokarhanie riaditelom na konci sk.roka,bol doma taky hlasnejsi rozhovor,teda vlastne skor moj monolog..som mu vysvetlila,ze ked sa on nebude kontrolovat v skole,aby nenastval ucitelku somarinami(nech sa vyblazni doma),tak ja sa postaram o to,aby cele prazdniny sedel doma,bez pc a tv,bez tabora, a kazdy den bude pisat!! to,ze by som to dodrzala(od trestu ci zakazu neupustame),mu je jasne a myslim,ze aj toto pomohlo,pretoze na poslednom rodicovskom bol spomenuty len v dobrom..bolo mi luto,ze musim toto urobit,ale zachranovala som jeho "reputaciu",pretoze prvak s pokarhanim,tak to je teda sila v kazdom pripade,neriesis toto sama tak drzim palce

Ahoj.Zaujalo ma,že aj moje deti-syn sa narodil 1999,2001zas dcéra.A ako som to čítala o tvojom synovi-to isté sa stalo u nás.V priebehu dvoch týždňov sa mu podarilo dostať asi 8-až 10 poznámok,ale za-smiech,nerešpektovanie učiteľa,olupovanie omietky z budovy školy(ktorá padá sama)...žiadne násilie,bitky.Nebola som zvyknutá,má samé jednotky(asi dve dvojky)a teraz toto...Tak ma to trápilo,ale keď som si to spätne pozrela,pozrela,za čo ich dostal a hlavne od koho.Od družinárky,cez prestávku od učiteľky,čo mala dozor...Od jeho triednej ani slovko,bola som za ňou,či aj počas vyučovania sú problémy-tak že žiadne,že si dá povedať,patrí k najlepším od prvého ročníka.Tiež tresty-zákaz počítača,futbal,vybíjaná,zákazala som mu chodiť von,korčulovať-no aj tak nič z toho nezabralo a poznámky sa množili,zatiaľ to ustálo,tak hádam sa to nevráti.Von už chodí,je nezmysel držať ho doma,keď je pekne.Ja som si na ňom všimla,akurát,že sa hrá na frajera pred ostatnými,ale doma je ok.Beriem to s rezervou,tie poznámky sú pre mňa také-nijaké.Tak sa správa väčšina detí teraz pred prázdninami a učiteľky sú už tiež(aspoň tie u nás)dosť vyčerpané a na nervy z detí.Nečudujem sa a nerozčulujem.Uvidíme,ako to bude v piatej triede.A riešenie?Nemám,som v rovnakej situácii,ale snažím sa veriť môjmu synovi,že už bude "dobrý"ako on hovorí Tak ja len čakám na prázdniny.Bude dobre.A utešujem sa tým,že nemá poznámky za niečo horšíe.Kým sa len smeje...