Ostatné

Moja dcérka má polroka,volá sa Petruška,je ťažko chorá,nemá vyvinutý prehltaci a sací reflex a má zavedenú žaludočnu sondu.a preto musím ja,jej mamička Monika mixovať papanie pre ňu úplne najemno.Petruška sa mi bojí mixéra takže plače keď mixujem.byvame samé bez muža v jednoizbovom byte.ja ešte pred mixovanim Petruške poviem:Mamička ti ide spraviť papanie,bude to trochu robiť vr,vr,vr.pred zapnutim mixéra Petruške zakričim:3,2,1 a vrrrr!mixér mi najprv spravi:prrrd,prd,prd,potom sa ešte zasekáva chvíľu a potom už mixuje normálne.mixujem päť minút,potom cez sitko skontrolujem či v papani nie

Skoro 25 rokov sme spolu a za ten čas sme boli mnohokrát v kine. Chodievame celkom pravidelne, viac krát do roka. Videli sme rôzne predstavenia, sem tam sa stalo, že sme boli v kine skoro sami. Aj sme sa báli, či budú premietať. No včera sa nám prvý krát stalo, že kino bolo vypredané a nedostali sme lístky pri sebe. Cestovali sme cca 30  kilometrov, tak sme tie lístky zobrali. Až nejdeme na darmo.

Podaril sa mi životný úlovok. Hríb ako z rozprávky. Obrovský a aby to bolo dokonalé, tak bol aj úplne, ale že úplne zdravý.

Možno si na to pamätáte z detstva aj vy. Lepák na desiatu. U nás zvyčajne iba chleba s lekvárom. Nosili to všetci. Z dnešného pohľadu super-eko-bio domáci lekvár. lebo vtedy sme všetko volali lekvár. Len tak, bez masla. Teda, občas bolo aj napríklad vajíčko. Ale maslo s paprikou. Ale základ bol vždy rovnaký. Lekvár to istil. Niekto nosil aj rožtek, v pondelok zvyšok nedeľňajšieho koláča. Iba tí najbohatší mávali salámu. A v super extra prípadoch sa vyskytla aj šunka. Na základke to nebolo bežné. Len pre istotu, do základnej som začala chodiť v 71 roku

Prázdninové cesty nás zaviedli do rakúskeho mestečka Mariazell. Je to známe pútnické miesto a zároveň klimatické kúpele. Krásne miesto v horách. Obľúbené miesto Habsburgovcov. Jedna z najkrajších bazilík, aké som kedy videla.