Ostatné

Každé mesto má svoje tajomstvá. Niekde miznú ponožky v práčkach, inde sa duchovia schovávajú v starých domoch. Ale u nás? U nás máme Hašlerkového fantóma!

Je nenápadný. Ale je tu! Kdekoľvek sa pozriete, občas tam na zemi leží modrý papierik od legendárneho cukríka. Nie veľa, nie hromady, len tak sem-tam. Ako keby sa niekto chodil mestom tam a späť a za sebou nechával drobné modré stopy.

Kto asi bude ten záhadný milovník hašleriek?

Je vždy úžasné, keď človek nájde povolanie, ktoré je aj jeho záľubou. Nechodí tam pre peniaze, ale preto, lebo ho to baví. 

Leto je u mňa spojené so sledovaním dokumentov na Discovery. Je doma junior a tak mi to pravidelne zapína počas obeda. Jasne, nie je to správne, ale to neriešim. Ono aj tie dokumenty nám často prihrajú tému na rozhovory.

Jeden deň v týždni chodia príbehy kamionistov. Sú medzi nimi aj dve ženy (Mmch, ak si dobre pamätám, aj tu sme mali žienku, ktorá aj s manželom brázdila cesty obrovským nákladným autom v Amerike)

Spoznali sme sa veľmi, veľmi dávno. Vtedy ešte ich firma sídlila na kraji Bratislavy. Tlačili sa v dvoch neveľkých kanceláriach. V časoch, keď počítačové vírusy bola ešte len taká zábavka programátorov. Možno si niekto pamätá na keksíky (cookies), ktoré si v pravidelných intervaloch počítač prosil :) a bolo ho treba kŕmiť.

Naše vzťahy boli od začiatku pracovné. A veľmi, veľmi férové. Spolupracovali sme skoro 10 rokov.

Mala som cez prázdniny stráviť dlhší čas pri debatách s mladými ľuďmi. Nejak sa stalo, že sme spoločne viac krát stolovali a tak sa rozvinuli debaty aj nad rámec večere. Zaujímavé témy sme pootvárali, určite z toho obdobia ešte niečo otvorím.

Ale jedno ma zaujalo - mladí sa zaujímali o komunálnu politiku. Nezávisle na sebe boli dvaja. Každý si našiel veci na kritizovanie. Oprávnene. Nespratané odpadky, jamy, porozbíjané veci... Všetko nafotené, zdokumentované. Ku každej fotke kritický komentár. Bol na mieste. Myslím ten komentár.

Veľmi som bola zvedavá na tento film. Teda, trochu som mala strach - predsa len 180 minút, to je riadne dlhá doba. No bolo to výborné.

Už dlhé roky si vždy nejaký pár sokolov (sokol myšiar) vyberie za miesto hniezdenia balkón na sídlisku nad mestom. Majiteľ balkóna je veľký milovník zvierat a tak každý rok sa snaží zriadiť on line prenos. Už bolo všelijak. Bol aj rok, keď sa nevyliahlo ani jedno mláďa. Zvyčajne sú to ale 3-4 mláďatká. Je super sledovať, ako rastú, ako sa rodičia starajú. Ako sa mladé učia. Až príde deň, keď vyletia. Občas sa ešte na jednu, dve noci vrátia. A potom už doslova vyletia z hniezda.

Neviem, či aj vy to tak máte, keď nejaká pieseň príde do hlavy, tak to beží dokolečka. Minimálne deň. Aktuálne mi tu hučí jedna prastará pieseň, pamätám si ju z čias mojej strednej. Volá sa inak, ale to, čo si pamätám, sú slová "čím viac máš, tým viac budeš chcieť..." Veľmi výstižné. Povedala by som večné. V piesni možno ide hlavne o peniaze, ale platí to všeobecne.

Moja dcérka má polroka,volá sa Petruška,je ťažko chorá,nemá vyvinutý prehltaci a sací reflex a má zavedenú žaludočnu sondu.a preto musím ja,jej mamička Monika mixovať papanie pre ňu úplne najemno.Petruška sa mi bojí mixéra takže plače keď mixujem.byvame samé bez muža v jednoizbovom byte.ja ešte pred mixovanim Petruške poviem:Mamička ti ide spraviť papanie,bude to trochu robiť vr,vr,vr.pred zapnutim mixéra Petruške zakričim:3,2,1 a vrrrr!mixér mi najprv spravi:prrrd,prd,prd,potom sa ešte zasekáva chvíľu a potom už mixuje normálne.mixujem päť minút,potom cez sitko skontrolujem či v papani nie