Ja mama

Celý svet sa zachrániť nedá ale...

...ale môžeme niekomu pomôcť? Ak áno, ako si vyberieme komu pomôcť? Pomôže aj moje "málo"?Prekvapenie

Prosieb o pomoc je nespočetne veľa. Jestvuje už aj mnoho portálov zameraných len na pomoc ľuďom.Ako si má človek vybrať komu pomôže a komu nie?Funguje to na princípe miesta? Keď je niekto z rovnakého mesta alebo blízkeho, prispejeme, pomôžeme? Alebo si vyberáme podľa veku?Keď sme na materskej pomáhame mamičkám čo majú malé deti?  Alebo sa zapojíme do zbierky pod akýmsi lavína efektom - keď všetci tak aj ja?Úsmev

Kopírujú deti svojich rodičov?

Ak sa bavíme o malých deťoch, je to celkom jasné. Deti odmalička majú vzory vo svojom okolí. A celkom presne kopírujú tých, čo sú okolo. Vo všetkom. Nie nadarmo sa hovorí o výchove príkladom.

Celkom ma však prekvapilo, keď som zistila, že nás kopírujú aj dospelé deti. Doslova idú v našich šlapajách. Nemyslím také veľké veci ako výber povolania, ale skôr také každodenné drobnosti. Napríklad overené trasy výletov s malými deťmi, návštevy rovnakých obchodov....

Ani neviem, či je to o ich pohodlnosti alebo o tom, že sme dobre vyberali, kam ich vodíme....

V každom prípade, je to pre mňa veľmi príjemné zistenie

nedá mi to-prešov

Po včerajšej tragédií v Prešove mám plnú hlavu zmešaných pocitov..

smútok,zdesenie nad ľahostajnosťou..atď.utvrdzuje ma to v tom,že jedinec neznamená v mašinérií nič..zomrie pár ľudí -to je  tragédia,zomrie pár tisíc to je štatistika..

A to bývam v rodinnom dome a plyn nemáme.

Po tom čo som videla v správach -jedna pani upozorňovala,že cíti plyn..nikto nič..

-druhá ,vraj plynári mali obed.prestávku...

-prihliadajuci ľudia viac fotili a natáčali na mobil akoby tí čo sa ich to týkalo bol komparz vo filme

-objavili sa už  "falošné účty"

inak tento pocit som mala aj po autobus.tragédií pred pár týždňami...nikto sa napozastavuje nad tým že vodiči sú preťažený,mnohí neskúsený,že aby zarobili ťahahú šichty..

Medzinárodný deň leňošenia mám

No čo si povieme?

Vo svete už vymysleli oslavu na každý deň. Jasné, sú tu náboženské sviatky, sú tu národné sviatky, medzinárodné sviatky a ešte si aj zaviedli menšie oslavy.

Dnes - 6.9. je vraj Národný deň leňošenia mám. Je preto, aby sme si ako mamy konečne oddýchli. Najprv som zadumala, či to neni deň lenivých mám Veľký úsmev (také nepoznám, aj keď sú isté okamihy, kedy flirtujem s myšlienkou podľahnúť ničnerobeniu), ale potom ma vyviedli z omylu, že je to niečo ako zásluha za to, že stále pracujeme. My ženy, mamy.

Rande so svojim dieťaťom

Pár rokov dozadu sme s manželom absolvovali Kurz výchovy dospievajúcich. Tých 5 či 6 stretnutí, ktoré sme absolvovali, boli pre mňa veľmi zaujímavé. Osobne najdôležitejšie asi bolo to, že som sa dozvedela o knihe 5jazykov lásky. Ale o tom som už písala viac krát.

Dodnes si spomínam, že jedna lekcia bola aj o tom, ako tráviť čas osamote s každým dieťaťom. Naša kolegyňa, ktorá mala tých detí viac na základe toho vyhlásila, že postupne pôjde so staršími deťmi vždy sama na pizzu. Aj to začala realizovať a veľmi si pochvaľovala. Zvlásť dievčatá vraj mali toho na srdci veľmi veľa. Takého, čo chceli prebrať iba s mamou. S nikým iným. Každá preberala nečo iné, ale veď aj boli rozdielne. Minimálne vekom.

Neoprašovať, neofukovať prosím - alebo deň pred Rímom

" Maťo a tebe kvety pre triednu tiež teda, či kupujete ako trieda," telefonujem synovi niekde po 16tej v posledný júnový štvrtok.

" Kupujú niečo, ale prosím ťa kúp mi," zasyčanie do telefónu, hlas unavený.

Neriešim. Chaloši posledný mesiac viac menej permanentne chodia na biku do školy a domov. 4 kilometre, trochu jeden nadjazd, druhý podjazd - inak nič zložité. Ale tie teploty v posledný školský týždeň urobili svoje. Prémiovo ešte aj školská taška s knihami, ktoré dostávali. To bol zaberák. Decko vyzeralo akoby tesne pred infarktom bolo Pohoda.

Ako to decko donútiť čítať?

Už malá som odjakživa sa rada uchyľovala s knihou do iných svetov. A tak nejak nechápavo teraz pozerám, prečo moje decká niečo také neprežívajú. Jasné, svet internetu s väčšou hektikou je zábavnejší. Viac napätia, viac akcie, ... viac ... viac .. viac.

Deň matkovi a kytička kvetov

Na deň matiek som si zvykla vybrať žolíka v podobe nedeľného obeda v reštaurácii. Hambím sa Tento rok som to spravila inak.  Na poslednú chvíľu som zmenila názor, a rozhodla sa pre výlet do Zádielskej doliny. Tuším som sa tam zbierala posledných 13 rokov, odkedy mala najmladšia pár mesiacov a akosi nikdy nedošla ...

A to ste chceli?

Včera som po dlhšom čase popísala s kamarátkou. Je to spolužiačka z vysokej, trochu sa nám aj profesionálne svojho času stretali cesty. Poznáme sa z čias slobodných - poznajú sa naši rodičia, poznali sme našich starých rodičov, som v kontakte s jej sestrou. Poznala som ešte za slobodna aj jej manžela - vlastne tiež nejak od detstva. Proste také kamarátky. Nič veľmi dôverné, ale zas absolútne cudzie sme si neni. Môj mladší je spoluvrstovník s jej najstarším dieťaťom.

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok