Ja mama

Trochu trpko mi je.

Ešte viac plano ako minulý rok, keď tie maturity zrušili pre - teraz to môžeme naplno povedať, že len HROZIACU pandémiu. Teraz sa mi zdá, že minulý rok to bolo síce chaotické, ale aj tak fakt mohli odmaturovať.

Toho roku je to ešte viac smutné, lebo na môj vkus málo toho urobili, aby aspoň maturitné ročníky dostali do školy. Neustála neistota, málo podkladov, zmätená mládež.

Žiadne "keď idú maturantky mestom", žiadne tablo, žiadny akademický.

Žiadne objatia pod bránou, sedmička na tajňáša miesto učenia.

Žiadne bolesti brucha a motýle, či to dáme.

Žiadna súpatričnosť posledných špurtov.

Smutno mi je.

- objednáme si niečo z čínskej reštiky?

- ??? nikdy sme si...

- maminká, veď nebuď zlá, nech sa ten vírus cíti u nás ako doma!

Volám mu do izby na mobil zo spálne:

-  ideme dnes umyť riad?

- Niee, dnes ešte nieee...

- Ale niečo by sme už mohli skúsiť robiť.

- Dobre, dnes ho pozbierame po byte!

že tak podobne ako ja, zmýšľajú aj iné hlavy a to dokonca oveľa! školenejšie, múdrejšie ako je tá moja.

mudr.Honzák(objavila som ho ako dospelá)pán Demján(ako puberťáčka som rada čítala o horolezcoch)-páni ktorých som "vždy mohla",mykologička pani Kautmanová tá myslím že mávala poradńu aj v rozhlase ,egyptolog prof.Bárta toho som zachytila prvý krát ale zaujímavý rozhovor,cestovatelia ktorý prešli svet ale teraz boli doma-ich pohľad na Slovensko takmer totožný s mojim,oddychovka s tajuplným mesiacom a Pavlom Zunom a pouličným umelcom..tomu by som veru dala namaľovať taký bike s kvetinovým košom na jednu prázdnu stenu.

je neskutočná!pri pozretí videí čo narobila voda v niektorých častiach sveta tieto posledné dni si to opakujem ako mantru..viem,aj u nás ked to príde je to des.A velmi mi je ľúto tých ľudí ked im voda zničí celoživotnú robotu,odnesie dom nebodaj obete na životoch..no nechcem to zažiť!žiadny živel!bojím sa aj velkej vody aj ohńa.