Ja mama

Poslednú dobu sa nič iné nerieši len inakosť-všetkého druhu.Nechcela som to tu písať ale akosi stále na to myslím..

Ži a nechaj žiť-miluj blížneho svojho a pod.slogany..Ja osobne beriem,rešpektujem..ale k postate:toĺko sa o tom hovorí a píše,že tá iná si už pripadám byť ja sama...a nie som jediná.

Pritom vo svojom okolí mám pár takých.Všetko mladí tak do 30-ky..všetko chalani,jedna žena okolo60-ky a chalan teraz v období prerodu na ženu..Ale svoju inakosť nevytrčajú na každom kroku.Áno idu s partnerom ale sa necmučkajú po ulici,nemajú vyzývavý výzor,oblečenie(hlavne ked je čiernovlasý odfarbený na blond s obojkom na krk a v lete v tangáčoch-taký pár som videla v Prahe a bol to hnus)..

Viem,že by som to mala napísať na nejakú kuchársku stránku ale nechce sa mi ňúrať ktorá je dobrá...

Dostala som pár kusov duly..u nás to bol neznámy strom a ovocie ale posledné roky som to zbadala v záhradách len som nevedela čo to je...tak som si nadrzovku poprosila..

to čo som pozerala na nete ked to očistili bolo to pekné žlté..tie moje tvrdé ako kameň a po rozkrojení hnedé..nesmrdeli ani nijak podozrivé..tak som riskla a 4 poháriky som urobila-no nie je to vábne (trocha to obledlo )ale ten jeden kúsok čo som zjedla celkom chutil..

a na druhý týžden idem kupovať sadeničku duly..!už som sa rozhodla.

inak tohto roku prvý krát zarodil pidi stromček čiernej moruše ale tých 9 plodov moruší bol komplet samý mravec..

Od veľmi skorého rána ma naháňa dojem, že je dnes piatok. A to sa len končí školský rok.

Nooo - LEN.

Nieje to len také len pre našu rodinu.

Po dlhých, nekonečne dlhých a úplne iných dvoch rokoch môžem povedať, že decká odchodili celý školský rok. Za tých desať mesiacov sme toho stihli neuveriteľne mnoho.

Dospieť, ja viac ošedivieť, prešli sme si covidom s ľahkým priebehom, jedného prijali na strednú školu, druhý sa konečne začal učiť, resp prišiel v treťom ročníku na to AKO sa na strednej učiť. Uvidíme pri maturite.

Po včerajšej tragédií v Prešove mám plnú hlavu zmešaných pocitov..

smútok,zdesenie nad ľahostajnosťou..atď.utvrdzuje ma to v tom,že jedinec neznamená v mašinérií nič..zomrie pár ľudí -to je  tragédia,zomrie pár tisíc to je štatistika..

A to bývam v rodinnom dome a plyn nemáme.

Po tom čo som videla v správach -jedna pani upozorňovala,že cíti plyn..nikto nič..

-druhá ,vraj plynári mali obed.prestávku...

-prihliadajuci ľudia viac fotili a natáčali na mobil akoby tí čo sa ich to týkalo bol komparz vo filme

-objavili sa už  "falošné účty"

inak tento pocit som mala aj po autobus.tragédií pred pár týždňami...nikto sa napozastavuje nad tým že vodiči sú preťažený,mnohí neskúsený,že aby zarobili ťahahú šichty..