Ja mama

Ak sa bavíme o malých deťoch, je to celkom jasné. Deti odmalička majú vzory vo svojom okolí. A celkom presne kopírujú tých, čo sú okolo. Vo všetkom. Nie nadarmo sa hovorí o výchove príkladom.

Celkom ma však prekvapilo, keď som zistila, že nás kopírujú aj dospelé deti. Doslova idú v našich šlapajách. Nemyslím také veľké veci ako výber povolania, ale skôr také každodenné drobnosti. Napríklad overené trasy výletov s malými deťmi, návštevy rovnakých obchodov....

Ani neviem, či je to o ich pohodlnosti alebo o tom, že sme dobre vyberali, kam ich vodíme....

V každom prípade, je to pre mňa veľmi príjemné zistenie

No čo si povieme?

Vo svete už vymysleli oslavu na každý deň. Jasné, sú tu náboženské sviatky, sú tu národné sviatky, medzinárodné sviatky a ešte si aj zaviedli menšie oslavy.

Dnes - 6.9. je vraj Národný deň leňošenia mám. Je preto, aby sme si ako mamy konečne oddýchli. Najprv som zadumala, či to neni deň lenivých mám  (také nepoznám, aj keď sú isté okamihy, kedy flirtujem s myšlienkou podľahnúť ničnerobeniu), ale potom ma vyviedli z omylu, že je to niečo ako zásluha za to, že stále pracujeme. My ženy, mamy.

" Maťo a tebe kvety pre triednu tiež teda, či kupujete ako trieda," telefonujem synovi niekde po 16tej v posledný júnový štvrtok.

" Kupujú niečo, ale prosím ťa kúp mi," zasyčanie do telefónu, hlas unavený.

Neriešim. Chaloši posledný mesiac viac menej permanentne chodia na biku do školy a domov. 4 kilometre, trochu jeden nadjazd, druhý podjazd - inak nič zložité. Ale tie teploty v posledný školský týždeň urobili svoje. Prémiovo ešte aj školská taška s knihami, ktoré dostávali. To bol zaberák. Decko vyzeralo akoby tesne pred infarktom bolo .

Na deň matiek som si zvykla vybrať žolíka v podobe nedeľného obeda v reštaurácii.  Tento rok som to spravila inak.  Na poslednú chvíľu som zmenila názor, a rozhodla sa pre výlet do Zádielskej doliny. Tuším som sa tam zbierala posledných 13 rokov, odkedy mala najmladšia pár mesiacov a akosi nikdy nedošla ...