Ja mama
Chudoba cti netratí... ale vie priniesť množstvo nepríjemných pocitov. Úzkosť, depresiu a podobné "duševné skvosty".
Dobrý deň milé maničmamky a priateľky.Dnes som si našla správu a veru aj som dostala takú malú facku ..od života a našej Amálky.Tak strašne dlho som tu nebola..nie klamem,sem tam chodím ,prečítam si neiečo naj ,popozerám artmamu .Nezanevrela som na nanicmamu.. sú to moje najkrajšie spomienky na stretnutia kde som spoznala veľa žienok..úžasných ,láskavých.Sem tam nazriem čo je nové na NM a teší ma že stále funguje... Sľubujem ,že po dnešnom prečítaní sms sa tu budem objavovať častejšie
P.S. To je on,človiečik čo mi zmenil život..♥
Nejdem a nechcem sa sťažovať ani chváliť..ale od určitého veku nesmierne túžim bývať a hlavne dožiť v takej starej drevenici(ako mali moji statrí rodičia).Keď sa s týmto občas niekomu priznám-nechápu..
priťahujú ma staré domy..a netuším prečo.a tento týžden v jednom časopise fotka -drevenička presne ako mali st.rodičia-ked som to zbadala akoby mi na chvílku zastalo srdce,myslela som ,že sa rozplačem..kúpila som si ho,vystrihla a neviem sa vynadívať!z toho obrázka ide nesmierny pokoj-pre mňa!
či to robí toto predvianočné obdobie?hormonálne burky sú už za mnou...
Pár dní mi toto nedá spať. V meste sa mi zmienila známa ako zle skončila jej kolegyňa ktorú obidve poznáme. Prišla o deti, jednoducho klamstvami a podvádzaním ju dostal tam kde ju chcel mať - do blázinca a jemu prisúdili deti.
Robila hlúposti ale chcela iba to aby mohla byť s deťmi aspoň striedavu starostlivosť a nakoniec môže byť s nimi pár hodín ale v jeho prítomnosti.
Deti sa k nej zle chovajú vysmievajú sa jej do tváre že je hlupaňa a za všetko si môže sama a oni s ňou nechcú byť.
Ta žena nebola ani labilná ani nemala psychické problémy, ale to nebola vydatá.
Nakoniec ta moja znama povedala - vieš čo je najhoršie na tom? - musí tak predlho ešte čakať kým deti prídu za ňou lebo ju konečne pochopia.
Ja totiž občas nie. A nejde o to, že nechápem ako sa pozerajú na svet. Oni sa pozerajú už generačne inými očami. Žiadna pani učiteľka či kaderníčka z nich nechce byť. Ani astronaut či programátor. Najbližšie k tým počítačom ešte by bolo, že chcú byť youtubermi. Moje argumenty, že jako z toho chcú vyžiť dostávajú riadne na frak, lebo to čo vidia oni je fakt pozlátko a top z tej celej masy. A tí veru nežijú zle sa zdá.
V júni sme mali stretávku zo základky po x rokoch. Velice príjemné stretnutie. Hodiny tiekli ako minúty a mám dojem, že sme si potrebovali povedať všetko za tie roky, čo sme sa nevideli. A potrebovali sme samozrejme dostať zo seba aj najnovšie dojmy.
GDPR (teda Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov) bolo ešte docela v plienkach, mne zatiaľ pod nos podstrčili na podpis pramálo vyhlásení, lebo však na Slovensku je to tak, že kým sa my spamätáme ....
Dnes po ránu, po tom čo som sa s ťažkou biedou na druhýkrat vytrepala z postele, ani nejdem písať v akú dobu, som zakopla o tento článok Mať deti nie je povinnosť.
Kedysi tu Carly písavala o tom, ako sa teší na prázdniny.
Že to bude čas, kedy konečne nemusí chystať ráno desiate dcére do školy. Ako som jej vtedy závidela. Najprv tie desiate, lebo my sme chodili ešte len do škôlky a potom ten pocit, že tie desiate robiť netreba. Keby to bolo u nás o tomto pocite, že koniec robenia desiatej znamená začiatok prázdnin, tak ja mám 12 mesačné voľno.
Ale tak .... už sa u nás sprázdninieva.
Keď som bola malá, teda školou povinná, pamätám si na MDD veľmi dobre. Normálne sme sa učili, na tabuľu sme kriedou načmárali " DNES JE SVIATOK NÁŠ, NESKÚŠAJTE NÁS." a dokreslili kvetinkami po celej šírke a výške, aby nebolo kde písať poznámky. Potmehútsky sme ju zatvorili a čakali na učiteľa. Ten prišiel a tváril sa, že je normálny deň, aj začal učiť, potom otvoril krídla tabule a " Aleba! A kde budeme písať učivo?" tak zavrel a písal poznámky na tie krídla. Naozaj neskúšal a my sme boli vytešení ako lečo, lebo už len to bola výhra.
Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by
WeebPal.
