Ja mama
Každý rodič nosí v sebe vysnívaný obraz svojho dieťaťa. Od malička ho porovnáva a vidí v ňom malého génia, najnadanejšie a najnádhernejšie dieťa. Začína si vytvárať predstavu o tom, čo by z neho malo byť a vie, že k tomu je nevyhnutné, aby dieťa bolo v škole úspešné a malo dobré známky.
alebo zúfalej matky zúfalé činy 
Zmordovaná, na ceste domov z výstavy z Trenčína, som sa dostávala do obrazu každodennej reality komunikáciou s najbližšími: "Nemáme čo jesť..." "Nemáme šunku ..." "Jakuba bolí brucho ..." až po správu od staršej devy"Prídem zajtra domov, budeme oslavovať Deň matkovy?"
Matej Štepita je už osem rokov psychológom a vedúcim projektu pre rodiny s deťmi s hyperaktivitou, poruchami pozornosti a správania v rámci neziskovej organizácie Detský fond Slovenskej republiky. Čo je podľa neho hyperaktivita a ako s ňou pracuje na základe svojich skúseností sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.
Pracujete s deťmi s hyperaktivitou a ich rodičmi. Prečo práve tieto deti? Je hyperaktivita častý problém a býva akútny?
Nie je ten náš syn veľmi hovorný (pokiaľ sa nejedná o PC hru 
)
Vydolovať z neho niečo ako pochvalu, nedajbože nejaké vyjadrenie vzťahu či citu je priam nemožné. Po pravde, ani sa nečudujem, toto (na rozdiel od manžela) robí problém aj mne. A tak si užívam aj každý jeden náznak niečoho pozitívneho.
Na strednej, kam chodí, majú zavedené, že z každého predmetu píšu raz do roka písomku z celého učiva, vo všetkých triedach naraz. Taký malý monitor.
Dali sme stretnutie. Spolužiačky, čo sme 5 rokov spolu drali lavice posluchárni. A spolu aj bývali na intráku. Zaujímavé spoločenstvo. Tie čo boli chudé pribrali, tie čo neboli chudé schudli :) V priemere vlastníme každá 1 manžela, dve deti. Choroby zatiaľ v našich radoch nekosia. Priamo vo vyštudovanom obore robí iba jedna. Ale všetky ostatné sa toho oboru aspoň okrajovo držia. Aspoň ako učiteľky odborných predmetov 
Pri výchove máme často v obľube porovnávať jej spôsob v minulosti a v súčasnosti, a takisto kritickým okom nahliadať na poslušnosť či disciplinovanosť terajšej generácie detí. Zdajú sa nám neovládateľné, robia si čo chcú a rodičia si s nimi nevedia rady – jednoducho, mali by mať viac disciplíny. Naozaj?
Hoci s radosťou tvrdím pri každých narodeninách že mám 27, už mi to nejaký ten rôčik nikto nežerie
...ľudia vôbec málo dôverujú...
Podarilo sa mi, ani neviem po koľkých rokoch, podržať si, povarovať, potešiť sa s malým, trojmesačným bábätkom, práve na stretnutí v Jáne.
Zdrojom konfliktov vo väčších rodinách bývajú často stravovacie návyky a „čokoládková výchova“.
Vek prvorodičiek sa aj na Slovensku postupne zvyšuje a nezriedka sa stáva, že ženy majú svoje prvé bábätko až po prekročení tridsiatky.
Mám nechať svoju skoro 16 dcéru samú na noc doma?
nešťastná mama, nešťastné dieťa ....? Zopár stretnutí, situácii ma donútilo k zamysleniu sa, nad dôležitou otázkou. Byť či nebyť ...?
Mám kámošku, skvelú a šikovnú žienku, učiteľku na prvom stupni ZŠ. Vídavame sa len zriedka, ale keď sa to podarí, stojí to za to. Veľmi rada počúvam jej skúsenosti, zážitky ako učiteľky. Katka opakovane naznačuje, ako sa na deťoch neskutočne odzrkadľuje rodinná situácia...
- A dones jednotku! 
- Môže byť trojka? 
- Nie!povedala som jednotku!vieš to dobre, nemá byť prečo iná známka
- Tak dvojka môže byť?
Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by
WeebPal.
Každý rodič nosí v sebe vysnívaný obraz svojho dieťaťa. Od malička ho porovnáva a vidí v ňom malého génia, najnadanejšie a najnádhernejšie dieťa. Začína si vytvárať predstavu o tom, čo by z neho malo byť a vie, že k tomu je nevyhnutné, aby dieťa bolo v škole úspešné a malo dobré známky.
