Deti a výchova

Ahojte… mám problém. Neviem ovládať svoje nervy, mám malé babo (7 mes.) je strašne živá, neposedí, nechce spať .. atd to je nepodstatné. 

Je to niekde hlboko v nás. Chceme dať naším deťom najviac, ako vládzeme. Dopriať im všetko. Ideálne hneď a naraz. Niekedy až za rámec našich možností. Len aby sa mali lepšie. Aby nemuseli prekonávať to, čo my. Aby rástli.

Len je to naozaj tak? Naozaj je to to najlepšie.

Možno má pravdu ten, čo hovorí, že deti sa musia naučiť aj padať. Doslova aj obrazne.

Máme v rodine bábo. Práve sa učí liezť. Na gauč vylezie hravo. Ale dolu, dolu sa púšťa strmhlav. Mama prirodzene dáva pozor, znesie dole. Našťastie otec tuší, že toto nie je cesta. A učí, jak sa zlieza.