Denník naničmamy

Je to zvláštny pocit

Dnes nám začína ďalšie stretnutie, skalných naničmám, artmám a cukrárok...  Po dlhých rokoch, a snáď skoro dvadsiatke našich dostaveníčok, sedím doma, namiesto aby som bola na mieste strtetnutia blízkeho druhu úžasných žien. Zopár inštrukcii som zaslala ešte po telefóne ...  zajtra večer dôjdem aspoň na chvíľu nakuknúť,  potrebujem dobiť baterky...Verím, že dievčatá si to užijú.Úsmev

Všetko zlé je na niečo dobré

Staré otrepané porekadlo, je vždy aktuálne.

Zo školy

Ach jááj,  kde s tie časy, keď sa naše dieťa do školy tešilo...

Dnes je už skúsený stredoškolák a ku škole má vzťah hooodne vlažný. Nie je problém ani tak učenie ako to, že tam musí byť. No čo už, nie sme všetci rovnakí ÚsmevÚsmev.

... ta co? ta Ty tu?

... alebo VIETE? ...

z dopoludňajšieho denníka vybavujúcej slovenskej naničmamy:

Epizódka I.

"Dobrý deň! Viete už upresniť, kedy prídete robiť kanalizáciu? "  ....

"Krásny deň  Vám prajem! Áno, áno. Samozrejme! Posledný augustový týždeň alebo začiatkom septembra!"  ...

"............ ale zmluvne sme sa dohodli koncom júna, potom júla.... Do polovice augusta mám dovolenku, čakám, môžete robiť!  ..."   

"VIETE, nedá sa, zákazky .... "

( ja nie som zákazka, mne robia zadarmo - v dome za 17 000€!!!!)

Epizódka II.

Obchádzka

Chodievam pravidelne autom trasu na Moravu. Šla som tú cestu snáď sto krát. Pravidelne v lete opravujú. Tento rok je opravovaný kus dosť dlhý. Takže sme začiatkom mesiaca  v kolóne stáli hodinu.

Včera sme išli so synom rovnakú trasu znova. Najskôr sa zdalo, že cestári pokročili. Ale figu borovú, Kolóna začala ešte o pár metrov skôr. Najskôr som odhodlane čakala. Veď túto trasu poznám, tak čo budem vyberať. Ale potom mi to predsa len začalo vŕtať v hlave. Cestári žiadnu obchádzku nevyznačili. Ale Google mapy máme so sobou. Tak som sa nakoniec predsa len odhodlala a zišla z priamej cesty.

Bonjour France

Len nespanikáriť.

Ako začať? No jednoducho. Zavri oči a snívaj, keď to inak nejde. A potom sa pusti strm hlav do toho. Aké príznačné pre mňa.

Vo Francúzsku som bola iba raz. V Paríži i to bolo na jeseň. Takže o tom ako prežiť dovolenku v krajine galského kohúta môžem len snívať. A vlastne - keď si to vysnívam po svojom a prežijem tu, vyše 1500 km odtiaľ bezpečne vzdialená ... no čo môžem pokaziť? Mrkám

Samotné Francúzsko mám spojené s Parížom.To je asi základná predstava a stále sa mi tam pletie.

Sú ľudia a ľudia, a potom som ja ;)

Strávili sme víkend doma, tam odkiaľ pochádzam.... Je to vždy jedinečný zážitok, dom plný ľudí, rôznych .... Stretne sa mládež, zopár rodičov aj jeden starý otec, čo kus to iný príbeh, nastavenie, vnímanie reality ...  Ale všetkých treba nakŕmiť, napojiť ... a potom riad spratať. Už len u nás doma, keď sme boli v plnom počte bolo riadu neúrekom. Ešte aj v  zredukovanej verzii, pri každodennom varení je ho dosť. Len ozaj nerozumiem tomu, prečo pri jedenástich ľudoch som mala pocit, že špinavý riad skoro neexistuje. Aspoň tak to mohlo pripadať nezainteresovanému divákovi.

Auto mi dá vždy vedieť, keď mám dosť

Keď tak zrekapitulujem moje stretnutia blízkeho druhu v aute, ja ako šofér, vždy sa vyskytli v situáciach, keď som nutne potrebovala niečo počuť ... a "nepočula", nevnímala ...

Pretože smiem

Dlho som zastávala názor, že nie všetko je nám dané. A stále si za tým stojím. Nie všetky možnosti môžeme žiť, podľa mňa ani nemôžeme sa stať kýmkoľvek chceme.

Ale niektoré veci jednoducho smieme.

Je to vyše dvoch rokov, čo som si povedala, že stačí.

Že ručička váhy už nebude stúpať, že moje telo začínajúce ísť z jednej choroby do druhej si zaslúži niečo lepšie. 

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.