Denník naničmamy

Keď mama všetkých stresuje

Zas a znova zisťujem, že byť mamou je tak zložité.... Vôbec nie je podstatné, že mám štyri deti. Pri poslednej si, nie prvýkrát, pripadám, ako keby pred ňou žiadne neboli. A to som si myslela, že už sme za vodou.

Stále mám  pocit, že s dcérami je to zložitejšie. Ako mi raz povedala Tinkina triedna -  dievčatá, ženy potrebujú teatr - divadlo. K tomu hormóny ich, moje a o zábavu máme postarané. Chalani ma vypočujú a spravia si po svojom. Dievčatá ma rýchlo a hlasno zrušia. Nemyslím si, že by som sa im až tak montovala do života. Pri štyroch to ani nejde, nejak prežívať každé jedno zvlášť, však by som sa ošalila.

Prvá káva

Tak je to tu!!! Bolo to super.

Kto by povedal, že sa budem tešiť na takú úplnú maličkosť, ako je káva na terase. Dali sme si ju vlastne úplne neplánovane a o to to bolo lepšie.

Objednala som si v kníhkupectve nejaké knihy, tak sme išli spolu v rámci prechádzky pre ne. Domov sme zvolili dlhšiu cestu, aby sme sa trochu prešli. Na trase bol aj bezobalový obchod, tak sme zašli pozrieť. Neplánovala som nič kupovať. Ale keď som videla, že robia aj kávu a naviac majú pred obchodom vyložené stoly aj so stoličkami, dostala som okamžitý nápad. A tak sme si dali kávu. Síce do papierových kelímkov, ale fakt mi to nevadilo. Len sme sedeli a pozerali okolo seba. Dokonca sa stala nevídaná vec, manžel už mal dopité a ja som sa stále iba pozerala a pozerala.

Prvo-aprílové očkovanie AstrouZenecou

Keď pred týždňom otvorili "čakáreň" pre 50 ročných a starších, hneď som sa akčne  prihlasovala. Aj keď k očkovaniu ako takému mám dosť výhrad dlhodobo, moja túžba po cestovaní je oveľa väčšia. Hambím sa Bolo mi jasné, že nás čaká Astra Zeneca, a že sa to možno nezaobíde bez vedľajších účinkov. Sestriným starším deťom, sa zadarilo očkovanie a s tým spojené aj dvojdňové teplotovanie.

Moja cesta k Naničmame.

Členkou tejto úžasnej komunity som už 8 rokov a 5 mesiacov. A ako som sa tu ocitla? Nie nebola to náhoda. Ako prvé ma prijala komunita artmám, kde som vyše dvanásť rokov. Pôjdem pekne po poriadku. Od detstva som mala rada tvorenie. S mojou babičkou sme často vyšívali, neskôr sa k tomu pridalo pletenie. Držalo ma to tak veľmi, že keď som končila strednú školu, písali mi spolužiačky do denníka aby som uplietla ešte veľa svetrov. Potom prišlo manželstvo a rodina a moje tvorenie išlo bokom. Ale láska k tomu zostala v srdci. Po čase sa prejavila a ja som hľadala niečo, čo budem časovo zvládať a zároveň ma to bude napľňať. Z Googla mi "vypadla" mi Artmama. Chodila som tam ako Alenka do ríše divov. Nádherné dielka, krásne spracovaná stránka boli pre mňa balzam na dušu.

Raz sme hore, raz sme dole

Život nás tak melie, chvíľu sme dole, chvíľu hore. Asi to tak má byť, zrejme by nás ani to "niveau stable" dlhodobo nebavilo. Potrebujem zmenu, sem tam nám musí byť aj horšie, aby sme vedeli vychutnať to, keď je nám fajn.

CCA pred dvoma mesiacmi sme boli s mamou na očkovaní, prvá dávka. Pamätám si, ako sme si robili v aute plány, aké to bude, keď bude mať druhú dávku.

No, prišla do toho karanténa a priamo choroba v domácnosti, kde býva.

Rozhodujú o našich životoch maličkosti?

Niekde som čítala, že o dôležitých veciach v našich životoch rozhodujú maličkosti. Malé kroky. Postupné. Nenápadnú udalosti.

Raz proste urobíme rozhodnutie, ktoré sa zdá nepatrné, nedôležité. A dokáže zmeniť všetko v našom živote.

Ja si u seba teda na taký maličký krok, ktorý zmenil môj život veru pamätám. A veľakrát.

Rok 2020 - aký si bol?

Aký bol pre mňa končiaci rok?  Dlho som rozmýšľala nad jediným slovom, ktoré by ho najviac vystihovalo.

Neopakovateľný - lebo dúfam, že sa už nikdy nezopakuje . Výnimočný - lebo sme mali stále nejaké výnimky. Rok-domased -  lebo sme jeho veľkú časť presedeli doma… dalo by sa ich vymyslieť a napísať omnoho viac.

Darčeky, darčeky, všade samé darčeky

Priznajme si to, Vianoce sú hlavne o darčekoch. Najskôr dlho vyberáme, čo komu. Zháňame. Skrývame.  A potom pozorujeme, či sme trafili. Či sa darčeky páčia.

Snažila som sa loviť najskôr v mojej pamäti. Či sú tam uložené nejaké darčeky. Potom som otravovala manžela. Syna. A ostatných v mojom okolí.

13 dní do Vianoc

Kto je nervózny? Úsmev

Kto si myslí, že nepostíha vianočné prípravy? Veľký úsmev

Kto sa jaší pri predstave 21.12.2020 a zavretých obchodov? Váľam sa od smiechu po podlahe

JA NIE!

Konečne, vážne KONEČNE som došla do štádia, kedy mi je už šum a fuk, či bude upratané, navarené a darčeky zabalené.

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok