Denník naničmamy

Je jasné, že deti sú veľmi dobrí pozorovatelia. V mnohom nás zrkadlia. A tak je občas zaujímavé sledovať ich hry.

Moja praneterka má čerstvo 2 roky. Na mnohé veci je fakt všímavá, na svoj vek ukecaná. V týždni sa hrala u babky. Najskôr nikto nechápal, prečo všetky veci hádže cez malú bránku na schody. No stačilo sa započúvať do jej komentára a bolo jasné.

Niekedy sa v živote dejú neuveriteľné veci a jedna taká - z kategórie navyše smutných - ma po približne 18 rokoch spojila s mojou dávno spriaznenou dušou. Nazvime ju Marika.

Ako sa to hovorí. Tak dlho s a chodí s krčahom po vodu .... 

Nejak podobne to mám s nakupovaním zemiakov a ich balením do igelitového vrecka. Inak už asi tretí rok mám problém kúpiť zemiaky, aby neboli "bodkované" Osvedčili sa mi ako tak červené. Ak objavím tie správne, celá šťastná ich kus po kuse ukladám do sáčku , dúfajúc, že to ten sáčok ešte prežije.

A stále netuším, prečo tie zemiaky nedám na spodok nákupnej tašky, ale nesiem ich samostatne s dvoma taškami, ovešaná ako vianočný stromček. Už by som sa ozaj mohla naučiť počúvať svoj inštinkt, abo zdravý rozum?

Neviem prečo mi táto pieseň príde ako pohrebná. Nikdy som ju na žiadnom obrade nepočula. A to je pre mňa veľký spúšťač emócii. Tuším si vždy v duchu predstavujem vlastný odchod

Život ide neustále dopredu. Všetko sa vyvíja. Čo platilo včera, dnes už neplatí a zajtra o tom ani netušíme.

Pred rokmi, keď bol syn malý, veľmi som sa čudovala mojej priateľke, ktorá žila vo veľkom meste. Neustále niečo pre svoje deti organizovala. Mala 3 a občas to bolo veru aj dosť namáhavé. Zvlášť, keď už všetky začali chodiť do školy. neustále aktivity. Nie len každý deň v týždni mali jej deti program. Organizovali sa aj všetky víkendy. Stále niečo.

Celý tento mesiac ma čaká intenzívna práca doma za počítačom. Tak keď som niekde čítala o jednoduchom domácom osviežovači vzduchu, rozhodla som sa, že to vyskúšam. Veď zmiešať citrónovú kôru s niečím voňavým a nechať pomaly variť vo vode, kto by to nezvládol.

Pripravila som si malý kastrólik, okrojila citrónovú kôru, olámala rýmovník (alebo migrénovník? nerozoznám ich) zaliala vodou a dala na malý plameň variť. Predstavovala som si tú jemnú vôňu.

Párkrát som aj doliala vodu. Aj keď vôňa bola teda podľa mňa len v okolí hrnca. Ale furt som tomu dávala šancu.