Fotoblog

Vianoce uprostred jesene

Ano, ano, po dvoch týždňoch dažďa a hmly nám vyšlo slnko.

Stále rovnaké a predsa vždy iné

Milujem Vysoké Tatry, v každom ročnom období. Vďaka stretnutiu skalných naničmám, artmám a cukrárok, som mala tú česť vychutnať si ich druhýkrát aj v jeseni. Tentokrát s me boli v Tatranských Zruboch. V podstate sa naše výhľady obmedzili na Gerlach, asi aj vrch Bradavicu a Slavkovský štít. V sobotu počas túry sme boli aj pri Velickom plese. Takže sme ozaj videli len malú časť Vysokých Tatier, aj tak nám za tie necelé tri dni ukázala toľko svojich tvári.

Deň prvý, podvečer a zapadajúce slniečko, prechádzka so Starého Smokovca a späť.

Moje úlety medzi kvetmi a včielkami

Najnovšie si dobíjam tak prepotrebnú energiu na lúke, či to skôr na poliach, medzi lúčnymi kvetmi, včielkami .... Ideálne podvečer, keď už nie je tak horúco. A  učím sa fotiť. Hambím sa 

Konečne kvitne baza

Po zopár celkom dosť daždivých dňoch konečne vyšlo slniečko. Slnko Aj keď som si studený máj celkom vychutnávala, slnečné lúče potešili. A zrejme nielen mňa. V sýtej zeleni sa prebúdza ďalšia várka kvetov ... A konečne rozkvitla aj baza, aspoň v našich končinách. Niežeby som sa chystala, variť sirup ... Je s tým veľa práce, sirupy sa u nás nepijú ...

Stratená medzi kvapkami

Znova raz som sa zamilovala. Tentokrát do kráľovstva kvapiek. Na prahu  polstoročia stále viac a viac objavujem svoju novú vášeň. Pokúšam sa zachytiť nádheru sveta okolo mňa. Aj tu maličkú drobnú, aj tu v šírych diaľavách.  Už len raz pochopiť technické zákulisie fotografovania a ustáť trasenie rúk. S pribúdajúcimi rokmi, to bude už len lepšie a lepšie, ale však trpezlivosťou to vyvážim. A možno sa jeden z desiatich záberov aj vydarí. Hambím sa

Bonsaje v listnatom lese ;)

Ja viem Ameriku som neobjavila, ale taký vlastný malý zázrak áno. ;) Jar v lese a jeho premeny ma ešte stále fascinujú. Už je v ňom krásne zeleno a stále veľa pokladov pre môj foťák. Tentokrát ma úplne fascinovali mini stromčeky vyrastajúce z pníkov, zabudnutých konárov, alebo len tak uprostred kmeňa.

100 jarných kilometrov II - príbeh lesa

na jar v lese  Pokračujem v ceste za jarnými kilometrami, či skôr obrodou duše a tela. Aspoň tak to vyzeralo, pri našom ďalšom nedeľnom výlete, v lese u nás za rohom. Zistila, som, že chodiť aj vládzem, aj kopčeky sú už lepšie ..., len tuším chodím stále pomalšie a pomalšie. Lebo ja sa kochám, rozplývam úplne nad všetkým ...  Hambím sa A tentoraz sme vzali so sebou aj veľký foťák, ta to vôbec nem dopadlo dobre. Úsmev

Sto jarných kilometrov, kto sa pridá??

Niekedy sa ťažko hľadá motivácia, vstať v nedeľu ráno z postele, keď do neskorej noci sledujete výsledky volieb, potom vám ešte uberú hodinu z dňa, kvôli presunu času ....Hambím sa 

Prekvapivo ma z tej postele dostala predstava výletu do lesa ... Hneď zaraz a okamžite, nie až po obede, ktorý si odstojím v kuchyni ... To sa mi už ozaj nikam nechce ísť. Drahý sa celkom rád pridal, aj keď ako prvé riešil čo s obedom ... Úsmev Však aj večera môže byť skvelá. Devu som ani neriešila, však až toľko času sme nemali, sa s ňou naťahovať.

Ako im je dobre

Slniečko nás pomaly preberá k životu. Slnko Len ta zimná letargia, nás možno tak skoro neopustí. Čo keby sme si ju s láskou dopriali ako tie naše mačacie hviezdy. Úsmev

Sandy

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok