Fotoblog

Táto zima je veľmi skúpa na snehovú prikrývku. Ale aspoň mrzne, no dobre len posledných pár dní.

Ano, ano, po dvoch týždňoch dažďa a hmly nám vyšlo slnko.

Milujem Vysoké Tatry, v každom ročnom období. Vďaka stretnutiu skalných naničmám, artmám a cukrárok, som mala tú česť vychutnať si ich druhýkrát aj v jeseni. Tentokrát s me boli v Tatranských Zruboch. V podstate sa naše výhľady obmedzili na Gerlach, asi aj vrch Bradavicu a Slavkovský štít. V sobotu počas túry sme boli aj pri Velickom plese. Takže sme ozaj videli len malú časť Vysokých Tatier, aj tak nám za tie necelé tri dni ukázala toľko svojich tvári.

Najnovšie si dobíjam tak prepotrebnú energiu na lúke, či to skôr na poliach, medzi lúčnymi kvetmi, včielkami .... Ideálne podvečer, keď už nie je tak horúco. A  učím sa fotiť.  

Po zopár celkom dosť daždivých dňoch konečne vyšlo slniečko.  Aj keď som si studený máj celkom vychutnávala, slnečné lúče potešili. A zrejme nielen mňa.

Znova raz som sa zamilovala. Tentokrát do kráľovstva kvapiek. Na prahu  polstoročia stále viac a viac objavujem svoju novú vášeň. Pokúšam sa zachytiť nádheru sveta okolo mňa. Aj tu maličkú drobnú, aj tu v šírych diaľavách.  Už len raz pochopiť technické zákulisie fotografovania a ustáť trasenie rúk. S pribúdajúcimi rokmi, to bude už len lepšie a lepšie, ale však trpezlivosťou to vyvážim. A možno sa jeden z desiatich záberov aj vydarí.