My, skoro dokonalé

Lebo dnes je ten deň

Akoby som začala. Neviem akým algoritmom som sa dostala na stránku o národných dňoch. Proste - na každý deň pripadá nejaká oslava. Keďže je to stránka americká a na internete treba brať všetko s rezervou, urobila som si radosť a zaregistrovala sa tam. A oni mi s radosťou nadránom tesne po tretej pošlú správu, aby som nezabudla, aký je sviatok. A ja mám z toho radosť. Jednak preto, lebo mám mobil pri posteli a mailové správy mi tak rozkošne pípajú a ja ich neviem ( a asi ani nechcem) vypnúť. Však čo iné by Vás zobudilo a vylúdilo vám úsmev na tvári lepšie ako správa že dnes je Medzinárodný deň čerešňového koláča?! Veselme sa!!!

Jar je už za dverami

Zas mi taký mail prišiel!

Lebo my predsa Valentína NESLÁVIME

Povedzme si na rovinu. Obchody nás valcujú. Maily nás valcujú. Reklama nám lezie na nervy, ale predsa nás ovplyvňuje. Ak si niekto ešte nevšimol deň svätého Valentína, tak je absolútny ignorant alebo proste nevidí a nepočuje.
Môžete ho bojkotovať - ono ... ja mám pocit, že málokto ho slávi.Teda aspoň verejne a ak vám je nad dvadsať. Ja naň hrdo kašlem tiež, ale...
ALE!

Som dojatá, že som dojatá abo ZOH

V piatok som na malú chvíľu vzhliadla v priamom prenose otvárací ceremoniál z otvorenia Olympijskych hier. Nechápala som, ostala som dojatá v slzách, len zo zopár málo momentov, čo som videla. Však áno, je to veľká svetová s nielen športová udalosť. Samozrejme ako pre koho. Ale už len výnimočné spojenie Severnej a Južnej Korey do jedného tímu, je veľmi významnou udalosťou. Obdivujem všetkých športovcov a športovkyne, ktoré sa svojimi výkonmi dostali až na olympiádu.

V sobotu som sledovala prvý štart našej Naste. Nezávidela som jej tlak, pod ktorým musela byť, po návrate z druhej "materskej" dovolenky. Nevyšla jej streľba, nevadí, toto som brala s nadhľadom.

Čo je láska?

Našla som na internete článok. Žiaľ, nedopátrala som sa zdroja, naviac, článok bol zrejme viac krát prekladaný. Ale aj tak skúsim časť z neho reprodukovať.

Psychológovia sa pýtali detí vo veku 4 až 8 rokov, čo je to láska. Ich odpovede občas nútia aj k zamysleniu. Alebo pobaveniu

Na čo čakáš?

Bilancujem - no čo iné sa má robiť na záver mesiaca? Hlavne toho prvého.
Dala som si toho roku záväzok - jeden jediný, že tento rok budem šťastná. Aj zdravá, aj bohatá ... to hej. Ale hlavne, že budem robiť veci, tak ako mi srdce káže. No dobre, aj trochu hlava môže do toho remcať, ale len toľko, aby som bola šťastná.

A tak dnes bilancujem - nielen s vysvedčením mojich detí.

 

Moje počítanie

Matematika mi zvyčajne nerobí problém. Bežné veci si viem spočítať.

Len občas sa v mojej hlave niečo prepne a ja zrazu spravím niečo, čo už hodinut neskôr neviem pochopiť.

Prvý krát som si to uvedomila asi pred 20 rokmi. Bola som v obchode, takom bežnom, pultovom. Aké boli pred 20 rokmi všade. Hľadala som niečo na večeru. Bývala som vtedy sama a zrazu mi oči padli na párky. Nemám ich rada, avšak v hlave mi to začalo zvláštne rotovať. Hovorím si - čo keď už  mám párky rada? Možno mi už budú chutiť. Tak si kúpim. Ale koľko si kúpiť? Dva kusy? Štyri? Čo keď mi fakt zachutia. Čo potom? Obchod bude už zatvorený. Tak som si prosím pekne kúpila 8 kúskov. Samozrejme, nechutili mi. Ani jednu som nedala :)

Zhrešila som a nie raz ;)

Štyri roky som na bezlepkovej diéte. Nemám klasickú celiaku, ale Duhringa, či ako sa to píše. Viac menej je to kožná manifestácia, intolerancie lepku, bez nejakých okatých tráviacich problémov. Ale na tenké črevo pôsobí rovnako. Diagnózu nemám laboratórne potvrdenú, ale mám ju od kožnej lekárky, ktorá na rozdiel od tej mojej, čo také v živote nevidela, hneď vedela o čo by sa mohlo jednať. (Nespráva sa to ako klasický ekzém) ...

Po Vianociach

Pred chvíľou sa zavreli za synom dvere a ja som si uvedomila, že je definitívne po Vianociach.

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.