My, skoro dokonalé

No môžem nahlas povedať, že to začína po menopauze ísť z kopca.

Najviac ma dojal fakt. že som si nepamätala, že sme boli v Gdansku v nejakom obchodnom dome (kým som pred ním nestála) a môj syn sa na mňa pozeral v štýle ..... asi ako ja na mojich rodičov, keď si NEPAMATALI.

Tak trénujem no. 

Vyžieram orechy - vraj sú dobré na hlavu.

Čítam anglické články, nemecké recepty a celkovo sa snažím tú hlavu trochu rozhodiť zo zaužívaných chodníčkov.

Niekedy úspešne, niekedy menej.

Tak Berta to nebola, ale bol to robot.

Ráno som vynechala tretiu kávu, lebo som vedela, že tlak sa mi dvihne iným spôsobom.

Mala som totiž objednať niečo s pomocou AI.

Nuž, nehnevaj sa na mňa milá AI - milujem tvoju pomoc na niektorých miestach, ale keď u mňa nastupujú emócie, bola by som rada, keby uši či oči, ktoré ich zachycujú mali tiež nejakú hormonálnu sústavu.

Trochu mi je ľúto premrhaných chvíľ. Takých, čo som fakt mohla stráviť plnohodnotnejšie.

A hodne mi je ľúto, že som sa mýlila.

Na začiatku prázdnin som plánovala cyklo výlet  do Rakúska. Vrznúť Alpe Adriou zo Salzburgu k moru za 5 dní. Nanešťastie šťastie ma nepustila peňaženka a v podstate už potom ani dovolenka nebola, lebo sa v robote zomlelo všeličo iné a týždeň si vyhradiť by chcelo trochu viac snahy z mojej strany 😆. A mne sa chcelo byť lenivou v tomto smere.

No rozmohlo sa to ako huby po daždi.

Taký nešvar.

Filtre.

Rovnako ako vzrastá kult mladosti a potreba informovať okolie o všetkom a od všadiaľ, začali sme akosi riešiť viac svoj vzhľad.

Keď si pozerám staré fotky, nie svoje, také tie archívne s minulého a aj predminulého storočia, vidím zamračených ľudí, alebo divné grimasy. Potom som našla na Instagrame účet, kde tieto fotky "ožívajú" vďaka umelej inteligencií. Zrazu tí pochmúrni ľudia s divnými črtami majú krásny úsmev, iskrivý pohľad a sú takí krásni. Akoby im AI vdýchla dušu, hoci sama žiadnu nemá. 

" To máš ako pioniersku šatku." Pozrel na mňa otec ráno od dverí a s úškrnom si sadol na raňajšiu kávu.

Občas mlátime prázdni slamu.

O počasí.

O politike.

Zabudneme sa v minulosti, a aby reč a život nestál, ale bežal, tak sa hneváme dokola na tie isté veci, čo sa už stali pred rokom. Dvoma. Aj desiatimi.

Alebo robíme veci, pri ktorých okolie sa pýta PREČO. Ich prečo má občas nádych hnevu, zvedavosti a občas beznádeje.

Som tu nejak dlhšie nebola ...

Kukám, že tu nejaké nové duše pribudli, niektoré tu furt sú. 

Sranda.

Ako užívate leto? Plánujete? Dovolenkujete? Zavárate?

Tešíte sa zo života?

Čo máte ženy nové?