My, skoro dokonalé

Lockdown deň 9

Tak sme sa dozvedeli, že už vyše týždňa majú zdravotníci k dispozícií triáž, na základe ktorej sa rozhodnú koho zapojiť a koho nie na umelú pľúcnu ventiláciu v prípade, že bude treba rozhodovať. Nezávidím im. Nemenila by som - ani psychicky, ani fyzicky a už vôbec nie keď sledujem reakcie okolia, z ktorých mi padá sánka. Tak aspoň niečo o čo sa môžu oprieť a profesionálne ich to chráni. Lebo keď bude zle, ešte len budú ľudia sa domáhať prečo ich rodinný príslušník nedostal takú starostlivosť, aká by mu patrila. No lebo kapacity.
 
A konečne aj Pelle vyzval seniorov, aby sa šli zaočkovať. Som napätá, ako sa zdvihnú percentá v očkovanosti, keď koalícia doteraz vyčítala opozícií, že je nejednotná s nimi v otázke očkovania a kazí tým percentá.

Lockdown deň 7

Ako ďalej?
Týždeň za nami, čísla v nemocniciach stúpajú. Ba veru ešte aj chvíľu budú stúpať, pretože dostať sa do nemocnice chvíľu trvá. A tak nervozita stúpa. A lockdown už predlžujú Rakušáci, po ktorých opatreniach pokukujú okolité krajiny. Drzo si idú svoje - od tvrdých lockdownov po povinné očkovanie. Namiesto prijatých opatrení sa naša vláda vadí, či motivovať vekovú skupinu 60+ poukážkou na 150 či 500€ a kde vlastne by sa dala použiť.
Povedzme si na rovinu, každý peniaz čo sa otočí v domácom hospodárstve sa ráta za dva. Lebo prinesie úžitok a prácu nám, Slovákom. Ako nič proti iným národom, ale tie si látajú svoje ekonomické krízy po svojom.
Ale vráťme sa k nášmu lockdownu ...

Lockdown deň 2

Dnes len krátko.

Prosím Vás - nevybavujte si momentálne žiadne pochôdzky, na ktoré máte "konečne čas". Ten lockdown je o tom, aby sa znížila mobilita. Aby ste sa nešpacírovali medzi regálmi obuvi, lebo sa dá a nehľadali to, čo vám nutne nie je treba ... lebo možno majú.

Mne včera padla sánka z telefonátu nemenovanej banky, ktorá si chcela so mnou dohodnúť osobné stretnutie na budúci týždeň a ponúknuť mi zaujímavý produkt ak si u nich zriadim účet.

Je to príznak stárnutia?

Celý život som nemala rada čapice. V momente, ako som bola zodpovedná sama za seba som ich prestala nosiť. Furt som riešila, jak v tom vypadám. Viaceré som vždy vyskúšala, ale nič nebolo dobre. Na hlavu som si niečo dala len keď už fakt bolo veľmi, veľmi chladno. A vietor prípadne sneh k tomu.

A zrazu som sa pristihla, že napriek tomu, že je stále iba okolo 0, ja už týždeň nosím čapicu.  Nesedí mi. Ale skôr ma teší teplo ako pohľady ostatných.

Lockdown deň 1

Až dnes sa mi zobrazil príspevok, ktorý Európa 2 vyhodila 20.11.2021 na svoju sociálnu sieť videjko starších ľudí ( normálne sa bojím napísať, že starých, lebo síce hlavy mali biele, ak im vlasy nechýbali, pupky mali tiež a vrások plnú tvár, ale to čo predvádzali - trúfnem si povedať, že hoc ktorý 40tnik by mal s tým problém).

Keď každý vidí to, čo chce

Posledné dni sú dosť hektické. Od piatku to v meste vyzeralo ako zvyčajne deň pred Vianocami a to ani advent ešte nezačal.
Neočkovaní sa vrhli na posledné vianočné nákupy, pretože správne šípili lockdown. A očkovaní asi sa snažili nezaostať v duchu vianočnom a šírili paniku tiež. Zápcha v meste pod hradom býva v piatok vždy, ale nie od rána ránuceho v oboch smeroch a teda aspoň výpadovka na obchodné centrum bývava v pohode. V piatok tak nebolo.
A ani cez víkend, keď som sa robila presuny pre prácu to nebolo inak.Do obchodov ma to neťahalo a ani neťahá. Za vyše roka som si zvykla nakupovať online od gatiek a pančušiek až po topánky pre junákov.

Naši dôchodci

" Už tu boli viskáči", s úsmevom vstúpila do kuchyne krásna Binka, aby doložila čerstvé koláčiky na tácku.
" Kto? Akí výskači? Však tu bolo ticho. Žiadne výskanie nebolo počuť" nechápala som
" Nie výskači, whiskáči." A už jej nebolo.
" To je taká partia 5-6 dôchodcov", vysvetľovala Iva.
" Idú z kostola. Dojdú pred obedom, dajú si kávičku, koláčik a pohárik whiskey. Chápeš? O 11tej v nedeľu."
No pomysleli by ste si?
Veď to je úplne úžasné. Ľudia 75+ a takto pekne spolu držia, podebatujú, posedia pri kávičke, preženú kardiovaskulárny systém niečim ostrejším a hlavne - držia tradície.
Niet nad to mať priateľov. Hocikedy. A hlavne vo vyššom veku.

Keď smeti vynášam

A nebudem sa baviť o covide dnes. Dúfam. Aspoň nie tu.
 
Ako decká sme mali povinnosť vyniesť smeti. Jasné, že sme vždy čakali na povel od mamy. Pre mňa za mňa mohol byť smetiak plný do 3/4 a rovnako po okraj, nejak ma to netrápilo. Radšej som zamierila k inému smetiaku, keď sa dalo ale ten "hlavný" kuchynský som bez povelu nevyniesla.
Neznášala som to. Lebo veľký odpadkový "sud" či ako sa to správne nazýva, sme mali pred domom. Tak na 20 krokov. Absolútne celé zle, lebo obliekať sa v zime sa mi pre to hop sem hop tam nechcelo, v lete sa mi nechcelo ani obúvať. A vrchol všetkého boli jar a jeseň keď napršalo. Alebo celkovo, keď práve pršalo.

Poďme si spolu priať

Asi znova nastal čas na pozitívne správy, maličkosti. Podeľme sa spolu o to krásne, čo sa nám v posledných dňoch prihodilo.

Mňa veľmi potešili lúčne kvietky, ani som netušila, že ich o takom čase ešte toľko kvitne.

Sezónne recepty

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok