My, skoro dokonalé

závislosť či posadnutosť?

Môj sen ma prinútil rozmýšľať o tom prečo potrebujeme dosahovať veľké výsledky a samozrejme aj dostať odmenu. V tom sne som už dlhší čas stále niečo dokončovala, bolo to nejaké jednoduché ako 2+3 ale nejako som to nevedela dať do poriadku a trápilo ma to také 2 týždne. Len čo som sa zobudila tak som si veru nikdy nevedela spomenúť čo to neviem dokončiť. No prišiel sen "D" a ja som dostala mnoho otázok na konci

- prečo sa usiluješ o nadľudské úsilie a čakaš aj ocenenie_

- prečo ideš aj za hranice svojich možnosti?

- prečo potrebuješ dokazať niečo sebe?

- prečo to robíš?

Nie, neberte tie otázky v tom že to boli výčitky, čakali tam na moju odpoved odpovedala som 

- nič iné mi neostáva

- lebo mi nemá kto pomôcť

Moja žena vie...

Minule som čítala niekde vtip a teda priznávam, páčil sa mi. Natoľko, že som si ho zapamätala.

Volá žena na mužu: "Jožóooo, poď domov"

Od odvetí: "Čo mi je? Som hladný?"

Ona odpovedá: "Nie, je ti zima"  Veľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlaheVeľký úsmevChichocem sa

Neviem prečo, páčilo sa to aj môjmu manželovi.

Nie je zač

Celkom nedávno som si to vlastne začala uvedomovať.

Ako pekne nás tie maminky vychovali.

Poprosiť.

Poďakovať.

I odpovedať - nie je zač.

A že občas veru zač poďakovať je!

U nás sa stalo to "Nie je zač" proste slovným spojením, frázou, akousi poloautomatickou odpoveďou na poďakovanie. Akoby to bola samozrejmosť, že ak niečo darujeme/ pomôžeme/ spravíme ... proste že to za čo nám poďakujú ohodnotíme "nie je zač". A tým - aspoň v poslednej dobe - ja mám dojem, že ten svoj čin / úsilie akosi znehodnocujeme, či podhodnocujeme.

Hlad

Ja keď mám hlad, tak to riešim jednoducho. Najem sa. Vždy sa niečo nájde. Veď čo, že je hodina do večere. Hlad treba riešiť. A tak aj vyzerám. Nikdy si nedovolím ten luxus, pociťovať hlad. Kilá sa na mňa lepia, ani neviem ako. Teda veľmi dobre viem - len si nahováram, že to, čo zobnem kedy tedy sa nepočíta.

Mám doma chlapov. Tí to riešia úplne inak.

Situácia č.1: pýtam sa mladšieho, či si už prosí večeru. Miesto odpovede sa spýta, koľko je hodín. A keď zistí, že pol šiestej, tak vyhlási, že ešte nie, že ešte je čas. Žiaden hlad do toho nepletie.

O relativite času

Stáva sa mi to občas. Teda v podstate sa mi to stáva často, keď nastanú správne okolnosti. A som sa zamotala - teda občas či často?
Môj život má určitý harmonogram. Kedy sa vstáva, kedy sa ide do práce, kedy sa vracia z práce, kedy varím, kedy umývam riad a kedy mám čas na seba.
Zaujímavý moment nastáva, keď sa zmení predpokladaný čas vykonávanej činnosti. Poznáte to ... niekto za vás uprace riad, vyvesí práčku, či umyje kúpeľňu. No dobre, žarty bokom. Nikto to za mňa nespraví. Ale stáva sa, že rátam s nejakým termínom a ten sa mi presunie. Plus mínus.
Vtedy moja zmätená duša je zmätená ešte viac.

Výzva!!! Kto sa pridá?

Tak ma tie hrady nejak chytili toho roku - som sa rozhodla.

Devy sa ma v piatok pri hlásenom ústupe po ataku na náš hrad spýtali, kedy som bola naposledy.

Prisám vačku, ja si to nepamätám.

Asi dva roky späť - no aj tri už to môže veru byť - na nejakých hradných slávnostiach. Keď boli chlapci malí, tak som sa ich snažila uštvať a vyterigať čo najvyššie. Zvyčajne pri ceste späť som bola uštvaná hlavne ja. Deti to zvládali skvele. Veľký úsmev Aj by nie, keď sa polovicu času na striedačku nosili na rukách.

Čo robiť?

Kúpila som si ďalšiu knihu o upratovaní. Zjavne si myslím, že čím viac kníh, tým väčší poriadok. Aj keď zrovna táto sa volá Lepšie žiť, menej míňať.

Čakala som , že to bude zase o tom istom - vyhadzovať, nekupovať, vyhadzovať.

No tu ma čakalo prekvapenie. Jednak je kniha prešpikovaná citátmi. Zaujímavými. Kto pozná knihy   Normana Pealeho, tak v podobnom duchu.

Ďôležité je, že mi kniha položila otázku - Čo by som chcela robiť, keby som nebola obmedzovaná. Finančne, starostlivosťou o rodinu, prásou, časom, možnosťami....

Májová výzva

Čítam rôzne motivačné blogy. Pekne to tie dievčatá píšu. Tak pútavo. Motivačne. (Mmch, čítanie tých blogov je úžasne "prokrastinačné". Čítam o prokrastinácii, tak nemôžem ísť robiť to alebo ono Pohoda)

Skoro všetky si dávajú rôzne výzvy. Niektoré píšu o tom, koľko kníh chcú tento rok prečítať. Iné čo chcú naštudovať. Prerobiť. Koľko km prejsť pešo. Čo odcvičiť....

Tak som dospela k presvedčeniu, že nutne si musím pred seba tiež postaviť nejakú výzvu. A prečo nie rovno v máji.

OK.

Ako nás skoro voda vzala

Po desiatich rokoch sme sa vrátili na miesto činu. Úsmev Na jar, voľakedy dávno, sme sa v Litovskom Jáne stretli po prvýkrát. Vtedy to bola ešte veľmi skromná, zato skalná, partia naničmám. Po dekáde sme si dali repeté, už stabilná zostava aj artmám a cukrárok. Klub medovnikárok hájili dve dámy.

Káble

Pracujem z domu. Na pracovnom stole mám dva počítače, k tomu dve rôzne tlačiarne. Lampa, modem a razom je za počítačmi také volám to "klbko hadov". Zmeska rôznych káblov. Samozrejme, napájanie je vyriešené typicky "elektrikársky". Z predlžovačky iná predlžovačka, rozdvojka... Sodoma, Gomora.... No hrôza. Siahame na to iba v prípade, keď odchádzame na dlhšie a to tak, že to celé vypneme.

Teraz som potrebovala vymeniť stolnú lampu. V starej začali vybuchovať žiarovky. Dlhšie som sa s  tým mocovala. Až tak, že mi zrazu jedno napájanie aj s transformátorom ostalo v ruke. Panika v očiach, isto som niečo vypojila z elektriny.

V kúpeľni

Je ráno. V kúpelni sa idem osprchovať.

Vyzlečiem pyžamové nohavice. Uvedomím si, že veď prádlo sa môže prať už počas sprchovania. Tak polonahá obehnem byt - treba pozbierať, čo pôjde do práčky.

Pračka beží, tak si dám na kefku pastu. Vtom mi napadne, že som neičo dôležité zabudla povedať manželovi. Vyberiem sa za nim. Cestou vyberiem veci z mrazáku.

Som zase v kúpeľni. Vyzlečiem sa a vtom si všimnem, že treba umyť umývadlo. No ale keď umývadlo, tak treba aj WC. Takže teraz už nahá pobehujem a umývam základné sanitárne zariadenie.

Konečne som osprchovaná. Ale teraz mi padne do oka zrkadlo... Takže v osuške  ho dávam do poriadku. Aj obkladačky okolo umývadla by si zaslúžili zákrok...

 

Potrebujem sa rozprávať

Už dlhšiu dobu vnímam ťažko opísateľný pocit, že sa potrebujem rozprávať. Tvárou v tvár, skoro s kýmkoľvek, no len skoro, veľa a dlho a je jedno o čom. Teoreticky, ale aj prakticky som doma 23 rokov. Štyri materské dovolenky, vystriedala práca z domu ...


Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.