My, skoro dokonalé

Bola som jeho stopäťdesiata prvá!

Stretávame sa už nejaký ten týždeň. Zbožňujem ho, lebo vždy má dobrú náladu, keď príde. Aj keď je unavený, venuje mi všetkú svoju pozornosť. Spýta sa ma aký mám deň, povie mi niečo zo svojho. Občas býva fest unavený. Občas uzimený. Často smädný a aj hladný. Ale vždy nezabudne NAČO prišiel. Sem tam mi pochváli vlasy, šaty. Sem tam sa spýta, či nenachladnem, keď mu vybehnem v ústrety.

Včera sa mi ale zdal obzvlášť unavený.

Pozrela som mu do modrých očí a letmo sa dotkla studenej ruky.

"Koľkáta som v poradí?"

" Stopäťdesiataprvá." povzdychol.

Pípol platobný terminál a ja som si prevzala balíček. Veľký úsmev

Môj kuriér.

Trh sem - trh tam

Noooooooo - dočkali sme sa!
po dvoch rokoch zákazov - príkazov - nariadení - opatrení spojených s pandémiou, čo sme si mysleli, že koniec sveta bude a nič nebude ako bývalo v našich socializačných sférach - sú tu vianočné trhy.
V rádiu sa prekrikuju nadšenci tejto "vianočnej atmosféry", že už boli, že už popili, že už pojedli a že aj polapali po dychu za vianočnotržnú prirážku.
Ja som si prvý tržný vianočný ošiaľ tento víkend nechala újsť.
Postavila som sa na oba dni za pult sféry gastra a čakala, či aj nám sa ujde nejakých zákazníkov a nielen vonku sa budú adventne veseliť. Dočkali sme sa.

GastroLowe

Pracovať v gastre musí byť láska. Inak by vás mohlo jedine tak poraziť.
Zo zákazníkov, z dodávateľov, a občas aj z kolegov.
Z predpisov, nedodaných surovín, zdražených energií.
Z ukradnutých knowhow a receptov, pokazených jedál či rozbitých tanierov a pohárov.
Zo snahy, čo ju nikto neocenil, ako keď barista šľahá tú najdokonalejšiu penu na kapučíno, nakreslí vzor od výmyslu sveta, čo sa mu konečne podaril po mesiaci a zákazník sa naň ani nepozrie, šľahne tam lyžičku, zamieša a ani sa neunúva tú lyžičku vytiahnuť, len tak sa od smädu napije.

A ty čo si robil pred rokom?

Riešime zimné bundy s chalošmi. Lebo  mám dojem, že minulý rok zima nebola, alebo čo ... však oni len také tenučké šuliprdky majú vonku sa to plíži k nule.

No a keď v sobotu buchol ráno teplomer na aute -1 a začala mi jačať siréna pozor možnosť ľadu na ceste, tak som si povedala že stačí a ide sa na nákup.

Škoda, že si to povedal aj celý Trenčín a pridružené obce, dediny, mestá a dokonca aj štáty, lebo na parkovisku sa to striedalo v ŠPZ TN - PB - MY - SE - TN - ukrajina, bulharsko, bielorus, cz. Chichocem sa

Nuž - blogalizácia má dnes iný význam a aj pozadie ako pre pár mesiacmi.

Alebo pred rokom.

Pred rokom to bolo veru všetko totáááálne iné.

Ach my ženy

Posledné dni som trávila v nemocnici. Vždy ma fascinuje, aké rôznorodé veci sa dozviem. Ľudia radi rozprávajú. Takže vždy sa dostanem do množstva príbehov. Každý jeden je hodný knihy.

Ale nie o tom som chcela. Ale o nás ženách a našom myslení. Jedna zo spolupacientiek (70+, už mala pravnúčatá) bol ťažký stav. Po trojmesačnej hospitalizácii už nemohli nájsť žilku a tak jej do žíl na krku všili kanylu. Popisujem to laicky, proste mala ventil, cez ktorú jej dávali potrebné lieky, odoberali krv. Síce nepohodlné, ale riešenie.

Asi potrebujem diadém

No tak finišujeme.

V sobotu je deň D - teda S ako stužková.

Mám pripravené 4 alternatívy outfitu. Na dva z nich mi Daška povedala, že sú jaké? usadlé? Veľký úsmev

Tretí som jej poslala len čiastočne a štvrtý som našla v skrini a mám ho ako že - fakt keď mi bude zúfalo - podľa mňa bez fantázie - proste šaty.

Ale zistila som, že najviac sa mi ľúbi a pozdáva ten, čo s jeho úpravou bolo najsamviac roboty. Váľam sa od smiechu po podlahe Klasicky, bez problémov to u mňa nejde.

Synak a manžel majú obleky nachystané, košele ešte zabalené, kravaty tiež.

Dones mi kávu prosím ťa

U nás v práci máme tri poschodia. Plus suterén.

Kancel mám jasnačka navrchu - tak ako to je zvykom - vedenie hačá hore Váľam sa od smiechu po podlahe. A keďže vedenie aj maká na nižších poschodiach, tak povel "dones mi kávu prosím ťa" znamená zaujímavú cestu necestu šálku kávy o x schodov a metrov na to ktoré poschodie.

Dnes to bolo o 2 poschodia.

Zautomatovala som kávu nastaveným predpísaným množstvom, švacla 1,5 lyžky cukríku, přiměřene doliala mlieko. Hups. Sa nám nejak dvihla hladinka k okraju. Nevadí. Ja takmer profíčka - šak rok občasnej čašníčtiny mám za sebou. To dám ľavou zadnou, vezmem mu aj megašálku čaju k tomu, nech má pitný režim.

Sejdeme se na hřbitově

Pamätáte si odkaz na lístku, čo omylom autorstvo pripísali Kroupovi staršiemu a narobil toľko bizarných situácií v Marečku, podejte mi pero!?
Nedávno som písala podobný odkaz sesternici.
Nie, nič tragického sa nestalo, hoc otcovia začínajú nejak viac spomínať a rozprávať veci, čo boli dlho zamlčané a ja som teda z toho nervózna, lebo mi to pripomína, koľko toho zažil a teda fakt tie roky pribúdajú. Našťastie, obaja naši tatkovia - bratia sa tešia dobrému zdraviu. To len jeden cintorín stál v polke cyklistickej cesty a bol tak krásne viditeľný a nádherne jesenný, že bol hriech sa pri ňom nestretnúť a nedať si start point na spoločnú jazdu.
Cintoríny o nedlho znovu obživnú.

A ty vieš aký je mesiac!?

5,50 a ja počúvam rannú šou v obľúbenom rádiu.

I tu zaznie - "dnes nechajte podprsenky doma, lebo dnes je medzinárodný deň bez podprseniek."

To vážne?

To teraz?

Teraz mi to povie, že moje raňajšie "KTORÚ DNESKA?" som mohla vyriešiť tým, že žiadnu a ísť aj naostro? Lebo však gaťky v zásade sa ladia k podprsenke, však už aj moja babka ma to učila ... lebo keby mi bolo treba volať lekára, aby som mala nohavičky čisté ... jaj to bol iný dôvod mať rovnakej farby gačurky aj podprsku!  Veľký úsmev

Sezónne recepty

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok