My, skoro dokonalé
Tak nejako sa motam okolo odpadov už nejaký rok. Vlastne oveľa skôr, vždy som chcela tkať koberce z použitého materiálu, to som považovala za recykláciu, už vtedy som sa bránila tomu že si mám kúpiť pucvolu pardón - bavnené rúno. Nechapala som to a stále vysvetľovala že to je ok ak to bol odpad z pradiarne ale nie je už ok ak je to vyrobené kvôli tomu aby bolo ľahšie tkanie vo farebnej škále.
Potom som začala pliesť košíky z papiera, áno použivala som noviny a aké prekvapenie nastalo ked už odrazu vyrábali ruličky z kupovaných pásiek do pokladni, konečne! - skríkla výroba a rozbehli výrobu aj v prírodnej farbe či iných farbách.
Najviac inšpirácií na prácu ma chytá doma počas takých tých nepopulárnych domácich prác počnúc umývaním riadu končiac niekde medzi vyvešiavaním záclon. Samozrejme, v rámci mentálneho zdravia si ich nezapisujem. Však by sa na mňa dívali divne aj doma aj v robote, že s čím to behám mimo pracovný čas.
Najviac chuti upratovať koše prádla, špinavé okná či neumytý riad mám v zásade v práci. To hneď viem, kde začať, vizualizujem si to, ako by som sa do toho s chuťou pustila. Systematicky si viem predstaviť ako postupovať a čo ešte lepšie, v mojich predstavách sa mi to aj darí.
Všetko tak nejak do seba zapadá :)
Už sa tu spomínalo, že sme boli na Mamma Mia. Muzikál je (aj) o svadbe, teda lepšie povedané o prípravách na ňu. A v rodine sa nám nejak nahromadili svadby.
Začalo sa rozprávať o rozlúčke so slobodou. Vraj to teraz mladí berú "zodpovedne" 
Na rozlúčku sa chodí do zahraničia, lieta sa lietadlom, vybavujú sa drahé hotely, alebo zaujímavé rezorty. Pripravuje sa zoznam zúčastnených. Nehovoriac o darčekoch a prekvapeniach....
Občas mám fakt ten dojem, že to tak funguje.
Občas čítaj často.
Včera došiel synak, že má uzavretú geografiu. Kukám naň. Jak uzavretú? Kde uzavretú? UŽ UZAVRETÚ???
A čo pre Boha sa vami mesiac v tej škole akože budú robiť? 
Teším sa v piatok do divadla. Však viete, sme to tu spískali. A pristupujem k tomu velice zodpovedne. Ja som celá taká velice zodpovedná, hlavne čo sa oblečenia týka 
. Najprv som si myslela, že to poriečim štýlom čo šatník dal a dlho som neprevetrala ale nejak častejšie dostávam otázku - "čo si oblečieš v piatok?" ... nuž, skĺbiť dokopy cestu vlakom, fascinátor na hlavu a k tomu divadlo a cestu vlakom späť teda dá zabrať mozgovým bunkám. Predsa len som ešte taká dedinská hus a dokotúľať sa jak balík do divadla v rifliach čo v nich na kyselku chodím na bicykli mi nevonia.
Nie, nebude to o lietajúcich tanieroch, hlučných hádkach ani o dlhých rodinných obedoch a dobrej káve.
Debatovali sme so sestrou o víkende a zrazu mi hovorí - my nie sme turecká domácnosť, my sme talianska domácnosť. My sa doma nevyzúvame. Priznám sa, že ma to pomenovanie celkom prekvapilo. Viem, že sa Taliani zo zásady nevyzúvajú. Nechápu, prečo by to mali robiť.
Na druhej strane chápej aj Turkov, pri ich záľube v kobercoch, koberčekoch, mnohokrát sedení na zemi...
Ja to s tým zero waste fakt beriem vážne. Povedala som si, že budem dbať nielen na to čo produkuje odpad pri kupovaní nových vecí, ale že aj prehodnotím to, čo už používam a mám a či to vlastne ešte potrebujem.
I došlo na kávu. Mám také obdobia - štandardne pijem 2-3 kávy denne. Keď sa počet káv priblíži k 4, veľmi občasným 5, viem, že proste nadíde mesiac - dva a ja budem zas cofee free - teda odkávovaná. Zvyčajne prvé dni prerúbem s čiernym čajom a potom upustím aj od neho a nejak sa to zrovná. Preto sa stáva, že mi zahapruje kávovar. Proste tým, že mesiac stojí, upchajú sa v ňom tie oné. Kávovú sezónu začínam odvápnením. Lenže ... lenže sa stalo, že Gustík si povedal, že po 5 rokoch sa na mňa vybodne a ide do dôchodku. Tak sme sa spolu rozlúčili.
Neveselý príbeh mojej skvelej priateľky Majky poznáte.
https://www.postoj.sk/21236/nemohla-som-inak
Tragédia, ktorá postihla jej manžela Maroša 
poznačila životy celej ich rodiny a hlboko sa dotýka aj mňa.
Bytostne túžim byť tejto žene nápomocná, nuž ... kde sa tá, tam priložím ruku/dušu k dielu 
Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by
WeebPal.
