My, skoro dokonalé

Dnes ráno v aute som počúvala jeho pieseň s dcérou. Je takou rozlúčkovou ..., rozrevala som sa za jazdy ..., netušiac že to čo naznačuje v piesni je už skutočnosťou.

Česť jeho pamiatke, nech odpočíva v pokoji, uprimnú sústrasť jeho rodine, veľa síl, dievčatá budú potrebovať... Lebo jedno je stratiť otca druhé mediálny tlak, ale ten bol u nich asi dlhodobý ...

Svoj obľúbený blog Minimalistka som tu už pár krát spomínala. Aktuálne beží téma o potravinách. Veľmi zaujímavé.

Zaujalo ma, keď Andra líči, ako varí jej anglická svokra. Na obed spočíta počet stravníkov, vynásobí x1,5 a má počet, zemiakov, ktoré sa varia. Robím to podobne. ALE - ja to násobím x3!!!! Ostala som šokovaná. To fakt stačí?

Podobne som čítala v jednej knihe, kde američanka píše o tom, ako sa vydala za francúza. A ako svokra mala na obed snáď 8 ľudí. A pripravila jednu rybu. Vraj výbornú, celú obalenú v soľnej kruste. ALE iba jednu. V Amerike tak maximálne pre 2 ľudí. Tu sa najedla celá spoločnosť a vraj sa všetci tvárili, že sú najedení. Že jednoducho po príchode do Francúzska si musela zvykať na úplne iné porcie.

Nie, rozhlas nepočúvam často. Vlastne iba pri ceste autom. A aj to musím ísť sama, lebo ostatní si púšťajú iné.

Dnes bol zase jeden deň, keď som sa započúvala do ranného vysielania. Vlastne ani netuším, akú stanicu som mala naladenú. Rozoberalo sa stravovanie a nevšedné raňajkové (a nielen raňajkové) kombinácie jedla.

Najviac ma dostala hláška "Kto nejedol paštikové slíže, netuší, čo to je gastronómia"

Tak som pátrala po mojich stravovacích excesoch. Moj manžel by isto povedal, že to bola neodolateľná chuť na utopencov počas tehotenstva. Až som si ich teda kúpila. Ale nezjedla som ani jedného.