My, skoro dokonalé
Nevyšli tento rok Vianočné trhy v Košiciach, tak som aspoň na skok nakukla na tie naše. Mám ich skoro pod nosom, tak som ich len tak rýchlo prebehla.
Spomenúc sa na recept na NM, postavila som sa do najdlhšieho radu - skoro všetci chceli krúpnu babu. Až na tie dve starké o paličkách, čo stáli predo mnou. Vek tak 70+.
"Prosim si dva krát bezalkoholický punč.
Zatiaľ máme iba alkoholické, ten bez alkoholu privezú neskôr.
Tak nám dajte dva alkoholické"
Pamate si tu riekanku? Ja evidente ano, ako deti sme si ju pisali prstom na chrbat 
...nepisem vsak babke ale rozhodla som sa napisat par riadkov pre vas mile moje nanicmamky, pravdupovediac ma k tomu nakopla (a verim, ze nas bude viac), jedna viac ako uzasna Víla Amalka. Moje posledne roky su dost hekticke, deti vyrastli, uz mam krasne pubertiacky 
manzel stale ten isty, pribudol pes a zajac. Psov sme mali uz aj predtym ale moje dve holky chlpate, uz mam len na vo fotkach a navzdy v srdci. (btw.
Mám svoje obľúbené blogy, ktoré viacmenej pravidelne sledujem. Jeden je aj o minimalizme. Sem tam sa inšpirujem, aj keď viem, že až tak ďaleko to nedotiahnem. Hlavne, že ma tešia aj malé čiastkové úspechy v boji s presilou vecí okolo mňa.
V poslednej dobe táto moja obľúbvená autorka rieši detox. Digitálny detox. Odpojenie sa od sveta online.
Vlastne, podobná téma aj tu padla tento týždeň.
Zaujali ma slová, že miesto toho, aby visela na sieti, štrikuje.
Ten, kto sa kamaráti s ihlicami, háčikom.... vie, že tá práca dokáže pohltiť. Vlastne, aj keď sa pozrieme do histórie, ženy si svoje chvíle často krátili, respektíve vyplňali roznymi druhmi ručných prác.
Ani neviem, čo ma chytila taká nostalgická nálada. Sneh u nás ešte nie je, dokonca aj slniečko svieti.
Začali sa mi vynárať moje najstaršie spomienky.
Medzi úplne, úplne najstaršie asi patrí nejaké červené autíčko v postielke, strýko, ktorý ma vozil v košiari a učil sprosté básničky a otcova cigareta, ktorú ma poslal hodit do uhláka k peterkách v spálni. Tajne som to vyskúšala, ale nechutilo :)
Potom si spomínam na strnisko. Prečo na strnisko? Neviem. Len viem, že sa v zime po večeroch drápalo perie a babky sa rozprávali. Skoro vždy začínali - pamatam si, že..... A ja som si nič nepamätala, tak som sa rozhodla, že su budem pamňtať toto strnisko.
Odkedy Lenka začala so zazvornikmi mi chodilo iba jedno po rozume - musím sa dotlačiť k tomu a upiecť ich.
Nastal deň "D" a ja včera som povyberala všetko, však nebudem piecť iba jedno. No a chcela som vyskúšať salajku čo na ňu povie moje telo, ale?
4 balíčky salajky a všetky prázdne, takže neviem či som naozaj také kúpila ale sa vyparila salajka v nich a tak zázvorniky neboli, ale ja chcem niečo so zázvorom.
Určitú časť môjho života poznamenal seriál Sex v meste. Nadšene som sledovala (popravde stále sa občas vraciam) k jednotlivým dielom a sériám tohto kultového seriálu, ktorý mal premiéru pred 20timi rokmi. No áno. Tak šialene to letí.
A preto, keď na obrazovkách a v mojich mailoch sa začala premávať Carrienka v saténovom pyžamku, spomenula som si znovu na tie senzačné outfity a večne usmiate tváre.
Paradoxne – v tejto reklame ma upútalo to, čo sa už skryť pod make up asi nedá. Vrásky. Áno áno vážení. Nielen na Slovensko zavítala taká vec. Stárnutie napriek plastickým chirurgom valcuje aj západný kapitalistický svet a jeho celebrity.
Jedného dňa sa v mojej hlave niečo pohlo a zrazu mi tam zakotvila myšlienka na cvičenie.
Prečo vlastne necvičím? Jasne, doma je furt nejaká výhovorka. Stále je niečo prednejšie. A aj ten FB furt cinkne. DOma to asi nepôjde.
V meste máme viac fitiek, jedno či dve sú dokonca špecializované iba na ženy. Reku dobre, idem sa pozrieť. Prvá návšteva bola neúspešná, ale napodiv som to nevzdala.
Rozhodla som sa, že nebudem trénovať sama, zaplatím si trénerku. A rovno aspon na 20 vstupov. Pomerala ma, povypytovala sa a poďme cvičiť.
Na rovinu – nemám rada diskusné fóra, kde sú prihlúple otázky a ešte hlúpejšie odpovede.
Nemám rada tie mimi - , baby a konské portály. Nejak mám dojem, že mi nikdy nemali ani čo ponúknuť. Možno hejterím zbytočne, možno sa povyšujem.
Ešte stále mi to nejak nedochádza, že nielen kalendárne, ale aj meteorologicky je proste jeseň tu. Ešte stále pokúšam moju imunitu a chodím holými nohami. Ono by nebolo nič na tom zlé, keby tie 4 stupne boli len ráno a poobede sa to vytiahlo aspoň na tých sľubovaných 20. Lenže u nás sa v práci nekúri a sedieť takmer holá, lebo však sukňa mi moc nepridá na pocite tepla, nie je bohvie čo.
A tak sa od pondelka trasiem. Odmietam zimu a jeseň a čakám, že tých minulotýždňových 28 stupňov sa ešte vráti. No ako ... ja som sa tešila na jeseň: A čo teraz?
Moja hlava sa proste nevie prepnúť do módu jeseň.
Ráno stojím pred skriňou ako kôl v plote a čumím na tieločká a ramienkové šaty.
Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by
WeebPal.
