My, skoro dokonalé

Ono sa to kráča, keď to ide ľahko, čo?

Frfleme. Na všeličo, na všelikoho. V podstate mám dojem, že na všetko.
Najnovšie si to zlízom premiér aj s Ústredným krízovým štábom.
No jasné, že papuľujem aj ja. Nejdem to tu rozoberať. Už sme to rozobrali na všetkých sociálnych sieťach, v súkromných správach, telefonicky a aj osobne - z prava, zľava. Interne i mediálne. Vnútro štátne i medzinárodne. Nuž - doba je taká.

Ako zdanie klame, alebo príbeh Jane Fonda pokračuje

Pred pár týždňami, som hľadala na jednom kanálov čokoľvek, čo by mi umožnilo, vypnúť, prepnúť hlavu. ... Nezvyknem veľmi také robiť, lebo len málokedy nájdem čo hľadám. Keď som otvorila, kolónku s dokumentami, zasvietil na mňa názov Jane  Fonda v piatich dejstvách. Vedela som, že to je to pravé pre mňa. Pritom som o Jane Fonda vedela len toľko, že voľakedy natáčala videa s aerobikom, že prekvapivo stále žije, Hambím sa je stále krásna aj vo veku 82 rokov. Zaujala ma na Vianoce vo filme Dámsky klub, ako môj nedostižný vzor. Vyhradila som si obývačku pre seba a nechala sa vtiahnuť do neuveriteľného života ženy, o ktorej ako som zistila, som netušila vôbec nič.

Dotknúť sa vlastnej duše

Často sa zmietam v chaose súčasnej doby, rodinných udalostí, zmätku vo vlastnej hlave ..., asi viac v opačnom poradí ...Hambím sa

Nedarí sa mi zastaviť sa, zistiť, kto vlastne som a čo tu robím, okrem úlohy mamy, ta je asi jasná ...

Raz som čítala článoček, už ani neviem na akú tému, od jednej psychologičky, kde bolo spomenuté, byť sám, sama so sebou. A jednou z ciest ako sa dostať k sebe bola spomenutá hudba ....

Tak krásna, tak sexi, tak šťastná!

Totálne som jej prepadla!SrdceSrdceSrdce

Jerusalema.Tlieskam

Neželaj si, kým si to dobre nepremyslíš

Kedysi dávno, pradávno (pripadá mi, že snáď sa vtedy aj piesok lial a voda sypala...) som pracovala s počítačmi. Veľmi intenzívne, nebol problém počítače skladať, inštalovať, mám za sebou aj programovanie na úrovni strojového kódu.... Čo bolo treba, urobila som. Vlastne moja mladosť beží súbežne s osobnými počítačmi. Diplomovku som mala ešte nahratú na 5 a štvrťkách disketách, v počítači sme mali vždy dve, na jednej operačný systém, na druhej sa pracovalo.... Ja viem, väčšine ľudí to nič nepovie, leda že by tu boli znalci...

Ako som nočný kľud za pomoci mušľových chráničov ratovala

Sobotňajšia noc sa práve chystala prehupnúť do nedeľňajšieho rána, ale mne sa - našťastie - akosi nežiadalo do postele. Po dlhom koronovom čase jeden z TV producentov vďaka plexisklám opäť obnovil moju obľúbenú víkendovú šou, a tak som sa zabávala na vtipných komentoch pohotového moderátora.

Zrazu som zachytila v pozadí známe alarmové pípanie.

Zdá sa mi to, alebo nebodaj spadla spiaca veverička zo stromu na zaparkované auto a nechtiac spustila sirénu?

O odpúšťaní

Neviem, patrí odpúšťanie ešte do nášho sveta? Vieme druhým odpustiť? Dokážeme naozaj zabudnúť na to, čím sa proti nám previnili? Vieme to pustiť z hlavy? Alebo to nejde? Chceme za každú cenu dosiahnuť spravodlivosť. Teda spravodlivosť podľa nás. Nech to stojí, čo to stojí. Bijeme sa za svoju pravdu. A niekedy zabúdame, že pravda nemusí byť iba jedna.

Čítala som tento týždeň debatu o vrátení daru. Konkrétne peňažného daru, ktorý bol poslaný ťažko chorým deťom. Lebo vraj je ten dar zneužívaný a platia sa aj iné veci z neho. A vlastne, liek zaplatil štát, tak oni už vraj peniaze nepotrebujú. Tak vrátiť. Vraj nejde o veľkú sumu, ale o princíp. A hnevanie sa na celý svet. 

Nech je ako bývalo

No a máme to tu.
September.
Koľkí sa nádejáme, že tento september bude iný. Vlastne ani nie iný. Chceme, aby bol zasa NORMÁLNY. Aby deti išli obyčajne do školy, aby sme sa mohli preháňať tržnicou pomedzi kvantá ľudí a frfľať nad cenami jabĺk, zemiakov a kapusty. Aby sme sa slobodne nadýchli na záhrade, vyňuchali suseda páliaceho lístie napriek zákazom. Aby sme sa rozbehli do tlačenice do obchodov pozháňať ešte nejaké zošity, ktoré sme nepripravili dopredu.
Miesto toho sa obávame niečoho, čo ani nevidíme, pochybujeme, že tí, ktorí by mali vedieť ako sa proti infekcií brániť majú vôbec tušenie, či niečo také tu aj existuje. Obávame sa jesenných sopľov a detského nachladnutia, lebo kto vám zoberie sopľavé decko dnes do školy.

Ako sa vyrovnať so stratou

Ťažká téma, pre mňa momentálne po rokoch znova aktuálna ... Priateľka, v podstate rodina, prišla o manžela, z čista jasna, bez varovania ...

Napriek tomu, že sa ma to dotýka relatívne z diaľky, vzalo ma dosť intenzívne.

Keď sme boli mladí, 50 rokov sa nám zdalo ako ťažká staroba. Dnes mi príde päťdesiatnik, ako relatívne mladý človek. Však tiež toľko mám, aj keď mladá si nie vždy pripadám...

Ale predstava, že niekto odíde z čista jasna, a hlavne tu zanechá milovanú osobu, ľudí, ktorí ho milovali a bude im chýbať, deň čo deň, dlhé predlhé roky v toľkých okamihoch bytia, je desivá ...

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok