My, skoro dokonalé

Vedomé zlepšovanie

Už sme tu písali o vedomom stravovaní aj nakupovaní. Neviem, ako sa Vám s tým darilo. Koniec pôstu, človek by mohol povedať, čo a ako to dopadlo za tých 6 týždňov. Či sme sa v niečom opanovali pred vložením do košíku a do úst.

Keď som prvýkrát počula slovo Kaizen, nič mi to nehovorilo. A tak som pátrala a zistila, že vlastne Kaizen je presne to, o čo sa ja v živote snažím a chcem tou cestou kráčať. Je to japonská teória používaná síce v podnikaní, ktorou princípom je neustále zlepšovanie kvality fungovania. Japonci ju implementovali už po 2. svetovej vojne a tak si hovorím - keď im to funguje cez 70 rokov, mohlo by to fungovať aj mne aspoň tak dlho Úsmev.

Zamatová pokožka II.

Zjavne čítam podobný typ kníh dookola. Pred rokom som písala o zamatovej pokožke. Autor bol angličan a opisoval svoju parížsku priateľku. Keď obdivoval jej jemnú pokožku, tak sa len zasmiala a vyhlásila, že za tým sú litre krémov a každodenná starostlivosť.

Teraz čítam domácu autorku (áno je to rovnaká knižka, z ktorej bola rada o tesných rifliach)

Píše o sebe. A čo ma zarazilo je každodenné krémovanie. Ale nie také, že dobre, tak niečo na tvár, niečo na ruky a hádam aj stačilo. Vraj každodenné natieranie od špičiek prstov na nohách až po uši. Pravidelné natieranie celých chodidiel.

Tesný pás

Kedysi veľmi dávno som čítala knihu o Elizabeth Taylor, slávnej herečke. Jej život bol dosť búrlivý, striedala rôzne obdobia. Okrem iného aj časy, keď bola štíhla s tými, keď na sebe nosila oveľa visc kilogramov, ako by jej bolo milé. Samozrejme, bojovala s nimi. A po jednej úspešnej diete vyhlásila, že nikdy viac sukňu s gumou v páse. Vraj je to klamlivé, stále si neuvedomuje, čo sa deje. Odvtedy iba pevný pás.

Chcem znamenie ...

Nie raz idem štýlom krok vpred, dva kroky vzad...

Raz som vyššie, raz na dne morskom ... Občas ani netuším prečo.

Dnes ma dostal MM.  "Čo sa deje?", "Netuším...",  "Tak si niečo vymysli ..." Chichocem saHambím saPohoda

Krájaný chlieb

Na istý čas sme doma prestali jesť chlieb. Nie, neobmedzili sme múčne jedlá. Iba mi veľmi vadilo, že jeden deň chutil skvelo a na druhý deň sa už sypal jak piliny. Prešla som cez mnohé fázy, od domácej pekárničky cez nemiesený chlieb až po vlastný kváskový. Ale pokazila sa rúra a tak som piecť prestala. Prešli sme na pečivo.

Teraz som po dlhom čase išla znova skúsiť a našla som chlebík, ktorý chutí dobre aj za dva dni. Hurá. A nakoľko nemám rada, keď sa chlieb krája len tak - všelijak, bola som šťastná, keď sa v niektorých obchodoch objavili krájače, na ktorých sa dá hrúbka krajca nastaviť.

Takže som už sivá ;)

Pomaly, ale  isto vo mne dozrievalo rozhodnutie, ukončiť svoje trápenie sa s farbením vlasov. Pri mojej pôvodnej čiernej farbe, rýchlo pribúdajúce sivé vlasy svietili jedna radosť. Pokus o farbu, inú ako modročiernu, ku ktorej ťahali skoro všetky tmavšie odtiene, som skončila buď pri hrdzavých tónoch, alebo voľajakých hnedých. Všetko teplé odtiene, z ktorých som bola dosť rozladená ....

Prechod na sivé vlasy cez svetlý melír sa neujal, stiahnúť čiernu do svetlulinkej nie žltej farby je snáď zázrak ... Tak som to zabalila a trénovala trpezlivosť, ako dlho vydržím behať so sivými odrastmi, aby som šla úplne nakrátko a všetko farbené išlo preč ... Vydržala som štyri mesiace ...

Občas sa treba aj stratiť

Môj bývalý spolužiak Maťo si vycapil na FB nástenku obrázok, že už sa oteplilo. Lebo vyliezajú komáre, muchy, cyklisti a iná háveď.

Veru áno áno. Predchádzajúce dva krásne slnečné víkendy vyhnali von nielen motorkárov, ale aj mňa konečne na cestu dostali. Nejaký štrk sa ešte teda nájde, ale tak ... už to nie je také zlé.

Trinásť rokov s Naničmamou

krokusy Ešte, že Naničmama má toľko rokov ako naša najmladšia dcéra, len tá je o 2 mesiace staršia. Chichocem saVďaka tomu nemusím zložito rátať vek našej stránky.

Prečo vlastne jeme?

Keď bol Janko malý, veľmi rád a veľa rozprával. Využíval každého dospelého v okolí, aby mohol rozvíjať svoje úvahy. Raz tak viedol reč s pani upratovačkou v škôlke. Zjavne upratovala po obede a on jej vykladal: "My malí musíme papať, aby sme vyrástli.  Ale nášmu tatinovi dávame jesť, iba aby nám nezomrel" Veľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe

Bol veľmi dobrý pozorovateľ a videl, že tatino jedáva. Ale jedáva iba Raňajky, obed a večeru. Žiadna desiata, žiaden olovrant. Neexistujú pre neho koláčiky, keksíky. Nepotrebuje to. Naozaj je preto, aby žil.

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.