My, skoro dokonalé

Jáááj, čo všetko človeka napadne

U nás včera už bola predzvesť zimy a mňa poriadne lomilo v kostiach. Nakoľko sa už snažím 3 dni dať do poriadku moje stuhy a iný tvorivý materiál tak v kuchyni sa nedá pohnúť lebo všade sú krabice či iné. Večer som bola rada že finišujem aspoň z časti a odrazu si hovorím - som úžasná!

- toto nie je slovo čo používam, tak ma to zaskočilo že som strávila hodiny rozmýšľaním nad týmto  slovom.

Hlúpnem alebo čo sa so mnou deje? - pred rokmi som zavrhla slovičko dokonalosť, lebo jej nerozumiem a neviem podľa koho kritérií tu dokonalosť mám brať a teraz? - pribudlo slovičko úžasná, úžasný.

O premeškaných šancách

Taká filozofická na mňa ...

Často sa v živote nezastavujem. Bilancujem nerada. Spomínam podchvíľou, ale nie bilančne, skôr nostalgicky.

Som strelec.

Keď vidím príležitosť streliť, vystrelím. Občas trafím capa, občas do čierneho. Občas vraj zraňujem - učím sa tú tetivu sem tam ovládať. Ale treba mi občas zrkadlo na moje činy. Lenže to som ja. Hlavne nech sa niečo deje.

Môj prvý nákupný výlet do Viedne

Neviem prečo, ale už pár týždňov mi stále chodí po rozume táto moja cesta, nuž je podobný ponúri čas ako bol aj v 1989, hranice sa otvorili a otvorili sa aj burzy v mestách ktoré boli otvorené v nedeľu a tam bolo plno priekupníkov a predavali všetko čo sa dalo preniesť cez hranice.

Inak, toto nebola moja prvá cesta do Rakúska ale prvá cesta do Viedne, tie dve boli skôr pracovné a nemala som nejako čas vidieť niečo viac.

Takže na takej nedeľnej burze som stretla známu a ta mi hovorí - nemohla by si ísť s nami do Viedne v utorok? Celá nadšená som povedala že hej, vlastne išlo o to aby nás bolo viac v aute lebo priekupník môže viac tovaru previezť cez colnicu.

Ja som si nezobrala žiadne jedlo, ved tam si kúpim, no všetko bolo trochu iné.

Keď dozreje čas

... na objavenie Ameriky. Keď už sme pri to čase. Chichocem sa 

Háveď naša každodenná

Jeseň a zima má jednu velikú výhodu oproti iným ročným obdobiam.

Kým na jar romanticky vzdychám nad prvou včielkou, potom poletujúcou muškou a zatŕpne mi keď mi okolo uší zasviští prvé komárie blues, jeseň a zima je čarovná v tom, že všetká tá okrídloblaná či krovkokrídlia či aká háveď sa niekam skryje.

Ako nič proti nim, ale predsa len, je život krajší keď si môžem beztrestne nechať rozjedený banán či jablko, vzdialiť sa od stola a o 5 minút nenájsť niečo hodujúce na mojom olovrante.

Ako sa dá spomaliť ešte viac

alebo, treba si dávať pozor, na vlastné želania.Úsmev

Je ťažké byť ženou

alebo, čo sa stane, keď vy pustite, žienku "domácu" medzi ľudí - ženy. Úsmev

Úplne neplánovane som sa po roku znova ocitla na akcii Umenie byť ženouv KE. Po dvoch náročných mesiacoch a zistení, že zďaleka neskončili ..., som potrebovala úlet, ísť medzi ľudí, dopriať si aj iné rozptýlenie ako pravidelné návštevy lekárov ...

Čas za oknom

Prší. Či skôr leje? Ponuro, depresívne a chlad.

Proste tak, ako má na jeseň byť.

Teda - ja nemám nič proti slnečnej jeseni, ale tak nejak nás tá neútešnosť pripravuje na zimu.

Z FB sa na mňa vyrojili už Vianoce. Ešte nie - ešte si dám od adventu pokoj, nech si ho vychutnám potom v pokluse naplno.

A tak mi napadá ... jesenná atmosféra. Viete si ju navodiť nejak aj vy doma?

Tak ako sa robí vianočná - sviečky, vianočné vône.

Je vlastne niečím tá jeseň tak "charakteristická". Teda okrem Dušičiek.

Ja si ako decko "z prímestskej" časti pamätám, že bolo cítiť dym z pálenia lístia. Dnes ma také míňa. Potom vôňu pooranej zeme, takú tú vlhkosť. A doma? 

Chcela som sa učiť anglicky ale ...

No dobre, slovíčko chcela, je trochu prisilné, lebo k samotnému chceniu som sa ešte celkom nedopracovala. Dajme tomu, že na začiatok, zišlo by sa, vedieť po anglicky ...

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.