Správy moc nesledujem. Ale sem tam ku mne predsa len niečo doletí. Napríklad tá o papagájovi, čo prežil v Nitre na sídlisku. A tak vznikol nasledujúci text :)
V piatok cestou autom do mesta kukám pred seba, snažiac sa byť v bdelom stave. Však ďaleko to nemám. Okolo cesty zopár domov, les, nejaká záhrada ... Keď tu mi preblesne hlavou. "Toto by chcelo priostriť, pridať kontrast ...." 🤣
Potrebovala som pár drobných kvietkov. Skúšam rôzne obrázky. Tak som ráno vybehla von. Bývam v strede mesta a našťastie je okolo nás kopec zelených plôch. Niektoré už stihli pokosiť, ale stále je dosť miest, kde môžem tieto kvietky zbierať. Okolo išla pani a tak divne si ma obzerala. Síce sa pri tom usmievala, ale také zvláštne to bolo.
Priznám sa, keď sa zavádzalo zálohovanie plastových fliaš, bola som veľmi skeptický. Neverila som, že to bude fungovať. Ale hľa, funguje. Neviem, ako je to celkovo, nechce sa mi hľadať štatistiky. Ale za mňa je najväčší prínos to, že zmizli prázdne fľaše a plechovky kade tade sa povaľujúce. Keď sa hlavne po víkende na miestach, kde chodí mládež "žiť" nejaké objavia, vždy je dosť tých, čo pozbierajú a premenia na pár drobných.
Už som o tom počula. Priateľka mi rozprávala, že je u nás založená takého zvláštneho športu. Asi sa to nebude páčiť aktívnym hráčom, ale v preklade sa to dá nazvať Hod kukurice do diery. Oficiálne Cornhole. Dve dosky, 2x4 vrecká kedysi možno naplnené suchou kukuricou, dnes je tam plast. Veľmi mi to pripomenulo, keď bol junior malý, tak som mala ušité vrecká z pevnej látky a naplnila som ich pieskom. Hádzali sme ich na cieľ. Jasne, toto má svoje pravidlá, ale cieľ je rovnaký - chytiť vrecko a niekam hodiť.
Vždy po zime ma to chytá. Mám potrebu upratovať aj vonku. Ešte viacej ako doma. Sem tam zbieram kade tade odpadky, pravidelne zametám niekoľko hodín okolo bytovky a parkoviska.