Príspevky (Blogy)

Vyhrajte účasť na seminári o emočných rovniciach v Bratislave, Žiline a Košiciach

Aleš Kalina  Zapojte sa do súťaže na Naničmama.sk. Čaká na vás účasť na seminári Aleša Kalinu na tému Emočné rovnice v jednom z troch miest na Slovensku a balíčky kníh.

Zamýšľali ste sa niekedy nad otázkou aké sú slovenské ženy? Čím sme výnimočné, aké sú naše prednosti a aké slabé stránky? Sú tieto vlastnosti typické aj pre vás? Čo by ste na svojom živote zmenili, ak by ste mali tu možnosť?

Vypočítajte si plodné dni, termín pôrodu ...


• Keby mám plodné dni?

Dojčenie po Xté

Milé mamičky, dookola opakovaná téma, množstvo skúseností i „neskúseností“, dobré rady zo všetkých strán od školených /bohužiaľ rôzne/ zdravotníkov až po dobre mienené rady typu JPP.
A niekedy, aj keď sme si všetko podrobne preštudovali, máme skúsenosti so staršími súrodencami nášho najnovšieho prírastku, prečítali všetky dostupné časopisy a nacvičenú predpôrodnú prípravu – aj tak nás zaskočí niečo, o čom sme doteraz ani netušili – že nejde, alebo že by z toho mohol povstať nejaký problém.

Nechať doma skoro 16 dcéru samú?

Mám nechať svoju skoro 16 dcéru samú na noc doma?

V kúpeľni

Je ráno. V kúpelni sa idem osprchovať.

Vyzlečiem pyžamové nohavice. Uvedomím si, že veď prádlo sa môže prať už počas sprchovania. Tak polonahá obehnem byt - treba pozbierať, čo pôjde do práčky.

Pračka beží, tak si dám na kefku pastu. Vtom mi napadne, že som neičo dôležité zabudla povedať manželovi. Vyberiem sa za nim. Cestou vyberiem veci z mrazáku.

Som zase v kúpeľni. Vyzlečiem sa a vtom si všimnem, že treba umyť umývadlo. No ale keď umývadlo, tak treba aj WC. Takže teraz už nahá pobehujem a umývam základné sanitárne zariadenie.

Konečne som osprchovaná. Ale teraz mi padne do oka zrkadlo... Takže v osuške  ho dávam do poriadku. Aj obkladačky okolo umývadla by si zaslúžili zákrok...

 

Staráme sa

V čom sme my, slovenské ženy výnimočné?

Veľmi sa staráme. O rodinu. Až tak, že riešime vždy všetko za všetkých. Upratujeme, vybavujeme. Varíme, perieme. Nakupujeme. Učíme sa....  Až tak, že to vyzerá ako v tom vtipe: "Žena volá na muža - Jožo poď domov. A on - A čo mi je? Som hladný? Nie je ti zima "

Ano, naše rodiny sú najskôr nadšené, nič nemusia. Zvyknú si, zdá sa im to prirodzené, že prádlo samo rastie v skrinke, smeti sa vynášajú samé, aj umývačka sa sama nakladá aj vykladá. Všetko dostávajú na tácke. A my máme neustále plné ruky práce. Až tak plné, že si svoju rodinu nestihneme ani užiť. Hlavne naše heslo je, len aby nikomu nič nechýbalo.

Neviem snívať

Nesnívam. Teda, v noci sa mi sníva často a farbisto.

Ale čo sa týka môjho života, nech rozmýšľam, ako rozmýšľam, nespomínam si na žiadny svoj sen. Veľký či malý, ktorý som chcela uskutočniť.

Teda, je vždy plánujem. Ale moje plány siahajú tak maximálne pol roka dopredu. Nikdy nesiahajú do ďalekej budúcnosti. A nie sú ani veľkolepé, skôr len také bežné veci, občas vybočenie zo stereotypu.  Neviem, asi  mám z toho strach. Možno nemám silu nechať to všetko len tak plynúť. Potrebujem to mať pod rukami. Potrebujem pocit, že to sama regulujem.

Je to  chyba? Neviem.  Jednoducho nikdy nebudem patriť k tým veľkým vizionárom, čo sa nechajú unášať svojimi predstavami, čo dokážu ostatných nadchnúť tým, čo sa zrodilo v ich hlavách.

 

Žijem svoj sen

Nikdy som neprestala snívať, snívam vlastne celý život.....od detstva....taký rojko Chichocem sa            Ako malá žaba si pamätám, že som snila o ružových princeznovských šatách....byť na zámku a chodiť v tých šatočkách po schodoch a komnatách.... Aj sa splnilo.

Stránky


Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.