Príspevky (Blogy)

Trochu mi je ľúto premrhaných chvíľ. Takých, čo som fakt mohla stráviť plnohodnotnejšie.

A hodne mi je ľúto, že som sa mýlila.

Na začiatku prázdnin som plánovala cyklo výlet  do Rakúska. Vrznúť Alpe Adriou zo Salzburgu k moru za 5 dní. Nanešťastie šťastie ma nepustila peňaženka a v podstate už potom ani dovolenka nebola, lebo sa v robote zomlelo všeličo iné a týždeň si vyhradiť by chcelo trochu viac snahy z mojej strany 😆. A mne sa chcelo byť lenivou v tomto smere.

No rozmohlo sa to ako huby po daždi.

Taký nešvar.

Filtre.

Rovnako ako vzrastá kult mladosti a potreba informovať okolie o všetkom a od všadiaľ, začali sme akosi riešiť viac svoj vzhľad.

Keď si pozerám staré fotky, nie svoje, také tie archívne s minulého a aj predminulého storočia, vidím zamračených ľudí, alebo divné grimasy. Potom som našla na Instagrame účet, kde tieto fotky "ožívajú" vďaka umelej inteligencií. Zrazu tí pochmúrni ľudia s divnými črtami majú krásny úsmev, iskrivý pohľad a sú takí krásni. Akoby im AI vdýchla dušu, hoci sama žiadnu nemá. 

Od dnešnej polnoci zas kompletne zaspávame všetci doma a Zet nás má všetkých v merku a môže pokojne spať.

Vrátili sa mi detiská - chlapčiská z dovolenko prázdnin.

Mladší mal krátke vakácie v Krakowe - o tom inokedy.

Starší bol v Albánsku. O tom teraz. 😀

Starší synátor by bol skvelý partizán. Síce má povahu nekonfliktnú, silne zásadovú (hlavne čo jemu vyhovuje nech je zásadou, ktorú treba dodržať) a k jeho najsilnejšej stránke patrí mlčanlivosť.

Dobre ženy.

Bol niekto - nebol? 

Chystám sa zajtra - dneska nevydalo. Priznám sa, že pesničky od Duchoňa mám veľmi rada. "Objavila" som jeho genialitu a energiu asi tak pred 15timi rokmi a čoraz viac ma oslovujú. Tak reku dám film.

Už som počula hejterskú recenziu na základe ukážok.

Inak, to ma priviedlo na takú myšlienku. Aké je to zaujímavé, že my si vytvoríme nejakú predstavu o osobe a potom sme rozčarovaní.

To je jedno či je to rodič, dieťa, priateľ, kolega, láska, známy z detstva, dokonca aj spevák.

Pár dní som mala na prázdninách vnúčatá mojej sestry. Mladší školský vek, ešte nie je úplne problém pre nich vymyslieť zábavku. Pri rozprávaní zrazu prišla otázka, či viem hovoriť ako oni. Aj mi teda tú svoju reč predviedli. Nechytala som sa. Aj sa to zdalo taliansky, aj to nebolo. Aj mi to pripomenulo časy, keď sme ako školáci tiež mali svoju reč a medzi slabiky sa vkladali iné slabiky. Už si presne nespomínam, ale tuším sa slabika opakovala s písmenom P. Niečo na spôsob ruka=rupukapa. 

s balančnou podložkou a pod?myslím že musím začať trenovať "balans".Lebo už sa mi párkrat stalo že hmm už to nie je to čo byvalo...

darmo už som donôtila" čože je to 60ka" a prvý krat som bola na denzitometrii a vraj osteopénia.A naštvaná som sama na seba,že kde som k nej prišla??🤔