Duša na cestách

Sledovala som ludi v lokale.

Prichadzali, odchadzali, sedeli, miesali kavu, naberali jedli  vidlickou z plnych tanierov, rozpravali sa. Na sedackach vedla seba sedeli muz a zena. 20tnici. On nohy pohodlne natiahnute, sledoval okolie ocami selmy. Popozeral a zhodnotil casnicky a presunul pozornost studentkam iducich za vykladom. Ona drzala mobil, nieco don tukala, hnevala sa, potom mu nieco ukazovala. On jej radil a ona sa zas hnevala, ale teraz na jeho radu. Pretiahol tvar do grimasy. Pobozkal ju a vzal do ruky mobil aj on.

Prišla nejaká moja známa - nepoznám v reále -a hovorila že potrebuje na týždeň aby sme išli do Talianska pracovať. Rozhodli sme sa ísť ja a Miroslav. Bola u nás a ja som bola celá splašená že už odchádzame a ja nemám nič pripravené  - ona bola nesmierne kľudná a povedala máš čas  ešte celý deň.No a tak sme niekde prišli a ja som zistila že máme také ako detské kýbliky do piesku, pochopila som že tam si naberieme vodu aby sme mali čo piť.

Bývam vo velikánskej izbe s viacerými rodinami, sú to ciganky. Vlastne okrem Mira tam nie je žiaden chlap, je tam aj malé dieťa aj stará žena ale aj taká mladá mamička. Ležíme iba na zemi, sú tam stoly, žiaden iný nábytok ale pod stolami je naukladaná celá moja kuchyňa, teda hrnce, taniere a všetky pomôcky. Viem že v ten deň ma byť súd kvôli môjmu Mirkovi a ja tam chcem ísť, lebo viem že ked ho oslobodia môže sa vrátiť ku mne a ja mu chcem pomôcť. Nechápem čo sa

Táto noc z 21-22 aug. bola pre mňa veľmi ťažká. Najskôr sa mi snívalo že sme v nejakom dome a doviedli tam dve malé dievčatá bolo tam veľa izieb ale nevedela som kto v nich je. Tie deti sa nudili a tak som im vyrobila z hlavy starého panaka bábiku aby sa s ňou hrali ale už išla reklama v telke ktorá bola na takej chodbe ale veľmi vysoko položená na stene, bol to dosť malý televízor ale stále išla reklama o chvíľu už začína Peklo volá.

No tak aj ked nepozerám správy, vlastne nemám televízor a noviny ani internetové nečítam predsa sa ku mne to slovo VOJNA nejako dostalo.

Na začiatok chcem povedať že som počas všetkých snov vedela že snívam a že snívam o tom čo poznám z iných mojich snov a vedela som oddeľovať realitu.

Sníva sa mi často. Sny bývajú búrlivé a často je to pri rozprávaní hodne zábavné. Dokonca, podľa toho, čo ukazuje náramok, v noci aj chodím kade tade :)

Už sa mi snívalo všeličo. Najpamätnejší je sen, keď som mala cca 14 rokov a snívalo sami o vlastnej svadbe. Ženích bol veľmi podobný môjmu manželovi, akurát oficiálne sme sa zoznámili až o 20 rokov neskôr. Napriek tomu, že sme sa stále pohybovali blízko seba.

Kedysi som aj hľadala vysetlenia, ale dnes už nie. Dnes to beriem ako spestrenie.

Tento sen ma viacero pokračovaní. Posledné týždne som sa budila zo sna kde hľadám niečo ako náhrdelník ale vždy ma to vyhodilo zo sna skôr ako som to našla. V jednom sne som dokonca videla že to mám v krabičke, ktorá bola položená medzi gaučom a nejakou komodou a v tej krabičke bol ten šperk. Dokonca som vyskočila z postele, ale hned som pochopila že ja nemám ani taký gauč a ani komodu pri ňom a teda že tam nie je ani ta krabička.

Táto noc bola pre mňa taká divná, už pár dni nie som vo svojej koži a neviem prečo alebo viem ale už si nepomôžem. U mňa chyba vo výbere potravín.

Išla som si ľahnúť ale veru nevedela som si nájsť miesto v posteli, nakoniec som zaspala.

Snívalo sa mi že som niekde v nemocnici - skoro ako márnica, nič iba nejaké lôžko - odrazu mi  niekto podáva dieťatko, vtedy som zbadala že mám otvorené brucho a on ho vybral aj s púpočnou šnúrou - chápala som to tak že dieťa sa nechce narodiť a tak mu hovorím