Duša na cestách

K tomu veľa slov netreba 

Zas tu máme dve smutné výročia. Šesť rokov uplynulo od vraždy novinára Jána a jeho priateľky Martiny. A sú tomu dva roky, čo Rusko zaútočilo na Ukrajinu. A k tomu všetkému sa na Slovensko vrátila ešte silnejšia a odhodlanejšia vládna garnitúra nenávisti  a korupcie. Vracia nás do obdobia, keď boli politici a oligarchovia v tak úzkom prepojení, že vražda novinára, ktorý do toho rýpal, bola len logickým vyústením ich moci.

Moje telo aj hlava už dlhšiu dobu hlásili "fuull", v preklade, že majú dosť?  A ja nepočúvam, alebo som nepočúvala, však toto treba spraviť a ono, na všetky strany... Dopovala som sa bylinkami a iným, aby som bola schopná fungovať aspoň v mojom bežnom úspornom režime. Ale komu niet rady, tomu niet pomoci. A tak prišli hlasnejšie výstrahy, či ešte výraznejšie odpájanie hlavy aj tela ...

Sledovala som ludi v lokale.

Prichadzali, odchadzali, sedeli, miesali kavu, naberali jedli  vidlickou z plnych tanierov, rozpravali sa. Na sedackach vedla seba sedeli muz a zena. 20tnici. On nohy pohodlne natiahnute, sledoval okolie ocami selmy. Popozeral a zhodnotil casnicky a presunul pozornost studentkam iducich za vykladom. Ona drzala mobil, nieco don tukala, hnevala sa, potom mu nieco ukazovala. On jej radil a ona sa zas hnevala, ale teraz na jeho radu. Pretiahol tvar do grimasy. Pobozkal ju a vzal do ruky mobil aj on.