Duša na cestách

...je to iba medzi nebom a zemou?

V prvom blogu som napísala o mne o mojee reálnej existencií v tých končinách, ale táto druhá časť bude trochu o inom nie veľmi reálnou a predsa mojou súčasťou.

Ked som mala 3 roky tak u nás horelo a prepadol sa strop a ja som bolo meter od toho a to ma stihla v poslednej chvíli sestra zobrať a nastali moje problémy, nemohla som dýchať a vraj ľak na srdce tak povedala babica.

Lekári to že mám nočné mory označili ako traumu z toho že som skoro zhorela. No nikdy sa moje sny nemenili, len sopm nevidela celý dej ale iba časť a tu popíšem.

Všetci viete že  ten môj život nebol prechádzka ružovým sadom aj ked ruže milujem. Vždy ked Kamila písala ako nič nestíha, či sa jej nechce - opisovala mňa, ja som to tak nikdy nevedela opisať. pravda je taká že ja som sa v tom necítila ako lenivá, vždy som to vnímala že ťahám ako kôň, dávno už za hranicami mojich síl a predsa výsledok ktorý je po mne vidieť je iba väčší chaos, rozbila som a pokazila všetko čo sa zrejme pokaziť dalo.

Nedávno som oslávila narodeniny... Môj manžel mi pri tejto príležitosti nosieva vždy kvety /a to aj k meninám, výročiu svadby, na Valentína, ku dňu žien, ku dňu matiek/. Jednoducho vždy si nájde dôvod, ako ma kvetmi potešiť, pretože ja kvety milujem a on to veľmi dobre vie. Pri rôznych príležitostiach, keď som natrafila na peknú orchideu, pozrela som na neho a on mi ju kúpil, len tak pre radosť, len tak, aby som sa tešila... a tak mám doma 19 orchideí. A on vidí, ako sa z nich vytešujem stále.