Ako ušetriť

Možno som len 100 rokov za opicami. Neviem. Všeličo som skúšala. Ale o takejto kombinácii bežných zložiek som počula prvý krát. Len sóda bicarbóna a peroxid vodíka.

Ja viem, ciele by mali byť veľké. Ale moja skúsenosť hovorí, že tie malé ciele, malé predsavzatia sa dodržiavajú oveľa jednoduchšie. A takto nejak máme tuším nastavené aj platenie za elektrinu v budúcnosti. Ak naša spotreba dosiahne 85% spotreby roka 2020, cena by mala byť primeraná. Netrúfam si povedať, že taká ako doteraz .

Žili sme zlaté čas. Vďaka lacnému plynu sme mali blahobyt. Áno, naučili sme sa na mnohé vymoženosti.  Žiaľ, nechala sa nachytať celá Európa. Lebo mať lacný plyn z jediného zdroja, to nie je dobrá perspektíva. A tak aby sa využil čas od poslednej veľkej krízy a išli na to inak, nie. Neurobili sme to. Zatiaľ nemáme použiteľnú alternatívu vo veľkom.

Akosi sa nám tento rok skoro ochladilo? Či len mne sa zdá?  Aj vy už reálnejšie premýšľate nad tým, že táto zima ozaj nebude jednoduchá? Včera došla dcéra zo svojej izby, že jej prsty mrznú pri písaní na klávesnici, keď robila projekt do školy. 

Áno, zas je to o mojom obľúbenom minimalizme. Stále mám k nemu doma veľmi ďaleko. Priebežne sa však snažíme triediť veci aj u svokry. A postupne prichádzam k presvedčeniu, že hlavný problém s premnožením vecí je v tom, že sa nedokážeme rozlúčiť s tým, čo už doslúžilo. O blúzke si myslíme, že raz schudneme. Takisto čakáme na čas, kedy sa nám bude chcieť na nohaviciach opraviť pokazený zips. Že si medzitým zaobstaráme ďalšie, to je druhá vec. To je aj pokazený vysávač, mixér. Alebo nepoužívaný tlakový hrniec.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že na našej planéte, máme vody dosť. Veď pri pohľade zhora jednoznačne moria dominujú nad pevninou. Avšak veľa máme len slanej vody, ktorá je len málo využiteľná. Sladkej pitnej vody vraj máme len okolo 2,5 percenta, aj to je z nej polovica viazaná v ľadovcoch, ale schovaná v pod zemou. K dispozícii tak máme vraj len okolo 1,2 percenta z objemu vody na Zemi.
Foto: Pixabay.com

Zas som sa obabrala. Chcela som vyskúšať vyrobiť sviečky zo sójového vosku. Jednak len tak, lebo idú dušičky, tak som si povedala, že urobím okrem venca aj sviečky. Potom aj preto, že som sa dočítala, že sviečky zo sójového vosku sú, narozdiel od parafínových, biodegradovateľné, teda sa vosk rozloží.

Celé sa mi to zdalo fajn, aj keď som teda riešila otázku, kde je tá sója vypestovaná, kam ju odvezú na spracovanie, ako to celé prebieha, že to určite nie je slovenská sója a slovenský výrobca, takže toho cestovania tam bude dosť, čiže uhlíková stopa asi riadna. 

Od roku 2022 nás čaká povinné zálohovanie plastových fliaš a nápojových plechoviek. Na jednej strane asi tomu mnohé rozumieme. Naše rieky, často aj lesy sú plné plastového odpadu, zväčša prevažujú fľaše. Na druhej strane, sa už snáď väčšia časť Slovákov naučila recyklovať, minimálne práve tie fľaše. Aj tak to nestačí, vraj sa ich touto cestou zrecykluje len okolo 60 percent.

Tak som si zase počítala. Finále nejakej futbalovej súťaže. Tuším európskej. Dva londýnske kluby. A tušíte, kde sa to finále hrá? Keby mi dal niekto hádanku, tak to netipujem ani omylov. V Baku.

Ja viem - o mieste, kde sa bude hrať finále sa rozhodlo dopredu. Ale predsa len, predpokladať, že sa stretnu dva celky, z ktorých by tam mal blízko aspon jeden, to je utópia.

Už vidím, jak fanúšikovia pôjdu na ten futbal vlakom.... Isto.

Nakúpia sa letenky. Však aj spoje sa môžu pridať. Lebo však kapacita je cez 60 tisíc ľudí. Verím, že leteckí prepravcovia sa tešia.