"Mňam, aké chutné. Mňam, mňam." Spokojne si olizol prst.
"Zlatik, nevyberáme cesnak a paradajky ostanú na tanieri. Vitamíny potrebuješ." Nechápavo - chápavo sa usmial a spokojne ďalej vyťahoval cesnakové krúžky.
"Šmankote, babičko, čaruj! Šmá ... ria! Na zem nepľujeme!" "A to mám vždy vstať a odísť, či čo?" A či ja viem? Nuž, hádam ...
"Na gaťure patria traky, zlatik. Nevystrihujeme z nich gumu, lebo .... tlačí. Raz keď Ti poviem "Ruky - hore!", to len bude kuca - paca." Usmial sa. Dobrý vtip som povedala.
Dnes, hneď ráno mi sused cez messenger poslal pohľadnicu, že mi želá všetko najlepšie ku dňu matiek....mne, žene ktorej nebolo dopriate stať sa matkou......toto je vec s ktorou sa nedokáže zmieriť žiadna žena......kto ma pozná bližšie vie.....nechcem to preberať, proste len toto je téma, ktorá mi vždy vženie slzy do očí.......sused proste nevedel......
Nebudem písať o sebe, lebo to, čo sa momentálne deje mne, nedokážem ešte spracovať a už vôbec o tom ešte nedokážem písať. Ale napíšem vám o najsmutnejších očiach na svete. Je obdobie Veľkej noci, obdobie kedy si pripomíname utrpenie Ježiša. Ale často zabúdame na utrpenie našich blízkych. Včera som v tých najsmutnejších očiach na svete videla toľko utrpenia, bolesti a smútku. Katka sa ma niekoľko krát od včera opýtala: „Na čo myslíš?“ Nedokážem jej odpovedať. Nedokážem jej povedať, že myslím na tú pani.
Dnes sa na Slovensku objavila smutná správa, že 22.11 odišla do speváckeho neba eterická a krehká ale výnimočná speváčka aj skladateľka Barbara Haščáková. Bohužiaľ v mladom veku 43 rokov. Veľmi dlho žila v USA, z kusých správ, sme sa dozvedeli, že asi nie úplne najšťastnejším životom. Nič to však nemení na tom, že po sebe zanechala nádherné piesne, ktoré nás sprevádzali rôznymi životnými etapami. Barbara odpočívaj v pokoji. RIP blízkej rodine.
Sú potraviny, ktoré sa snažím nakupovať už iba od tzv. sedliackych dvorov či na regionálnych trhoch. Každá mestská štvrť má ten svoj pravidelne v istý deň v týždni. Sedliaci a farmári z okolia majú zarezervované svoje stabilné miesta na námestíčkach.
Koľko ľudí, toľko názorov, čo vlastne potrebujeme k životu. Každý sa na to pozerá zo svojho uhla, na základe svojich skúseností. Ale jedno asi platí všeobecne - potrebujeme niekoho, s kým sa môžeme rozprávať.
Stryná bola celý život medzi ľuďmi. Dlhé roky nerozlučná dvojica so strýkom. Inak ako spolu ich človek asi ani nevidel. No na prahu osemdesiatky strýko odišiel. Ostala sama.
