Ľudské osudy

Mám, mala som tú možnosť spoznať jedno mladučké nezvyčajné žieňa. Zoznámila som sa  ňou v apríli na hodine slovenčiny. Tie doteraz organizuje pre ľudí z Ukrajiny, ktorí sa chcú, potrebujú naučiť slovenský jazyk.

Mirka je tiché, nenápadné stvorenie. Veľa toho nenarozpráva, ale za tých pár mesiacov predsa len o sebe toho dosť prezradila.

Boli sme v kine. Český film Striedavka. Jednu z postáv hrala Kristína Svarinská. Starala sa o svoju babičku postihnutú snáď stareckou demenciou alebo Alzhaimerom. Veľa smutno krásnych scén, keď napríklad tehotná Kristína s láskou drží babičku za ruku, keď zaspáva. Lebo babička to tak chce.  A zaspia spolu.  Hoci ju v kúpeľni čaká kúpeľ pri sviečkach vo vani plnej ružových lupienkov. (Prečo sú to ružové lupienky, to je iný príbeh )

Keď sa v rodine čaká radostná udalosť, jedna z tém, ktorá zamestnáva rodinu je aj výber mena. Sú rodiny, kde je všetko jasné. Meno sa dedí. Je pravda, že potom vznikajú rôzne zaujímavé situácie, keď treba odlíšiť generácie. Ale to sú zvyčajne také milé radosti.

Možno ste už o tom počuli, prípadne to aj videli. Dokumentaristka Helena Treštíková natáčala tuším 30 rokov manželské páry. Sprevádzala ich vlastne životom. Veľmi zaujímavé, ako ide ľudský život. Začalo to celé niekedy v sedemdesiatkach.

V roku 2011 začala natáčať s novými manželskými pármi. Zatiaľ je natočených 8 rokov a práve aktuálne beží tento cyklus na ČT2

Pozeráme to. Aj keď po pravde, je to pre mňa dosť depresívne. Tuším je po tých osmych rokoch rozvedených viac manželstiev, ako tých, čo vydržali.

Rozhodla som sa založiť tento blog kvôli tomu, že téma adopcie je mi veľmi blízka a osobnostne sa ma dotýka. Mám ale pocit, že je to téma až príliš tabuizovaná. Téma, o ktorej sa nerozpráva. Ale PREČO? Ja osobne na to odpoveď nepoznám. Ľuďom je to slovo známe, no nepovažujú to za prirodzený spôsob založenia si rodiny. A keď už aj niekto má adoptované dieťa, tak o tom veľmi nechce hovoriť.

Kde sa podela rovnováha včerajška, bytia, obyčajnej každodennosti. Vždy vedela, kam kráča, vždy mala ciele, poznala význam činov. Strata mamy ju zneistila a teraz blúdi v krivkách sínusoidy. Od radosti ku starosti, od úsmevu k slzám. Bez koreňov, bez vnútorného pokoja.

Blúdi. Hľadá seba a zmysel všetkého...