Ahojte, napisem dnes par slov..
Rozhodla som sa, pokusila som sa zit s muzom, s ktorym sme mali mimi po kratkej znamosti, ale akosi po roku aj pol zistujem, ze sa stale viac a viac vzdalujeme. Zacinam na sebe pozorovat chyby mojej mamky, ktora cely zivot na druheho otca kricala, nevazila si ho a nadavala mu a snazila sa ho prevychovat. A toto nechcem. My dvaja s priatelom sme to chceli skusit..zit spolu. Ale nejde to. Protiklady sa pritahuju? To mozno..Ved z tej pritazlivosti sa zrodilo jedno slnko, ktore ma dnes 8 mesiacov. Drzala som sa v tomto vztahu pre maleho..Stale som si vycitala, ze nevadi, ze som nestastna a nemame si poriadne s priatelom co povedat, nevadi, ze sa necitim milovana a ze si pomaly zacinam vybijat na priatelovi zlost hysteriou. Nie zlost, skor taku beznadej, krikom som sa snazila vydobit si pozornost, lasku, istotu, ktoru necitim. Ale mile nanicmaminy, ja nemozem. Zacinam v sebe vidiet moju mamu. Mamu, ktora zila s druhym muzom, ale nenasla sa cely zivot az teraz sama sa nachadza. Bojovala s nim. Nechcem sa vyhovarat na jej chyby. Nie, tym sa chcem vyvarovat. Dnes ma boli cely clovek lebo si uvedomujem, ze tu niesom stastna a potrebujem odist. Ze s priatelom sme normalni ludia ale cestu k sebe sme si nenasli. My si nerozumieme, nechapeme sa. Kazdy mame za sebou prilis ine zivoty. On cely zivot s rodicmi, za chrbtom, ktory do neho vrazali nadej, dali mu pracu, dom, istotu. Ja cely zivot s mamkou, pre ktoru som bola neplanovana a nechcena a ktora mi ziadne istoty najma citove v zivote nedala. Prevcerom som sa ponukla, ze ju odveziem domov a ona? Vykricala mi, ze som cely zivot nula, ze som ju od 17 tich nepresvedcila, ze nieco dokazem, ze som jedno velke slusne povedane lajno. Ze som zariadila uz par domacnosti a stale zostavam z igelitkami a nic nemam. Ze cely zivot utekam a som prenu hanbou. Som vraj chori psychopat, co sa ma ist dat liecit, lebo nezotrvam v ziadnom vztahu, nic mi nieje dobre, stale si hladam vyhovorky a teraz nicim zivot vsetkym a dietatu. Ma pravdu, cely zivot som zila v neistote a snazila som tu istotu najst. Cely zivot som cestovala, zila som v Taliansku, CR a tak dalej. Ale vzdy som mala na najom, nikdy som nezila na ulici. Je pravda, ze som taky clovek, co si v zivote neusetril peniaze a uzil si ich a ked som mala mimi, mala som 29, peniaze akurat na kompletnu vybavu a na mini auto, aby som s mimi mohla byt mobilna a chodit do mesta na prechadzku, nakupy a ku doktorom. Som velke lajno, nic nemam len par igelitiek. Cely zivot som necitila svoju hodnotu a ked mi ju jedna spolubyvajuca zacala ukazovat..ostala som tehotna s chalanom, ktory bol premna roky mojim platonom..ale len na dialku a netusila som aki sme velmi rozdielni v mysleni, v povahach. Bohuzial. Ci Bohuvdaka? Ja mam dnes mimi, ktore nesmierne milujem. Som zan partnerovi vdacna. Napriek tomu, ze si nerozumieme, ze sme spolu nie stastni a kazdi mame ine predstavy o spolunazivani. Napriek tomu dakujem za syna. Trapi a boli ma, ze mu nedam kompletnu rodinu a idem skusit zit s nim sama a pokusim sa konecne najst svoj vnutorny klud a najma pokoj ci svoju hodnotu, ktore som dodnes bohuzial nenasla. Niesom hrdinka, neodchadzam od priatela, ako od tych v minulosti ked soma nemala mimi..dnes odchadzam so synom a beriem za neho zodpovednost. Nechcem mu zobrat moznost zivota bez rodiny. Ale nechcem ani, aby zil v rodine, kde sa dvaja len hadaju, nechapu, nerozumeju si. Budem sa snazit to zvladnut aj ked viem, ze to bude velmi velmi tazke. Viem, ze chyba je vomne, nikomu ju nedavam. Jednoducho cely zivot robim chyby a neviem sa najst ci pochopit. No mozno prave ked zostanem konecne sama teda s malym najdem sa.Neviem. Napriek tomu idem do boja.
So strachom ale zaroven s nadejou, ze to zvladnem a synovi budem kludnou a vyrovnanou mamkou, hoci otec nebude s nami pod jednou strechou. Ale ved nebude daleko..Ked bude mat chut, pride za synom. Mozno nieje vsetko stratene a mozno ked sa pochopim a najdem svoj pokoj v dusi..mozno vtedy este do naseho zivota pride niekto koho nebudem musiet ucit laske a pochopeniu ci zodpovednosti? Neviem..viem len, ze odchadzam a viem, ze podla mojej mamy som jedno velke lajno a psychopat. A ze mam nastastie v zivote par ludi, ktori si to omne nemyslia, vzdy ma videli inak, pozitivnejsie a tym aj sebe by som konecne chcela dokazat, ze to zvladnem a ze niesom taka zla a nicomna nula. Stahujem sa od augusta.Do prenajmu. Malinky bytik, snad sa v nom maly bude citit dobre. Materska nastastie ceska, pomaham znamej aspon obcas tak snad par korun naviac, mini pomoc od priatela..snad aspon na plienky ci mlieko.. Asi ma cakaju najsmutnejsie narodeniny..Ale snad robim spravny krok..Drzte mi palce.
Prajem vsetkym krasny piatok aj cely vikend 
Laura
Čo k tomu napísať? Rozhodnutá už si tak len veľa šťastia tebe aj tvojmu mimi. Držím palce a snaž sa nepočúvať mamu keď ťa ponižuje, je to od nej hnusné, určite ťa tým nedonúti k obrovským životným výkonom, držím palce, aby si jej raz ukázala, že nemala pravdu......
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
laura,
drzim ti palce, robis velke rozhodnutie a obdivujem ta, ze nan nachadzas silu.
Si mama a to je teraz pre teba dolezitejsie ako cokolvek. Pre svoje dieta si ta najuzasnejsia bytost na svete, velky clovek.
Co si pre mamu, neries. Ani sa nesnaz to menit. Za teba bude hovorit tvoj zivot, tvoje ciny, stastie tvojho dietatka.
Eva 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evka, krásne si to napísala...
Laura, Tebe a Tvojmu dieťatku prajem len to dobré do života
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Laura .Si zrejme rozhodnuta tak ti drzim palce
Neboj všetko bude dobreee
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Laura, urobila si závažné rozhodnutie a ja Ti držím palce. Veľmi sa mi páči, že máš odhodlanie pracovať na sebe, spoznať sa. Pri svojej mame sa nepostavíš na vlastné nohy. Nepochopím, ako jedna mama môže takto deptať vlastnú dcéru. Podľa mňa je teraz potrebné sa odpútať od svojej mamy, lebo pri nej by možno každý tvoj krok dopredu nebol pochopený a ty by si mohla urobiť dva kroky späť. Chápem, že potrebuješ byť sama so synčekom. Prajem Ti, aby si si uvedomila svoju hodnotu a na tomto základe stavala svoj a synov život.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Držím ti palce .
PS: nehnevaj sa čo ti teraz napíšem, ale mám taký zvláštny pocit s tvojej mami. Ide o to, že mi to tak pripadá, že ona vlastne v živote nič nedokázala a aby to zakryla, aby nepriznala, že je to naozaj tak zvalila to jednoducho na teba.
Lenže ti si ešte mladá holka, život máš pred sebou ešte môžeš dokázať veľa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Laura,
Je mi lúto,čím si prechádzaš a držím Ti palčeky. Niečim podobným som si prešla a prechádzam vlastne stále. Rozviedla som sa, som u rodičov ( môj malý bude mať 4 roky )Myslela som, že u rodičov sa budem mať vpoho, že mi budú oporou , ale pravda je taká , že som im vlastne na obtiaž. A hlavne otcovi, ten mi pravidelne dokazuje a vyhadzuje na oči , že JA som k nim chcela ísť a že som mala byt a blá, blá.... . Velmi ma to zraňuje a hlavne po rozvode, ked som dosť precitlivelá. Bolí to. A je to vlastne od ludí, ktorí Ti majú byť najviac oporou a nie do teba ešte rýpať ,ked Ti nevýde vzťah. Ja by som tiež najradšej zmizla ale je vela okolností , ktoré mi v tom zatial bránia. Tak sa držme!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Laura,nic neni stratene...mas velmi podobny osud s mojim...ja mam teraz 51 a konecne som sa odvazila ist psychologicke a rok som sa liecila,lebo som mala velmi chaoticky zivot...a okrem ineho som mala tiez stale na pamati mamu...aj celu moju mizernu rodinu v ktorej som nic neznamenala...mam tiez hrozu z toho,aby som nebola ako mama..poviem ti jednu vec,pokial sa nedas psychicky do poriadku,ostan sama s dietatkom..s takouto zatazou na dusi a sebaobvinovanim to nemoze fungovat v ziadnom vstahu...skor naopak,budes sa citit zodpovedna aj za to,za co vobec nemozes...je fain,ze si sa rozhodla zit sama a s mamou bud co najmenej v kontakte...a zacni si verit...tvoje miminko ti bude slnieckom,ktore ti da silu do zivota...aj ked sa priprav na to,ze to nebude lahke...ale budes sa cudovat,kolko mas v sebe sil..co si o tom ani nevedela...takze,nebud smutna..mas pre koho zit...vsetko zle,je na nieco dobre...a posuva ta to dalej a ver mi,budes vzdy silnejsia a silnejsia a dokazes sa branit..nedaj sa nikym ponizovat..drzim ti palce 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tyjamy,smutne, ze si nemala to stastie najst pokoj v dusi skor..Ja sa o to pokusam. K psychologicke som zacala chodit,hoci dlhu dobu som nebola, lebo som mimo mesto a nestiham. Ale je pravda, ako napisala Elin, ze oni ti mozu pomoct, ale v podstate je to problem v nas. Otrepana fraza, musime to v sebe prijat. Mozeme si len povedat, ze vlastne lutujeme rodicov zato, ze si cez nas museli nieco liecit. Nepoznam pozadie. Neviem co je s mojou maminou. Snazila som sa s nou bavit, ale emocie boli vzdy silnejsie a ked sme sa postupne zacali osocovat, odisla som pretoze to bolo trapne, bezvyznamne urazanie sa, vycitky atd. Neviem, co sa jej v zivote stalo, ze ma nenavidi ale je to jej problem. Moj je ten, ze sa ku nej stale snazim vratit a po kratkej debate zasa odchadzam a hovorim si, ze som nepoucitelna a hlupa hus. Ze toto naozaj premna nema zmysel. Mamka sa ku psychologovi nevyda, ona ma totiz pocit, ze moj otec prvy, druhy otec aj ja sme hlupaci ubohi. Nepozrie sa do zrkadla, nastavuje ho len inym. Smutne..Lutujem ju v podstate. Musis aj ty odpustit tvojej rodine. Ale ja verim, ze ty si silna a mas svoju fungujucu rodinku a zvladla si to . Krasne si napisala toto:pokial sa nedas psychicky do poriadku,ostan sama s dietatkom..s takouto zatazou na dusi a sebaobvinovanim to nemoze fungovat v ziadnom vztahu..Je to tak..Dakujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
laura, drzim ti palce.
mamu nechaj tak, neprerobis ju. ty sama urcite tusis, co ju hryzie, preco si v tebe chcela naplnat nieco zo seba, co sama nedokazala a teraz ma pocit, ze si ju sklamala. mozno mala len zly den, ked si pre nieco uvedomila, kolko toho vlastnou hlupostou premrhala a mala dojem, ze robis to iste.
no ty, narozdiel od nej, robis krok vpred. dobrovolne a vedome. necakas na to, kym to osud za teba zariadi, ako ona. to je fuk, ze jej to tak nepripada. raz pochopi. hoci... ta podpora urcite moc chyba.
ale ty na to mas. ked si zvladla zariadit tolko domacnosti, postarat sa o seba, zabezpecit sa, tak dokazes aj toto. ze nemas stalu rodinu, nebudujes stale ten isty domov? aj to pride. naco budovat nieco, co stoji na piesku, navyse, ked to sama citis? aby sa ti to po rokoch namahy, lepenia a snahy rozsypalo? ze tvoja mama nevidi, ze navonok pekny vztah zvnutra potichu odumiera... na to uz musi prist ona sama. nepotrebujes jej to dokazovat premarnenymi rokmi. len preto, ze ona ma ine kriteria na spokojny a uspesny zivot ako ty.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Laura,
vidím to nasledovne... Ak rodič odmieta svoje dieťa je to len náznak toho, že nevie prijať samého seba, to aký je. A preto projekuje tieto emócie do dieťaťa. Je ľahšie inému vyčítať svoje chyby.
To, ako sa teraz ne/podobáš svojej mame ? Nie celkom je to tvoja chyba. Väčšinu vzorcov správania preberáme od svojich rodičov. V podstate iba odrážaš mame jej vlastné chyby /niektoré/ a to ju zrejme dráždi.
Takže moja rada znie asi takto. Mama, nech je aká chce, je tvoja mama. S tým veľa nenarobíš. Uvedom si, že šťastný a vyrovnaný človek nemá potrebu ubližovať /ostatne to pozoruješ na sebe/. Takže ak ti tvoja mama ubližuje, je to len preto, lebo sama nosí v sebe veľkú bolesť.
Teraz k tvojmu vzťahu. Akoby som o sebe čítala. V mnoho bol môj vzťah k exovi podobný. No ja som s ním nezostala. Nie preto, že som malému nechcela dopriať otca, ale nešlo to ani z voza, ani na voz. Proste katastrofa. Nemalo pre mňa význam udržiavať vzťah LEN kvôli dieťaťu. To je predsa nezmysel. Veď aj ty úpotrebuješ oporu v živote. Nie si bezduchá nádoba, ktorá bude vládať donekonečna, len kvôli dieťaťu. Každý potrebuje lásku, objatia a pozornosť. Preto si myslím, že niesi žiadny psychopat ! Si veľmi vyspelá žena, keď si dokázala urobiť takéto sebavedomé a zrelé rozhodnutie. Tvoja mama nie je na teba hrdá možno práve preto. Možno preto, lebo ona v živote nebola šťastná, a ty si odmietla rolu obete. NA to totiž treba odvahu a ty ju máš.
Neboj sa, všetko dobre dopadne ! Treba len veriť. Ja som odchádzala z domu bez koruny, z batohom a malým v náručí. Tiež som sa bála, ale verila som, že všetko dobre dopadne.
Maťko má trinásť mesiacov, onedlho štrnásť. Má nového tatina a konečne spokojnú maminu. Takže držím palce
Myslím si, že to zvládneš 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahoj Polarka
dakujem, napisala som ti mailik
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
odpísané
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Laura,
rozhodla si sa "najst samu seba"... pre niekoho to moze byt "praca na cely zivot" (a bez uspojiveho vysledku), pre ineho len otazka "okamziteho uvedomenia". Verim, ze sa zaradis do druhej skupiny, zda sa, ze uz len krocik - dva...
Ani neviem preco citim tak silnu potrebu napisat ti par slov o tom, ze v casoch, ked znovu zaciname, hladame smer, vdacne prijmeme pomoc ci podporu zvonku a zda sa nam, ze bez "odborneho vedenia" (ci uz klasickych psychologov alebo lektorov modnych kurzov sebarozvoja) nemame sancu vysporiadat sa s vlastnou minulostou, s rodicmi, surodencami ci expartnermi... Ona tato "pomoc zvonka" vsak prinasa uzitok, len ak mame stale na zreteli, ze sme to len a iba my sami, kto tvori svoj zivot, vsetky jeho okolnosti... a ze psycholog ci lektor si sice vezme od nas peniaze, ale v ziadnom pripade spolu s nimi neprebera zodpovednost za nas dalsi osud...
zelam ti, aby tie spominane najblizsie narodeniny boli aj dnom tvojho znovuzrodenia...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahoj Elin,
pekne napisane, tiez verim, ze to v mojom pripade nebude praca na cely zivot a najdem sa skor.
Co sa tyka pomoci "z vonku" konkretne vo forme psychologicky, tiez som sa ju snazila najst a budem pokracovat. Nehanbim sa zato,stale nedokazem pochopit celozivotne riesenie si mamkinych problemov cezomna. Velmi by som chcela mat moznost nahliadnut do doby, ked bola s prvym muzom a zostala tehulka ako dieta -da sa povedat. Mala 19 rokov.Nic si neuzila, takze chapem, ze si to dobiehala neskor. Ona sa len boji, lebo zostala somnou sama (hoci ma prakticky roky vychovali starí rodicia) a samozrejme to nemala bez partnera jednoduche. Ja viem, ze nieje vyhra zit s miminkom sama. Ale myslim si, resp. uz viem z vlastnych skusenosti, ze je lepsie najprv sa pochopit a najst, neurazat partnera, resp. si s nim nerozumiet a tym padom si na nom vybijat svoju zlost..cize radsej byt sama, ako v 50 tke zistit..ze nebola vobec stastna ani s druhym partnerom a cely zivot obetovala nam detom (my sme to skor brali a prezivali ako muky nie ako vyhru mat oboch rodicov, pretoze si nerozumeli)..Mamka sa samu seba spoznava az teraz co je za cloveka a zistuje co je v nej.
Viem, ze si musela asi prejst tazkym obdobim a len sa ma - hoci velmi nefer sposobom snazi ubranit tej samote a bezradnosti, ktorou si presla. Ale medzi nami je jeden rozdiel. Ja to robim, pretoze nechcem aby moje dieta vyrastalo v domacnosti nedorozumeni a hadok a s nestastnou matkou. Chcem, aby moj syn vyrastal somnou snad kludnejsou ako som teraz a travil cas s ocinom, ked bude mat chut. Mam 30, mam svoje odzite, narozdiel od mamky, ta si vsetko dohanala neskor..A ja uz si nemam co dohnat,ja som si dieta vymodlila..a to ze nemam harmonicky vztah? Asi nemozem mat vsetko. A mozno budem mat 
- snad nieje vsetkym dnom koniec
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte, prepacte,nestiham odpisat vam vsetkym ale aj tak som stastna, ze som vas prednedavnom nasla. Ste mi velkou oporou a lahsie sa mi vdaka vam prezivaju tieto zlozite momenty. DAKUJEM!
Snad budem mat v novom byte peniaze na internet..bez vas by som asi neprezila
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pocuvam skladbu,ktora mi tiez pomaha sa odreagovat. Je to sice styl, ktory sa vam vsetkym nemusi pacit ale ja to sem aj tak vlozim 
.Len tak lebo mozno sa niektorej z vas takyto styl hudby zapaci a dobre sa to pocuva :
http://www.youtube.com/watch?v=tES1934yv_8
kto da prednost pomalejsej verzii tak potom:
http://www.youtube.com/watch?v=PnEMOCO7Ekw
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Laura velmi pekny vyber hudby
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Laura, si silna osobnost, ked si sa dokazala starat sama o seba a mas dost sily, urobit to opat a aj s malym. Vela dievcat tu ma podobne pribehy, zacinali same od nuly s dietatom ci detmi. Budem Ti drzat palce, aby ste to vsetko zvladli. Budes spokojna a stastna mamina a to ti privedie do zivota i toho spravneho muza ktory bude tebe i malemu oporou. Presne tak ako mne a vela dalsim
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dakujem za podporu..Viete co je bezradne? Ked si uvedomite, ze mate dieta s niekym kto je sice dobry chlap ale nemiluje vas. Premna najvacsia bezradnost ked si uvedomim, ze ja riesim svoju buducnost a on riesi kavickovanie s kamaratmi. Pozriem sa na neho a uvedomim si, ze som pravdu nechcela vidiet kvoli synovi.Ze hladim na muza, ktoremu som uplne ukradnuta..On len nema odvahu to povedat priamo.
Ja viem, mozem si zato sama..Mam mimi s muzom, ktory ma vlastne asi nikdy nemiloval..bola tam len pritazlivost a ta tehotenstvom vyprchala..Som unavena..Chcela by som sa prestahovat hned, je mi tu velmi neprijemne. Rozpravam sa s nim a on mlci alebo cumi na TV..A ja hoci to strasne boli chapem..ze som si jeho lasku kumne len malovala cely cas ruzovou pastelkou..Boli to dievcata, velmi to boli.(brokenheart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Laura ,velmi s tebou cítim,ale z tvojich riadkov ide taká neskutočná sila a odhodlanie že verím že to zvládneš.Je to síce smutné čo momentálne prežívaš ale ver mi,je to iba dočasné a každá udalosť - aj táto negatívna, nás posúva dopredu...Velmi,velmi ti držím palčeky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
sonia má pravdu,že z tvojich slov ide sila a odhodlanie,ale aj veľmi,veľmi veľký smútok.a predstavujem si seba,ako by som to riešila.myslím,že ked si nabrala tú silu,urob to a osamostatni sa.po každej búrke vyjde slnko,tvoje pekné slnečné dni ešte len prídu.držím ti palce,laura!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Laura.
Byt stastna je velmi dolezite. Mat sebavedomie mozno este dolezitejsie. Ak sa o to snazis, tak Ti drzim palce. Ked sa najdes, vsetko pojde lahsie. Treba si verit a svojej intuicii predovsetkym. My zeny to mame dane vycitit kade ist.Drzim Ti palce!
Mamine slova si neber k srdcu.Neries to. Viem,ze Ta to boli, ale dokaz, ze to nie je pravda a vies sa o seba postarat. A to je uz samo o sebe dost.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte
dakujem za vase odpovede. Snad budem mat dost sil aj takto o mesiac a potom dalsie mesiace. POzeram sa na maleho a uvedomujem si, ci to nebude zle prezivat. Z velkeho bytu, kde mal poriadny "teren na lozenie" sa presunieme do 1 izby a jednej kuchyne.On je uz teraz velmi vnimavy a toho sa strasne bojim, ze mu otec bude chybat. Sice nefungujeme ako celok ale ja a on sam s dietatom - to celkom funguje (aj ked ma to stalo taku miniskolu, co som trojnasobnemu otcovi musela dat na zaciatku = ako travit cas s dietatom aj ked len pred Tv nejaku pol hodinku denne). Bojim sa velmi ci to na maleho nebude zle vplyvat.
Akurat som dnes premyslala aj nad tym, ako riesit situaciu s odchodom, lebo ma pocit, ze jeho rodicia ani nic netusia. Zije sice pod nami jeho sestra s dcerou, ktore odpocuvaju nase aj nie hlucne nebaty ale neviem ako sa zachovat. V podstate tato rodinka, odkedy tu som, neprejavila omna a moje pocity velky zaujem. O moje dieta minimalny. Rozmyslam, ze odidem potichu a nikomu nebudem nic vysvetlovat, pretoze oni by mali aj tak svoju pravdu a nic by to neriesilo..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
laura,
jeho rodine nemusis nic vysvetlovat, to je medzi vami dvoma.
Syn mozno pride do mensieho bytu, ale do kludu, to je dolezitejsie. Jeho otec otcom stale ostane, takze nemusi byt ochudobneny o vzajomny kontakt.
Urcite to nebude spociatku lahke, ale to ty vies. Mozes vsak cakat, ze po case ocenis svoju odvahu a vychutnas si pokoj na dusi.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Laura neviem co napiisat..snaad len velkeee...
