reklama

Koniec

Pridal/a Maruska dňa 15. 12. 2008 - 10:45

reklama

Čaute dievčatá,
dlho som tu medzi vami nebola, nemala som čas,starala som sa o svojho chorého otca,ktorý mi ale vo štvrtok zomrel! a ja neviem čo mam robiť, mieša sa vo mne všetko, žial smútok a hlavne velka zloba na lekárov. nemožem sa s tým zmieriť, zo všetkých síl som za neho bojovala , stala som vždy pri nom či už ožiare,chemo, infuzie všetko a takto to dopadlo ... Mamu presviedčam,že mu je takto lepšie,ale seba nedokážem!!! Utešujem sa tým,že boh navštevuje tých čo miluje, ale nepomáha to, a tak stale plačem a nemožem tomu uveriť,že odišiel a nechápem to!!! V utorok sa smial v nemocnici zo sestričkami a v stredu umiera ?! nemám sa ským porozprávať...Plačem Plačem Plačem


reklama

reklama

ja_hodka (bez overenia), Po, 15. 12. 2008 - 10:52

Maruska, uprimnu sustrast. Neviem ta utesit. Sand len tolko, ze cim skor sa zmieris s tym, co nie je v tvojich silach zmenit, tym lepsie.
Verim tomu, ze smrt je pre onkologickych pacientov vyslobodenie, pokial neexituje skutocna liecba, iba oddalovanie konca.
Mysli na to, ze dusa cloveka nezomiera.

Maruska, Po, 15. 12. 2008 - 10:59

dakujem,ja sa snažim to pochopit,ale nejde to, ja som s ním bola stála, ved on už bol na tom lepšie a takú ranu nikto nečakal ani v zlom sne. ešte raz ti dakujem,som rada,ze si ma trochu utešila.

adus, Po, 15. 12. 2008 - 10:57

Viem precítiť ako Ti je, mne zomrel otecko pred dvomi rokmi a to bez najmenšieho náznaku nejakého vážnejšieho ochorenia. Ráno mamička išla s ním do nemocnice na pohotovosť, lebo mal bolesti, tam skonštatovali, že je to problém s prostatou, dali mu nejaké lieky a povedali že v pondelok sa má hlásiť na ambulancii (toto bolo v sobotu) - a o piatej už nebol medzi nami.
Dodnes som to nejako neakceptovala, že tu už nie je, stále mám pocit, že je iba niekde odcestovaný a o pár dní sa vráti!
Je kopec udalostí, pri ktorých mi je veľmi smutno, lebo viem, že toto: bola jeho obľúbená pieseň, obľúbený film, obľúbené jedlo, že tomuto vtipu by sa bol od srdca zasmial,....
Buď silná, musíš byť oporou najmä svojej mamičke, ja som to zvládla snáď práve pre to - vedela som, že ona ma bude teraz potrebovať a musím byť silná práve kvôli nej.
Posielam aspoň plnú náruč objatíObjímam Objímam Objímam Objímam Objímam

Maruska, Po, 15. 12. 2008 - 11:06

Dakujem. ja stale čakám,že sa vráti,stále ho mám pred očami ako ho odvážala sanitka a ja som utekala za nositkami a verila som,že ráno ked za ním pojdeme s vecami bude trocha lepšie, to bolo o v noci 2:15 a rano mi volali,že o6:15 zaspal a zastavilo sa mu srdce. Chcela by som vediet čo bolo medzi tým,ale bojím sa toho,že povedia,že zbytok noci trpel.Plačem Plačem Plačem

lusesita, Po, 15. 12. 2008 - 11:06

Maruska uprimnu sustrastPlačem Plačem Plačem viem,ze to boli a este nejaku dobu bude dost boliet,vsetko co sa udialo pred par dnami sa v tebe zmieta myslienky su ako akesi bezradnejsie a srdce bije ako o zivotObjímam Objímam O ZIVOT-to je to co tu teraz s maminkou este mate-dalsi level-zivota,uz to odteraz bude ine,ale ver mi bude to opat casom "krasne" ked to trosku preboliObjímamdolezite,je aby vas mal kto a co najviac objat,maminku musis ty a teba tvoj manzel-neviem ci mas,partner,priatelka ja to teraz vizualne robim co natuhsie ako dokazem.Treba sa s bolesti vyrozpravat,lebo uz asi slz tolko nemasObjímam na smrt a odchod nasich najblizsich nie sme nikdy dost pripraveny, aj ked mame to "stastie"byt s nimi este nejaky cas po urceni diagnozy.Vidiet trpiet je hrozne a ja sama neviem ako to dokazem,preto s tebou velmi citim......Plačem Plačem a s maminkou tiez,moj otec zomrel pred 23rokmi,moja maminka mala tento rok 90 Kvietok takze si budte jedna druhej oporou a zelam ti, aby ste sa spolu este tesili zo zivota vy dve velmi vela rokov a aby si ju nestratila,preto,lebo bude velmi smutitZlomené srdce moc vam zelam z uprimneho srdiecka skore zmierenie sa s ockovym odchodom,uz ho chudacika nic neboli a to je dobrePlačem Zlomené srdce

Maruska, Po, 15. 12. 2008 - 11:10

dakujem.teraz mi je troška lepšie , ked sa mám s kým o to porozprávat, moc dakujem.

mamka Danka, Po, 15. 12. 2008 - 11:37

Maruška aj ja prajem úprimnú sústrasťPlačem Plačem Plačem tento rok bude 29rokov výročie čo aj mne odišiel otecko s podobným ochorením do nebíčka,pohreb mal na štedrý deň,ale stále tu je so mnou v mojom srdiečku.Nech ti je útechou,že pre tak chorého človeka je to vykúpenie.Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

Maruska, Po, 15. 12. 2008 - 11:41

Dakujem,aj ja na to myslím,že takto mu je lepšie,len moje vnútro to nedokáže prijať.Plačem

manny, Po, 15. 12. 2008 - 12:03

Maruska uprimnu sustrast aj odomna.Verim ze je to tazke ked tak nahle bez varovanie odide blizky clovek.Viem ako ti je.Moj otec(hoci nevlastny ale velmi som ho lubila)mal iba 34rokov ked ho zabili.Zrazu tu nebol zo dna na den z hodiny na hodinu.Je to uz 13 rokov ale ja ho stale vidim a citim vsade tam kde to bolo pre neho typicke.Dlhy cas ktory nic nevyriesil,prave naopak mam vela nezodpovedanych otazok.Ale pravda je ze po case sa to zmierni aj ked vzdy pri slove otec sa ti budu tisnut slzy do oci.Ale asi to naozaj,mozno bolo pre neho lepsie ze to bolo tak rychle.A aj pre vas.Vidiet ho niekolko mesiacov trapit sa to by bolo este horsie.Ja ti chcem povedat ze s tebou citim a nech sa tvoj smutok aspon ten najväcsi co najrychlejsie zmierniObjímam Objímam Objímam Objímam Objímam

Maruska, Po, 15. 12. 2008 - 12:18

strašne moc dakujem za podporu. aj mna stale máta otazka prečo???? Este raz velká vdaka.

Aja1, Po, 15. 12. 2008 - 12:38

Maruška,zo srdca ti želám úprimnú sústrasť.So stratou blízkej osoby sa ťažko zmieruje,ale zmierenie nenastane snáď nikdy.
Mne keď zomrela prvá blízka osoba,to bol môj starký,mala som pocit že chcem tiež zomrieť a byť s ním.

Maruska, Po, 15. 12. 2008 - 12:42

Dakujem,ani neviem ci sa s tým dokážem zmierit. v poslednej dobe sme sa veelmi zblížili, mne povedal aj take veci,čo nepovedal ani mame. a strašne ma to bolí.

bobetka, Po, 15. 12. 2008 - 14:18

Maruska, v tvojom srdci bude naďalej žiť a mysli na to, že ho už nič nebolíZlomené srdce Zlomené srdce úprimnú sústrasťSmútok

magic, Po, 15. 12. 2008 - 16:37

stratit rodicov je tazke. boli tu od naseho narodenia, boli tu stale, boli pevnym bodom v nasom zivote, aj v case. boli akousi bezmennou istotou.
az po ich strate ostavame naozaj prvykrat v zivote sami za seba.
uprimnu sustrast.

OLIVIA, Po, 15. 12. 2008 - 17:23

Maruska,je mi lútoPlačem úprimnú sústrast!Viem ako sa cítiš,ja už som tým peklom prešla.Najprv mi zomrel ocko,potom mamka!Bolo to naozaj tažké,myslela som si že tú bolest už nevydržím!Plačem Ale ver moja-všetko chce svoj čas!Trocha to prebolí!!!Ale,stále ich mám v svojomZlomené srdce !A teším sa, ked sa s nimi stretnemObjímam Objímam Objímam Prajem ti vela síl,drž sa!!!!!!!!!

Hella, Po, 15. 12. 2008 - 18:49

Maruska,pripájam sa k dievčatám a želám úprimnú sústrasť.Viem, že to je ťažké a veľmi to musí bolieť. Ale určite máš pre koho žiť, tak sa musíš vzchopiť. Nech ocko ostane navždy v Tvojom Zlomené srdce . Prajem Ti veľa síl!

lydusha (bez overenia), Po, 15. 12. 2008 - 19:29

pred rokom v maji umrl tatino aj mne...a tiez to bolo vo strvtok...a tiez to bolelo a pytala som sa preco...plakala a hnevala sa na cely svet...hnevala sa na to ze boh je nespravodlivy...az kym som nepochopila ze on neumrel....umrelo jeho telo ale dusa ostala s nami ...je s nami, pripomina sa nam a vracia sa k nam ked je nam smutno...so zivotom dostavas do vienka aj smrt...zivot je zaciatkom smrti a smrt je zaciatkom zivota...
uprimnu sustrast

Maruska, Po, 15. 12. 2008 - 19:50

dievčatá moje, velmi pekne vám dakujem,že nie som vám lahostajna. velka vdakaZlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

eva m, Po, 15. 12. 2008 - 21:39

maruska,
je mi to velmi luto. Zial, su veci, ktore nemozeme ovplyvnit. Na stratu blizkych sa pripravit neda, nech uz mame hockolko rokov. Chce to cas a ako pisu dievcata, budte si s mamou oporou, to vam snad pomoze prekonat to najtazsie obdobie.
Dakuj osudu, ze si mala dobreho otca a mohla si s nim prezit tie pekne roky.
Eva Slnko

ryka, Po, 15. 12. 2008 - 21:42

Maruska, uprimnu sustrast zo srdiecka Zlomené srdce . mne nastastie este kazdy zije ale bojim sa toho dna ked zacnu umierat Mlčím . je to prirodzené ale ťažké pre pozostalých.
preto drž sa! Objímam Objímam Objímam

Maruska, Po, 15. 12. 2008 - 22:08

Dakujem vám všetkým!!! Ani som neverila,že sa mi ozve tolko babeniek, že na to niekto zareaguje, v mojom rozpoložení by ma to ani neprekvapilo, ale teraz som velmi prekvapená . velka vdaka všetkým a z celéhoZlomené srdce

judy79, Po, 15. 12. 2008 - 22:23

Maruska, uprimnu sustrast. Viem presne ako sa citis. Ja som prisla o moju maminu koncom septembra (onkolog. pacient). Bojovala so vsetkych sil niekolko rokov, ale tento bol uz konecny - povedala mi, ze uz nevladze dalej bojovat. Tiez mam stale pocit, ze sa u nas objavi, ze je len odcestovana,....Je to velmi-velmi tazke. S maminou som mala nadherny vztah. Bola mi nielen mamou, ale aj najlepsou kamaratkou. Musime, vsak ist dalej, aj ked to velmi boli. Drz sa.Objímam

blu, Ut, 16. 12. 2008 - 12:28

Maruška aj ja sa pripájam k dievčatám, úprimnú sústrasť. Občas si poviem, keď to príde prijmem to, lebo som veľká a viem , že raz to musí prísť. Ale ono to chodí, ak to najmenej očakávaš a položí to na čas každého. Ale opäť musí prísť Slnko, aby život išiel ďalej.

vyvyka, Ut, 16. 12. 2008 - 16:25

Tu sa ťažko hľadajú slová,alw sme s tebou Maruška.Veľa síl a nesmúť,jemu je už lepšie,už ho nič nebolí.

nathaly, Ut, 16. 12. 2008 - 16:34

Ahoj,Maruška úprimnú súsrasť.
Mne tiež ešte nikto taký nezomrel,ale pracujem ako sestrička a ťažko prežívam smrť niekoho.
Tak sa drž,veľa síl.nathaly

Maruska, Ut, 16. 12. 2008 - 18:14

Dievčata moje,velmi vám dakujem, už sa necitim taka sama. Stale chodím na cintorín zapalovat sviečky a vyžaruje odial nesmierny pokoj a to ma tiež aspon trocha uteší. aj ja vás všetky Objímam ale zatial len cezPlačem

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama