Dobrý den, mám problám so synom. Ked mal tri roky, začal v pohode chodiť do školky, chodil rád a skor bol problém ho dostať domov...čakávali sme, kým sa dohrá. Pani riaditelka nam vždy vravela, že nie su s ním žiadne problemy. Asi po troch mesiacoch nastal zlom a on zrazu odmietal do školky chodiť, začalo to plačom pri prezliekaní v školke a potom neskor sa odmietol už doma ráno prezliekať s tým, že lahol na zem, aby som ho nemohla obliecť.Žiadne moje argumenty nepomohli :že my s tatom chodíme do roboty a on zase do školky a že by bol sám...námietka? ale ved tu je babka s dedko / byvame so svokrovcami/...bolo to na Mikuláša, blížili sa vianoce, tak som mu povedala, že tam budu mať nové hračky, on: nepotrebujem....potom že tam má kamarátov, on: ja sa možem hrať aj sám...pri jednom rozhovore sa vyjadril, že ho učitelka capla....neskor, že kričala na jeho kamarátov....rozprávala som sa už aj s riaditelkou, ohladne tej učitelky, nič nenamietala, že je možné, že tam niečo bolo a že ho netreba teda nasilu tisnut do školky, ked tak odmieta...Teraz nastáva čas, že by mal ist v septembri do predškolskej a ked niekedy spomeniem školku, tak odmieta, ani počut..aj ked poviem, že bude mat už inu učitelku....poradite mi nejaku taktiku, dakujem
Dobrý deň,
je ťažké radiť v takom prípade, keď dieťa zažilo zlú skúsnosť s pani učiteľkou a máte ho presvedčiť o tom, že tá druhá pani učiteľka bude iná. Na druhej strane je Váš syn už dosť veľký a do prdškolskej prípravy ísť musí. Tak isto je dosť veĺký na to, aby zvládol uritú záťaž. frustráciu a socializáciu potrebnú pre dostačujúcu sociálnu a emocionálnu zrelosť a pripravenosť na školu.
Niekedy sa stáva, že keď deti vyrastajú s dospelými a doma sú aj starí rodičia, ktorí im venujú dostatok pozornosti, že je im pochopiteľne s nimi lepšie. Deti si však zvyknú na túto pozornosť, ktorej je veľa, nemusia sa prispôsobovať iným deťom v kolektíve a iným cudzím dospelým autoritám, a tak získavať sociálne zrunosti a učiť sa spolupráci. Takéto detičky sú síce intelektuálne zrelé, no sociálne môžu byť menej prispôsobivé a ťažšie môžu znášať kritiku dospelých, vnímať pravidlá a hranice, ako aj pani učiteľku. V tomto veku je však dôležité, aby si dieťa zvyklo aj na inú autoritu, než sú rodičia, ktorú musia rešpektovať a ktorá im stavavia hranice. Doma môžu poznať slabé stránky rodičov a majú už vychodené svoje cestičky fungovania s nimi. V predškolskom veku je dobré, keď sa dieťatko nauči rešpektovť aj inú autoritu, ktorá ich bude sprevádzať ďalej počas celého školského života.
Myslím si, že je to aj o schopnostich prispôsobiť sa a naučiť sa ustúpiť, prehrávať, spolupracovať, k čomu predškolská príprava vedie. Iba tak je dieťatko pripravené vydržať nároky a tlaky v škole, kde bude neustále konfrontované so spolužiakmi a nebude mu dovolené všetko.
Tým chcem len povedať, že nie vždy je dobré s dieťaťom jednať o tom, či do škôlky pôjde alebo nepôjde. Proste je to jeho povinnosť a vy ste za jeho výchovu zodpovední. Je dobré, keď ho postavíte pred toto vaše rozhodnutie a poviete mu, že takéto sú pravidlá, a že inak do školy nebude môcť natúpiť a ostane s mladším deťmi v škôlke. Treba mu povedať, že je už veľký a musí to zvládnuť. Je to pravidlo, ktoré platí pre všetky deti, bez výnimiek. A ak nie, tak potom bude musieť dostať odklad do školy, čo znamená, že ostane v škôlke naďalej a bez výnimky.
Odporúčam Vám zachovať pritom presvedčivosť a jasnosť v komunikácii, aby dieťa nemalo na výber. Takto ho naozaj pripravíte na to, aby nemohlo s Vami manipulovať ako ono chce, pretože nie je malý dospelý, ktorý má právo rozhodovať. Môžete mu povedať, že keď bude veľký, bud môcť o dôležitých veciach ako táto rozhodovť sám, no teraz, ke´d je ešte malý, rozhodujete o dôležitých veciach pre neho vy.
Skúste sa vyhnúť tomu, aby ste nerobili z neho malého dospelého, aj keď v niektorých prípadoch, keď dieťatko učíme rozhodovať o niektorých veciach samé, vedieme ho k samostatosti. No treba zváži´t v akých prípadoch. Petože sa môže dostať v živote do situácií, kde nebude môcť nejakú situáciu riadiť a ovplyvniť a bude prežívať pocity zlyhania a bezmocnosti. To sa čatokrát stáva vtedy, keď rodičia nechávajú dieťa rozhodovať o veciach, pri ktorých ešte nie je pripravené a zrelé rozhodovať, hlavne napríklad v povinnostiach, ktoré mu určujeme my dospelí, pravidlá, situácie, pri ktorých by si mohlo ublížiť...
Držím palce a želám Váám veľa síl a úspechov!
S pozdravom,
Denisa Maderová
psychologička Sunrise
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
