Keď nás pred rokmi v škole v májových dňoch mordovali kadejakými básničkami a pesničkami nepomyslela som si,že po takmer 50rokoch budem nad jednou plakať.dostala sa mi do rúk celkom náhodne ..
Mária Rázusová Martáková-Všetkým čo vojnú chcú
Sa spýtajte,ó,spýtajte sa materí,
či túžia za vojnou,keď deti uspávajú,
či túžia zas blúdiť od dverí do dverí s batôžkom perín-k tým ,čo strechu dajú.
Otcov sa spýtajte!
Tých otcov skúpej reči,čo s tajnou pýchou rast synov sledujú-
či sa im chce do múk,hrôz a nebezpečí rozbíjať svet,čo sami tak budujú!
Detí sa spýtajte!ich očiek ako studne...
Nuž?..kto si trúfa zavaliť ich pohromou?
Kto túži zbaviť ich matiek ruky vľúdnej,priniesť im hlad a strach-dať trosky za domov!
Milencov tážte sa!Oni sú soľ zeme a vlastná sila ich napĺňa úžasom..
Bojovať?Oj,áno-lenže za mier chceme,za dom a záhradku s oblohou belasou!
Zvierat sa pýtajte!Smutných radov koní,čo v paľbe zúrivej šli krotko po svoj diel,
vtákov sa pýtajte,spálených jabloní,mostov sa pýtajte,kto z nich by vojnu chcel!
Zeme sa pýtajte!Zbitého jej tela,rozrytých chotárov,vypálených miest..
Ó,tej sa pýtajte,či by vojnu chcela,či chce piť našu krv,naše telá jesť..
A všetko zvolá MIER!
A všetci skríknu NIE!
Svet túži skvitnúť už radostnou obnovou.
Kto požiar zapáli,nech v ohni zahynie!-
Mier musí vyhrať boj na slávu domovov!
Oslovila aj vás táto stará báseň napísaná veľmi dávno a ktorá je myslím si veľmi aktuálna.Stále trpia deti,matky -čierne,biele,žlté ....
Je to strašné, desivé, čo sa deje nielen u susedov, v Palestíne aj kade tade po svete. Len teraz to máme tak blízko. Predstava, že u susedov noc čo deň znejú sirény , obavy mám, manželiek, priateliek o svojich najbližších, detí os vojich otcocvm je hrozné na to, čo len pomyslieť.