Žltý mor alebo žltý zázrak?

Keby na jar hlasovali rastliny, vyhrala by repka s ústavnou väčšinou. Všetko je žlté. Ešte aj Slnko by sa mohlo uraziť  – kto je tu teraz stredobodom vesmíru?

Áno, rozkvitla repka.  Celá armáda repky. Kým kedysi krajina hýrila pestrosťou – tu obilie,  tam zemiaky, sem tam  kukurica či mak,  dnes to vyzerá, akoby niekto nechal Google Maps zapnutý v žltom filtri.

Možno si  povzdychneme: „To je zase ten agrobarónsky Mordor!“ A už hľadáme transparent s nápisom „Zemiaky späť do polí!“. Je ľahké nahnevať sa. Lebo za žltou sa ukrýva čosi zelené – peniaze. A niektorí tvrdia, že ide len o to. Monokultúra namiesto biodiverzity. Biodiverzita zatiaľ sedí doma, obhrýza mrkvu a pozerá na Netflix.

Ale teraz, pozor – zmena perspektívy. V Južnej Kórei, kde majú nielen perfektný pop, ale aj estetické cítenie, vidia v repke nie koniec sveta, ale... začiatok fotky. U nich repkové pole nie je agromonštrum, ale romantická destinácia. Ľudia si tam chodia robiť rande, selfie, a dokonca  stavajú nad poľami chodníky, aby mali výhľad na tú žltú nádheru. U nás by nad repkou visel transparent: „Stop GMO a zlodejom pôdy!“, tam visí turistický dron a kričí: „Say kimchi!“

A možno majú niečo do seba. Nie ten dron, ten znie ako včela po energetickom nápoji, ale ten ich prístup. Namiesto hnevu hľadajú krásu. Áno, repka je všade. Áno, je to výsledok ekonomických rozhodnutí. Ale zároveň – skúste sa na chvíľu prestať hnevať a len sa pozrite. V tom žltom je čosi až absurdne nádherné. Akoby sa zem obliekla do neónového kabátu len preto, aby vám zlepšila náladu.

Takže nabudúce, keď pôjdete autom a repka vás obklopí z každej strany, predstavte si, že ste v Kórei. A nie v tej severnej. Usmejte sa, otvorte okno, nadýchnite sa (alergici opatrne) a povedzte si: „Dobre, repka, vyhrala si. Ale dnes ti to odpustím. Si krásna... ale zajtra chcem vidieť pšenicu!“