Dobrý deň, prosím o radu, neviem ako ďalej, milujem muža, ktorý má 14 ročnú dcéru. Žili sme spolu 5 rokov a počas tých 5 rokov som v podstate priebežne riešila problémy s tou dcérou, až to vyústilo do stavu, že sme išli od seba, pretože som nezvládala jej začínajúcu pubertu, teda to bola moja interpretácia problému, že som na vine ja. Až keď som získala odstup, tak som zistila, že celý čas to bolo o tom, resp. konflikty vznikali kvoli tomu, že dcéra so mnou bojovala kvoli tomu, aby mala otca len pre seba. Od seba sme presne mesiac a všetko nasvedčuje tomu, že mám pravdu a konečne si to pripustil aj priateľ, doteraz si tiež myslel, že som to nezvládla ja. Neviem si predstaviť život bez priateľa. Je možné, resp. je šanca, aby sa jeho dcéra vzdala roly "manželky" a prijala ma ako partnerku? Čo preto možme urobiť?
Dobrý deň,
odpovedám Vám neskôr, mala som veľa pracovných povinností.
Čo sa týka súperenia dcéry Vášho priateľa s Vami, tak je to prirodzený a normálny jav pre ňu, pretože je vo veku, kedy potrebuje otcovu oporu a podporu, a potrebuje cítiť, že ju mám rád a že je pre neho dôležitá aj napriek tomu, že má po boku inú ženu, než je jej mama.
S mamou by tak asi nesúperila, no záleží od Vás, ako sa ku nej postavíte a ide o to, aby ste ustála s ňou tento boj o to "kto z koho", pretože je to pre jej vek a ženskú rolu dôležité vývojové obdobie.
Keď príde na to, že jej otca neberiete, že jej dovolíte sa o neho popasovať, nebudete žiarliť a cítiť sa odstrkovaná, prejde toto obdobie a ona nebude vo Vás vidieť konkurentku.
Je to o jej strachu, že stratí lásku a priazeň svojho otca.
Dôležité je však aby Váš partner a nie Vy mal nad tým všetkým nadhľad, aby si dcéru všímal a oceňoval ju, hovoril jej že ju má rád a nie od seba odstrkoval.
Aby jej povedal, že ju má rád inak ako Vás, že ste obe pre neho dôležité, no ona je jeho dcéra a jeho dievčatko a vy jeho partnerka.
Aby jej hovoril, že ho nikdy nestartí aj keď bude po jeho boku iná žena a neprestane ju mať rád.
Iba tak ustojíte tento boj o "partnerskú" pozíciu.
Musí krok urobiť on a vy sa snažte ju brať prirodzene a kamarátsky, berte ohĺad na jej potreby a nedajte sa zneisťovať.
Všetko dobré!
S pozdravom,
Denisa Maderová - psychologička
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
