List do neba

Milá moja teta, aj keď sme sa vídali každý deň aj viackrát, toľko sme si toho nestihli povedať. Preto som sa rozhodla, že Ti napíšem tento list. Viem, že sa k Tebe a k babičke, s ktorou si sa už určite stretla, dostane a budete na nás už obidve dávať pozor a bezpečne viesť naše kroky na svete, kým sa znovu neuvidíme.
Si súčasťou môjho života, odkedy si pamätám, mám Ťa na všetkých fotkách z detstva. Brávala si ma so sebou na výlety, potulky po meste. V nedeľu sme chodievali do divadla a do detskej cukrárne. Hrali sme sa v Tvojej veľkej knižnici na kníhkupectvo, z gauča sme urobili pult a skoro všetky knihy povyťahovali a predávali. Bola si nekonečne vytrvalý zákazník. Vďaka Tebe som ako dieťa spoznala všetky historické pamiatky, fontány a paláce v meste. Budila si ma v nedeľu ráno do kostola / juj, ako som to nemala rada, ale to vieš / a na všetky školské akcie, ktoré ste mali. Nechala si ma "opravovať" diktáty Tvojich žiakov a "písať prípravy" a známky do učiteľského zápisníku. Bola som na všetkých základoškolských akciách vo vašej škole. Pribalila si si ma aj do Bulharska a doteraz sa smejeme na tom, ako som si myslela, že keď si povedala "aha, raketa", tak som pozerala na nebo. A pamätáš si tie ružové šaty s bodkami, čo si mi dala ušiť? Boli najkrajšie v celej triede. A keď som sa učila písať, spomínam si na tie trojky, koľko som sa nad nimi naplakala, kým naozaj neboli krásne. Viem, že neskôr som Ti dávala zabrať, kľudné dorastajúce dieťa som teda nebola. Ale Tvoja dôvera, aj keď som ju často v tom veku sklamávala, nemala hraníc. Keď som sa potom veľmi skoro vrhla do manželstva, tiež si bola pri mne, pomáhala, ako sa dalo. Pre Maťa si sa stala parťáčkou na hry, učiteľkou, šoférom autobusu na kuchynskej "kisni", bútľavou vŕbou a vlastne tým, čím si aj pre mňa. Držala si ma v ťažkých obdobiach vždy "pri zdravom rozume a kondícii". Keď sa môj život konečne dostal do ustálených koľají, pribudol k nám ďalší človiečik. Toľko svetríkov, čiapočiek a papučiek snáď ani nevynosil. A Ty si pokračovala zase ďalej už pri treťom človeku. Trpezlivosť, hry, nadhľad a ten správny "veselostrelenooptimistický" pohľad na seba, na nás, na svet.
Myslím, že si neodišla, že si tu s nami, veď by si nás tu nenechala. Kde budem chodiť na raňajšiu kávu, alebo na "klebietky" z práce? Nebudem predsa sama sedieť na lavičke v školskom parku a pretriasať kde- čo? A ako pôjdem na sobotňajší nákup na trh? Vieš, že nerada šoférujem, keď som sama.
Moja, ja viem, že tento list sa k Tebe dostane a to, čo sme si nestihli povedať predsa obe vieme. Prosím, dávaj na nás aspoň "jedným očkom" pozor, nech si udržíme tú "zdravú hladinu veselostrelenooptimistického" pohľadu na svet. Ďakujem
P.S. O mačku sa starám a schránku vyberám - no "priebežne :)"