momentalne, aj ked uz dooost dlho po porode som trochu precitlivejsia 
ale bezne ma len tak nieco nerozplace, ked som vynervovana do nepricetna a ked sa zacnem lutovat, tak vtedy placem, co placem revem, od jedu, beznadeje, od nervov, inak, ked je nieco dojimave, tak mi navrie hrca v krku a slzy nejak zatekaju dolu krkom (aj so soplami
) napr. pravidelne, ked zbadam bratislavsky hrad po prechode cez hranice, po tej nekonecnej ceste v aute, kedy by som najradsej prvorodenu zabudla na prvej cik pauze, druhorodeneho na druhej cik pauze 
neviem preco, je to uz 13 rokov, co zijem v zahranici, ale doma je doma, hoci ma k nemu uz "nic neviaze", ten pocit je nevysvetlitelny, no hrca v krku
bigmama 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
)
,výchovy detí a tak podobne
Každá sme iná, niektorá možno roní slzy pri najmenšom impulze, iná ich má uzamknuté na sedem zámkov a určite sú aj dámy niekde uprostred. Ja som v každom prípade precitlivela. Statočne sa však bránim boľavým vnemom, len tie sú občas zabalené do nevinného ošatenia. Vid take Buranovskije bábušky. Pri pozreti ich klipu som revala ako male decko, ale ozaj revala, nie že bola dojatá, veď sú rozkošné. Veľmi so mnou zacvičil ešte jeden film, ktorý som ani nepozerala. Moja staršia dcéra miluje ťažké príbehy. Vtedy zákonite nekukám. Ale stalo sa, chodiac okolo som zachytila pointu. Príbeh bol o psovi, jeho majitelovi, vernom priateľstve ...Pán zomrel a pes chodil neviem koľko rokov, deň čo deň čakať svojho pána na stanicu, tuším, kam naposledy nedošiel ... Dievčata, ja som revala asi hodinu ..., musela som odísť z obývačky ... Rozmýšľam, čo také v hĺbke mojej duše oslovujú práve takéto vnemy.
Devy krásne, čo je pre vás prekvapivým spúšťačom slz? Nemám na mysli životné tragédie, ani umelé vyvolávače v podobe Modrého z neba, ale také situácie, ktoré zaskočili aj vás. Či vás nerozplače hneď tak niečo?