paaani, tak toto su po dlhsom case nie moc vydarenych vyberov fakt uzasne fotky na smecku
niekedy je jedna tema lepsia, ako sprint od multikulti cez sport po krajinky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
paaani, tak toto su po dlhsom case nie moc vydarenych vyberov fakt uzasne fotky na smecku
niekedy je jedna tema lepsia, ako sprint od multikulti cez sport po krajinky
Naozaj su skvostne. Vidis, chcela som ti poslat mail.
"Všetko závisí od uhla pohľadu, nášho nastavenia"
presne tak, Kamilka. Vsetko je o tom, ako sa rozhodneme zit, mysliet a pozerat sa na udalosti a veci. A aj o tom, ci sme sa rozhodli duchovne rast alebo sa len tak viezt na povrchnosti, najnizsich pudoch, pojmoch a dojmoch,klebetach, ohovarani...
Sledovat vyssie ciele, nie len to prizemne prezivanie, otvarat si nove obzory, popracovat na sebe, pomahat inym... naozaj sa da zariadit si pekny zivot
Neviem si pomoct, pojmy nizsie pudy, prizemne prezivanie, vyssie ciele .. nejde mi to nejde k srdcu. Kazdy robi co moze, ako vie aj znasa nasledky. Skor mi pasuju len pojmy snaha o prezivanie, preslapovanie na mieste alebo hladanie cesty. Trosku je to o tom, co pise Ariesa nizsie - pochopenie, tolerancia. Najdolezitejsi je moj pohlad na seba, od neho sa odvija aj vztah k najblizsim. Je to vsetko tak komplikovane a jednoduche zaroven. Laska je vsemocna, laska k sebe, laska k zivotu, prirode, svojim najblizim. Raz ...
Kami,
je to len o slovach, ake kto pouziva, mysliet mozeme aj to iste
Jedno slovicko sa da pouzit v milion suvislostiach a kazdy si ho vysvetli vo svojom uhle a sposobe uvazovania, na zaklade svojich skusenosti, spomienok.
Je to vsetko o tom uhle :)
Ano presne je to o uhle pohladu. Len uz v inom prispevku o pokore, pouzila ina zienka, podobne vyrazy a mne to akosi kole srdce. Ako som vtedy pisala nemam odvahu hodnotit takymito vyrazmi inych. Aj ked v stave rozculenia zo mna vylezie kadeco.
Tu sa akosi zhodnem s Lydush, kazdy by sa mal starat sam o seba. Potom sice skoncim s pocitom, ze som egoista.
preco inych?
kludne si zhodnotim aj seba, ak prevladnu pudy
stale sa mame co ucit a na com pracovat. Nemali by sme mat cas sudit inych.
Kami, ludia sa boja byt sebcami...ale preco je to tak? Pretoze od mala nas ucia aby sme pomahali inym, aby sme sa "obetovali" pre manzela, rodinu, pre klud v okoli, drzali hubu a krok a ked nedrzime, nesme si nasledky...No ked sa staram v prvom rade o seba, ked som spokojna ja, tak je spokojna rodina, okolie, kamosi, lebo na nich neprenasam svoje starosti, depky v nejakom velkom rozsahu, iba takom malom kedze som spokojna a nic sa vlastne nedeje...
Ja som sa naucila, ze si doprajem ten luxus a prejavim si emocie ake chce, ked som nasrata som nasrata, ked som stastna som stastna, ked sa mi chce plakat placem a nerobim sama sebe prieky a nepresviedcam sa o opaku ani nechcem do minuty menit tie negativne statusy, ako prisli, tak odidu- ved nebudem nasrata vkuse cely rok, max par dni a to sa snad da prezit.... a naco by som to silila a usmievala sa ked sa mi nechce? Kazdy z nas ma intuiciu, len ju predpismi a pravidlami a ako pise babun- ritaulmi likvidujeme...keby sme ju vedeli pouzivat a pocuvat, tak sa vyvarujeme mnohym neprijemnostiam...A na mnohe veci si v zivote treba iba pockat...priklad: v byvalej praci som dostala kolegynu, hned rovno sefku, s cerstvym vysokoskolskym dilpomom, nadupana teoriu. Nevedela nic o tom co robim,vybalila na mna tony tabuliek a pravidiel a nastolila nove poriadky. Nepocuvala ma, bola na milion percent presvedcena ze tudy cesta vede, bola mega iniciativna tam, kde nemala.... no sefovia z nej boli odvaleni. Budem im v tom stave hovorit aka je to chyba ze ju prijali, ze toto nic dobre nevesti? No iste by ma s nadsenim pocuvali, ked oni predsa vedia, ze sa nemozu mylit. A tak som si pockala. mesiac, dva, tri a potom prisla vypoved. Slecna dostala vypoved. Pocas jej panovania sa nic nezmenilo, iba sa vseobecne zhorsili vztahy, komunikacia nula bodov, vysledky minus sto bodov. Nemusel jej nik ani pilit konar, odpilila si ho aj sama.
Kolegovia z nej boli cely cas na prasky, len ja som si poletovala s lahkostou motyla a jednoducho som vedela, ze to dlho nepotrva...mala som sa k nim pridat, byt tri mesiace nastvana a robit si vrasky? Co by som z toho tak mala? Dalsia moja variacia bola- ak vydrzi ona, odidem ja Finito, ende, slus.
Nie je to jednoduche,ked mam doma dalsich piatich clenov domacnosti, dom, zahradu, rozrobenych kopec projektov, naucit sa pocuvat vlastne potreby. Ale snazim sa upratujem, ked sa na to v sobotu vyspim, ale len tak aby som si neublizila, ked ma kopne muza tak sa idem pobavkat v zahrade, obcas nieco robim lebo uz hori ... Nehrozi aby mal moj drahy obed o dvanastej, ale kedy sa zadari ... A ked mam pracovnu kriza, ta nerobim nic, hladam nove ruske pesnicky. Ked ma chyti zapal ta pracujem aj o jedenastej v noci a aj cez vikend, ked mam chut, treba ...
Kto sa o na sbude starat ak nie my sami. A ked vidim ako zmatene fungujem, nedovolim si kritizovat fungovanie inych, aj ked nejakych protivnych, co vystrjuju rozky v hlave mam, s tymi som sa este nezrovnala. Aj tak mi to vsetko zatial nepomoze, aby som si miestami nepripadala ako idiot, vsak nemozem chciet vsetko naraz.
a co sa tyka zamysenia ... dlhsia tema, na seriozne rozoberanie a momentalne fakt neviem. A mam skor pocit, ze to, co bolo pre mna velmi dolezite - duchovny, kulturny rast(kedze mi uz linda pomohla ), sice dolezite je, ale vyskocilo mi tam "nedavno" cosi dolezitejsie a to tolerancia a pochopenie. A cim viac jej mam, tym viac odskakujem a vzdalujem sa od negativneho vnimania. A duchovny, kulturny nepokoj a snahy sa postupne prelievaju do spokojnosti a vnutorneho pokoja. Optimista nie, ani pesimista. Ja som snilko.
cim viac si duchovne vyrastla, tym si tolerantnejsia a mas pochopenie
ide to aj opacne, da sa duchovne rast aj vdaka tolerancii a pochopeni
samozrejme, ale ak je niekto na urovni ze hned odsudi a nepochopi, tak nestihne prist k pochopeniu. Su ludia, co sa z miesta nehnu.
obcas sa skor obavam, aby som nerezignovala. Na vyske sme sa pustali uplne inymi sferami. Ja som skolu nedokoncila a ti, co pokracovali to rozvinuli uplne krasne, prednasky, eurofondy a teraz i medzinarodna vystava v zahranici ... a ja mam vyslovene STRACH, ze moj rast by sa mohol obmedzit na samostudium ockovania a hru so slovickami na fore, cez prestavky pomedzi vesanim pradla a kreslenim. Ako matka som vyrastla ludsky, som viac s rodinou a rastiem k tolerancii, pokore a laske ... ale este napriklad u teba vidno i dravost a "hlad", intelektualny nepokoj a to ma stale velmi laka.
Moja neskladaj zbrane, ked sa dokazeme utisit vnutorne, vies ake inspirace nam dojdu aj na pracovny rast?
Teoria znie krasne, ale raz ked budeme velke.
Ale kukni na mna, potrebovala som styri deti, 13 rokv byt zienkou domacou, aby som sa niekam pohla a to som ani nebola "ticho", skor kricala na raty. Ty mas este take obzory pred sebou.
Uz som sa ukludnila po dvoch hodinkach. Zacne sa rozoberat nesmrtelnost chrusta ... a zrazu ani neviem ako, no treba mi medvede . Dakujem
Moja zlata to ma mrzi.
Tiez neviem preco ma dnes koplo rozoberanie nesmrtelnosti chrusta.
Ale hedn by som polozila na zaklade tvojho prispevku dalsi podobnu nesmrtelnu otazku. ozaj ti uz idem napisat, mala som hned, mala by si nad cim rozmyslat.
Tych uhlov pohladu moze byt do osalenia, od toho akosa pozerame na seba, na svoj zivot, jeho prezivanie, na svojich najblizsich, sirsie okolie... ako sa vieme pozerat na veci hnutelne a nehnutelne okolo seba, vnimat prirodu, nebo, ale aj diela ludskych ruk. Na to vsteko sa mozeme pozerat cez ruzove okuliare, tmavu clonu, alebo len nejaky pekny filter, pri ktorm je obloha modrejsia. Alebo sa na svet pozerat zastreto zahladena do vlastnych problemov, nevidm, ze rozkvitli stromy, dnes su nadherne mraky a stara budova nedaleko ma krasne ornamenty. V tomto ma fascinuje p.Caniova, ake skvosty objavuje vzdy a vsade ...
No, k uhlu pohľadu síce momentálne nemám nič inovatívne ani inšpiratívne, čo by som napísala, ale poznám jeden vtip, taký štipľavejší, nepíšem preto sem, ale pridám rovno ako vtip. Ak "panstvo" usúdi, že by mohol útlocitné dušičky urážať, nech panstvo vymaže - mne osobne sa veľmi páči a podľa mňa aj o tých uhloch pohľadu veľa napovedá ...
Este jeden uhol pohladu ma napadol, ked som sa dnes kukla na svoju fotku z krstu Katkinej knihy. Pri beznom pohlade do zrkadla to s mojou postavou, nevyzera az tak zle. Ale ked sa na nejakej profilovej fotke - z boku pozriem na seba, pomoc to som taka tlusta. Take uhly s ami vobec nepacia, zarucene bude problem v nich.
Najlepší uhol pohľadu je z nadhľadu.....
Jasne uz len k tomu vysoky rebrik
Skôr krídla....
momentalne prezivam-krizu?osvietenie?, sama neviem, ako to nazvat, viem, co uz nechcem, len sa k tomu dopracovat a momentalne mam pocit, ze bud ohnem chrbat viac, aby som prezila, alebo sa zlomim a so vsetkym prastim, najhorsie je, ze uprostred toho vsetkeho su tri deti
bigmama
Moja zlatá, na také asi nepomôže ani pohľad z lietajucého balóna. Drž sa.
asi tak nejako kami, ale prezijem, ako vzdy, len uvidim, ake rany zostanu a kto ich bude lizat...ale ten balon nie je zly napad ...
dakujem
bigmama
Alebo, nech nám vždy svieti Slnko
Dnes som našla takúto nádhernú zbierku fotografii z prstencového zatmenia Slnka http://www.sme.sk/c/6384609/mesiac-zmenil-slnko-na-ohnivy-prstenec.html.
Stále ma fascinujú fotky tých, čo sa vedia na svet pozerať inak. Hľadia naň z prapodivných uhlov, vidia úchvatné konšpirácie ... Dokumentujú pri tom svet, ktorý sa nám ostatným často zdá úplne všedný.
Je to rovnaké ako s našim bytím? Všetko závisí od uhla pohľadu, nášho nastavenia? Či hľadáme v našom živote len to negatívne, alebo krehký kvietok uprostred smetiska.
Dievčatá, ako máte nastavený svoj vnútorný foťák pri pohľade na vlasnú existenciu? Ste optimistky, či reálne zmýšľajúce pesimistky? Viete sa pozerať na svet vôkol seba s otvorenými očami a srdcom?