Adventný kalendár - deň 5. a 6. - Mikuláš

Ja som povedala, že každý dostane krabicu keksíkov. A keď som zistila, že v jednej je 56 kusov krát akciových 45 centov krát 3 muži rovná sa 75 euro 60 centov tak som im kúpila dvoch čokoládových čertov v Prahe a ešte dostanú balíček koláčikov z cukrárne, nech podporím "našich".

Kolegyne dostali po fľaške domáceho vianočného likéru pred pár minútami, keď utekali domov. Že nech im zima neni, keď budú čistiť topánky. Kedysi sme v rámci sociálneho či jakého fondu dostávali vianočnú kolekciu alebo salonky. Pekná tradícia.

No a ešte storka z Prahy, aby sa nepovedalo - sedeli sme poslednú hodinu a pol v cukrárni na vlakovej stanici a už som mala vybitý dosť mobil a aj sa mi nechcelo čučať hlavou dolu. Všetkých naokolo som mala skontrolovaných, vymyslené príbehy, kto to je, prečo tam je a aj či im chutí, čo ich trápi a aj či sa dneska usmiali a zo srdca potešili. Tak už som len tak nevrlo čoby som kde by som, až mi padli na biele tenisky môjho tínedžera, ktorý ignoroval 24% baterky a roloval obrazovku čo mu kĺb palca dovoľoval. Teda biele tenisky je odvážne označenie. Boli šedé. A keďže ja mám v kabelke asik fakt všetko, vytiahla som vlhčené (intímne ) utierky a intímne som mu začala čistiť topánky, čo mal na tých nekonečne dlhých a veľkých labiskách až podo mnou natiahnuté. Hodil po mne očkom a podsunul aj druhú labu. Tak som sa aspoň 5minút nenudila a mladý, keď nožiská stiahol k sebe, kriticky sa zahľadel a skonštatoval, že to bude stačiť aj Mikulášovi.