reklama

lastovičke a všetkým, čo hľadajú ako ďalej

Pridal/a balalajka dňa 24. 01. 2023 - 09:29

reklama

No dobre. Povedzme si na rovinu, že to dostihne asi každú.

Zamilovanosť, čo bola na začiatku vyprchá. Hypotéky, deti, práca, zdravie, rodičia, zasa deti, dlhy, spoločnosť, umieranie blízkych, priateľov. Všetko toto nás zrazu začne valcovať a my si uvedomujeme, že život nie je už v tých koľajách ako na začiatku. Nieto ešte v tých koľajách, kde sme si ho vysnívali po boku pána Dokonalého. V lepšom prípade sa stal manželom, v horšom po našom boku máme niekoho, kto bol jeho náhradou. Tak či tak - zvyčajne dojdeme tak ďaleko, že obaja sa vzdialili od toho úžasného muža, čo sme s nám plánovali budúcnosť. Nebaví nás variť, prať, žehliť pre neho, intimita sa vytráca. Nielen tá zo spálne z pod paplónu, vytrácajú sa dni, kedy si môžeme len bez slova spolu dýchať.

A my sa pýtame - a čo ďalej? Prečo?

Ja som na svojej ceste životom natrafila na knihy od Davida Deidu. A musím povedať, že ma veľmi oslovili.

Lúskam teraz jednu pre mňa zásadovú - Intímne splynutia. Ešte nie som na konci, ale to, čo som prešla doteraz môžem povedať, že sa chlapisko trafil. Dám nástrel - možno sa nájdete a možno zaujme toľko vo svojich teóriách, že po knihe siahnete.

V prvom rade vychádza z premisy, že žena žije pre vzťahy, že jej poslaním je láska a tou sa snaží naplniť si život.

Vo svoj život by pritom mala prejsť 3 fázami.

1/ závislosť - vtedy je pre teba podstatný niekto druhý - manžel, deti. Rada pre nich žehlíš, perieš, varíš, upratuješ - lebo cítiš naspäť ich lásku a berieš to ako protihodnotu, alebo aj ako prejav lásky tvojej. Ste na sebe akoby závislí - ony (oni?) od tvojho servisu, ty od ich prejavov náklonnosti. Zrazu vyrastú, alebo sa vzdialia (psychicky, fyzicky) a ty sa cítiš "nepotrebná", "nedocenená". Proste zistíš, že lásku, ktorú ti ony (oni?) môžu darovať je pre teba málo. A tak sa sústredíš na seba a povieš si "OK, budem sama sebe láskou."

2/ nezávislosť  - sústredíš sa na seba, venuješ všetkú lásku sebe, vzťahy, ktoré vytváraš a napĺňaš sú pre teba menej dôležité ako vzťah s tebou samou. Ideš radšej na masáž, ako sa rozprávaš s manželom. Lenže časom zistíš, že ani sama sebe nedáš dostatok lásky. A dôvod je prostý. Musíš prísť na to, že ty sama si láska. Nikto ti ju nedá. Máš jej dosť v sebe samej.

3/ si láska - dýchaš lásku, posielaš lásku, vnímaš lásku. Napĺňa ťa.

Ešte som to celé nedočítala, ale keď čítam o tejto fáze, ja si vždy spomeniem na Babičku od Boženy Němcovej. Na celý ten jej život, ako milovala. Aj na tú grófku zo zámku, ktorá mala fialové oči a smútok v nich a nesmiernu dobrotu a láskavosť. Alebo aj tú "bláznivú" Viktorku, ktorá v podstate tiež žila a umrela z lásky a pre lásku. Tak krásne bola tá postava vykreslená. Ale vrátim sa k hlavnej postave. Tým ako aj tá Babička žila v láske (či už ako mladá, keď sa rozbehla za milým, či vychovávala deti, či neskôr vnúčatá). A tak nejak si predstavujem to, čo naplní ženu v poslednej fázy. A nemusí teda byť striebrovlasá a nosiť vo fertuške cukríky. Úsmev

Kľudne môže byť občas aj hnusná a asi sa tomu nejak v realite všedných dní nevyhneme, ale nájsť svoju podstatu v tom, že viem a chcem milovať. Hocičo. Hocikoho. Len nech je to nekonečné. Mrkám

Tak ženy nájdite sa. Ja ti skúsim ASAP dočítať, či som na správnej ceste, lebo zatiaľ teda mám prežité a potvrdené po tú druhú časť. Tak ale učím sa aj ja no. Úsmev


reklama

reklama

dasa_, Ut, 24. 01. 2023 - 09:47

Otázka k bodu 3 - Dýchaš lásku, posielaš lásku, vnímaš lásku.... Aj vtedy, keď ti ju nič neodráža naspäť? Alebo teda nemusí odrážať, stačí, že pohlcuje

Lebo ja mám pocit, že často je problémom práve to - mať pre koho žiť

balalajka, Ut, 24. 01. 2023 - 10:03

Ty si láska. Nikde ju nemusíš hľadať, lebo si ňou ty. Otváraš ňou srdcia. Žiariš ňou.

Žiješ pre lásku v sebe, aby si ju rozdávala okoliu. Ako tá Babička - včeličkám, jabĺčku, Viktorke, Barunke, dcére, zaťovi, Jiřímu, všetkým. Si dobrá a láskavá v svojej podstate.

Miluješ fyzicky, staráš sa, obdivuješ, podporuješ, liečiš, máš svoju ženskú intuíciu - a celé to robíš v láske.

Ty nepotrebuješ nikoho, kto ťa bude ľúbiť rovnako ako ty - aj tak dojdeš vždy k tomu, že ty si ľúbila viac, viac si investovala do toho vzťahu a budeš ukrivdená a zranená, keď skončí. Nesústreď sa na jeden bod. Máj veľa bodov. Nekonečne veľa zrkadiel, ktoré ti tú tvoju lásku budú naspäť ukazovať.

 

 

dasa_, Ut, 24. 01. 2023 - 10:07

No ale to musí byť tvoje vnútro plné lásky, lebo toto sa pretvarovať nedokážeš..

A otázka, ako sa tam tá láska dostane, kde sa vygeneruje. Čo je jej zdrojom?

 

balalajka, Ut, 24. 01. 2023 - 10:09

Úsmev

Ona tam je od narodenia. A vygenerovala sa tým, že prešla tými štádiami.

Ja netvrdím, že človek ju vie nájsť. Nie sú len dobré Babičky, máme aj Ježibabu z Perníkovej chalúpky. Aj Zimnú kráľovnú. Aj Macochy. Len to je to, že tie ženy sú v určitom štádiu. A je na nich, kedy a či vôbec sa dokážu dostať na samý koniec, aby sa cítili vo svojej podstate naplnené.

balalajka, Ut, 24. 01. 2023 - 10:11

Ježiš - som vytiahla samé záporné postavy Chichocem sa - tak máme aj pani Hufnágelovú z Miazgovcov. Milú, ľúbiacu a nechápajúcu svojho muža, nedocenenú ale v zásade nie zápornú postavu. Veľký úsmev

dasa_, Ut, 24. 01. 2023 - 10:16

Z tých mladších možno Anna zo Zeleného domu, Jana Eyrová..... Teda ak ide o literárne hrdinky

balalajka, Ut, 24. 01. 2023 - 10:41

Janu Eyrovú ťažko povedať - tam to končí idilicky v prvej fáze. Lebo stále milovala pána Rochestra a mala naplnenú svoju podstatu, že bol totálne odkázaný na ňu (slepý, čosik mal s nohou?). To mi smerovalo skôr k takému - hurá! a teraz mi už neujde - sorry ak som niekomu znechutila Charlotte Bronteovú Veľký úsmev

Anna zo Zeleného domu - neviem zareagovať sa priznávam. Úsmev

dasa_, Ut, 24. 01. 2023 - 10:51

No, pozrela som cez Vianoce znova film a teda, ona lásku prejavovala aj ku svojmu okoliu. V podstate stále. Napriek tomu, že ju jej teta neznášala, povedalo by sa, že týrala, tak ju mala rada. Ani neviem presne, či ju dokonca nedoopatrovala. Nezanevrela na internátnu školu, kde to bolo kruté. To, že opatrovala nakoniec muža, ktorý si ju chcel zobrať a zatajil jej, že je ženatý so ženou s duševnou poruchou, to bol až záver. Mmch, o zrak prišiel vtedy, keď jeho chorá žena spôsobila požiar a on ju zachraňoval. Nakoniec sa mu ten zrak aj vrátil.

dasa_, Ut, 24. 01. 2023 - 10:19

A myslíš, že to tam musí byť od narodenia? Že niekto "bežný, obyčajný" sa časom nemôže dostať do tejto polohy?

A druhá otázka - čo keď je to všeobíjmajúca láska, ktorá tiež môže uletieť a stať sa až opičou láskou. Vo vzťahu ku svojim deťom (psíkom, mačkám, ružiam...) napríklad?

balalajka, Ut, 24. 01. 2023 - 10:38

Ty sa tak narodíš. Je to v tebe. Podstata. Ako keď má niekto dar spievať. Výchovou, spoločnosťou atď sa to nemusí vôbec prejaviť. Môžeš to popierať dlhý čas, nemusíš dostať vôbec príležitosť sa dostať až na "koniec" toho "vývoja". Niekto sa nedostane ani k tomu druhému. Slepo zostane závislí napr deťoch a premení to na opičiu lásku, ktorá dusí obe osoby. A aj tak neni tej lásky od dieťaťa dosť. A cíti sa žena nenaplnená. Stále je vo fáze závislosti.

Add druhá otázka - stále je to fáza závislosti - sú to len "náhražky" za muža, ak teda vychádzame z toho, že lásku v počiatkoch dávaš mužovi - manželovi, milencovi, partnerovi

dasa_, Ut, 24. 01. 2023 - 10:53

To by bolo kruté, keby to bolo iba tak, že sa s tým narodíš. Že k takému nemôžeš dospieť aj v živote. Lebo to by sme si mohli povedať - aha, ja som taký dar nedostala, tak čo už. Som nepotrebná, nikto ma nechce, nikto ma nepotrebuje.

balalajka, Ut, 24. 01. 2023 - 11:07

Úsmev

Ty sa na to dívaš špatne. Práveže všetky ten dar máme.

A neriešiš, či si alebo nie si potrebná.

dasa_, Ut, 24. 01. 2023 - 11:12

Hmm, ale to sa tak trochu dostávam k "Dobrej zvesti"

balalajka, Ut, 24. 01. 2023 - 11:15

Keďže to nepoznám, tak sa k tomu vyjadriť neviem. Úsmev

lastovička, Ut, 24. 01. 2023 - 10:03

balalajka - práve zajtra sa chystám do knižnice, pozriem, či ju tam majú. Krásne napísané, až mi zimomriavky naskočili. Pravdivé 1-2 mám tiež za sebou. 

dasa - mne stačí ak niekto moju lásku bude prijímať, pohlcovať. Ale mám ten pocit, že nemá kto a pritom viem, že sú ľudia, deti, ktorým by sa zišla. Viem že aj dcéra ma potrebuje, aj keď už nie toľko a vždy bude ale niečo akoby mi ešte chýbalo.

roky som túžila robiť v zdravotníctve. Po 45ke som si spravila školu. Chcela by som to využiť v praxi. Tu mám však vyšší plat ako by som mala v zdravotníctve, tak zvažujem, kde to využiť. 

 

balalajka, Ut, 24. 01. 2023 - 10:07

Srdce

Ak by nemali, skús ešte Cestu nespútanej ženy - s tou som začínala. A Cestu pravého muža - aby si pochopila mužov okolo seba. To mám prejduté. Strašne ma potom bavila Cesta vášne - i keď bacha - začneš čítať, že jaká haluz to je Veľký úsmev. Ale je tam strašne veľa skrytých vecí a symbolov.

A ďalšie 2 mám v stolíku odložené. Aj na tie sa chystám. Možno v zlom poradí - ktohovie.

Držím palce.

lastovička, Ut, 24. 01. 2023 - 10:17

Cestu ženy aj muža majú, aj int.splynutia.  e-knihu. No papierové sú lepšie ale čo už . Tak idem požičať a čítať. Ďakujem Ti veľmi pekne. 

lastovička, Ut, 24. 01. 2023 - 10:36

teraz nám do práce priniesli knihy na predaj - otvorím knihu citátov a tam:

Začni sa zaujímať o život, ktorý vidíš, o ľudí, veci, literatúru, hudbu - svet je taký bohatý, jednoducho pulzuje vo vzácnych pokladoch, krásnych dušiach a zaujímavých ľuďoch. Zabudni na seba. 

Presne to ma ťahá

dasa_, Ut, 24. 01. 2023 - 10:56

Pred koronou sme mali celkom pekne nabehnutý systém - sem tam koncert, opera, divadlo. Mala som prehľad o výstavach. Len nejak to ustrnulo a stále sa trochu obávam veľkých spoločenstiev ľudí. Ale už som si pripravila, vo februári ideme na otočku Prahu a ak sa nič nezmení, tak strávime deň v Národnej galérii. Celkom sa teším

dasa_, Ut, 24. 01. 2023 - 10:59

Inak problém Ako ďalej je častý po nástupe na dôchodok. Nie každý odchádza do dôchodku na pokraji síl. A čo ďalej? Hlavne to je problém pre ľudí, ktorí boli zažratí do svojej práce. Zabúdali na koníčky.

A ešte skôr je to problém, keď sa deti osamostatnia. Aj keď prejdu len o ulicu ďalej, alebo na opačný koniec sveta.

lastovička, Ut, 24. 01. 2023 - 11:11

Ja mam pred 50kou a posledne aktivne roky nechcem len tak premarnit. Kym este vladzem. Chyba mi ten pocit uzitocnosti. 

dasa_, Ut, 24. 01. 2023 - 11:19

Ja mám zhruba o 10 viac.

A tak sa pomaly dostávame do takej generačnej pasce. Deti odchádzajú, partner je/nie je/ je to niekto iný, ako si myslíme/ nerozumieme si. Odchádzajú rodičia, treba sa o nich postarať. Prichádzajú choroby.....

Treba fakt začať aktívne. Čokoľvek. Čo je o kontaktoch. Asi sa to nepodarí na prvý krát. Tiež mám také za sebou - prerušenie kontaktov, netuším prečo. A ťažké vysporiadavanie sa s tým. A chuť niekam patriť. Veľmi ťažko sa vstupuje do uzavretých skupiniek. Už som dokonca uvažovala, že oslovím pani, čo sa stretávame pred domom, aby sme išli spolu na kávu.

Mám aj ďalší plán - starí rodičia vychovávajú vnučku. Sú to moji príbuzní, tak mi stále chodí po rozume, že ju sem tam zoberiem na pizzu alebo na zmrzlinu do cukrárne. Len tak sa porozprávať. A stále sa obávam, ako zareaguje, predsa len, puberta. Ale kým neskúsim, neviem.

Tým chcem povedať, že možno stojí za to poobzerať sa po vzdialenej sesternici alebo tete. Rozumiem aj tomu, že nie je...

lastovička, Ut, 24. 01. 2023 - 12:03

V rodine nikto taky. Aj nad tym som rozmyslala ze ak je nejaky rodic sam s malym dietatom tak pomoct. Veru, mam pocit ze nikam nepatrim. Taka zbytocna existencia ale viem ze nie som. Uz len kvoli dcere. Rodicia to je kapitola sama o sebe. Kontskty niec moc a svokra. Aj ked nevladze potrebuje za kazdu cenu vsetko spravit sama a pomoc odmieta. Respektujem. Uz ma nenaplna ani to ze.mozem sama pre seba nieco spravit. 

Ale aj tie uzavrete skupinky museli raz z niecoho vzniknut. 

lastovička, Ut, 24. 01. 2023 - 11:17

Niekedy mam taku chut utiect niekde do lesa, na luku. Rozprestriet ruky zhlboka sa nadychnut a zakricat. Mam pocit akoby som ani nezila svoj zivot  nerobim co by som chcela. Roky som sa prisposobovala muzovi a nejako som zistila ze ja nie som ja. Velakrat by som ine spravila povedala ale vzdy som sa jemu prisposobila aby chudacik netrpel. Ale pred pol rokom som si povedala dost. Uz robim to ci mne spravi radost a myslim viac na seba. 

balalajka, Ut, 24. 01. 2023 - 11:20

A môžeš ísť na lúku hneď? Choď! A krič.

lastovička, Ut, 24. 01. 2023 - 12:10

Pojdem asi cez vikend. Skoro je tma. Ked pridem z prace potom ist cez les. Necham to na vikend. 

dasa_, Ut, 24. 01. 2023 - 11:22

A vieš odpovedať na základnú otázku: Čo ti robí radosť? Čo by si robila, keby si fakt mohla robiť čokolvek?

Nedávno som počula príbeh o manažérke veľkého obchodu. Ako sa trápila vo svojej práci. A na otázku, čo by chcela robiť povedala, že starať sa o starých ľudí v domove. Že jej nevadí prebaľovanie, krmenie, nič, že to už vyskúšala a bavilo ju to a napĺňalo. A keď dostala otázku, prečo to nerobí, tak len povedala, že peniaze.... To je potom ťažká rady

lastovička, Ut, 24. 01. 2023 - 12:08

Bola by som niekde v nemocnici alebo u obvodacky. Brala krv. Pichala injekcie. Chystala infuzie. Krmila. Kupala. S tym prebalovanim mam mensi problem ale zatial sa to ako tak dalo ked som musela. Kazdy den neviem ale to by asi nebolo ani potrebne. Tiez som tu kde som kvoli peniazom.  Preto aspon popri tom by sa nieco mozno dalo. 

v podstate som nikdy nemala robotu, ktorá by ma nebavila. len teraz sa dostavil pocit neužitočnosti. AJ to čo robím, nevidím v tom zmysel - papiere

dasa_, Ut, 24. 01. 2023 - 12:28

Známa pracuje v domove a celkom ma prekvapilo, že nie každá zvládne všetko. Vedia to o sebe a snažia sa to zadeľovať tak, aby si vyhoveli navzájom

 

Pár rokov dozadu bola na tom zle hodne vzdialená príbuzná. Nakoniec sa o ňu starala charita. A tam potrebovali každú ruku. Mali takých, ku ktorým chodili 2x denne, prebaliť, nakŕmiť. A zvyšok boli sami. A veľmi potrebovali niekoho, kto by im pomáhal aspoň cez víkendy.

Pozrela som teraz ich stránku a hľadajú aj dobrovoľníkov. Napríklad na pomoc pri výdaji stravy,  prítomnosť, prechádzka, modlitba, rozhovor s klientami . Neviem, odkiaľ si, ale možno je niečo aj v tvojom okolí

lastovička, Ut, 24. 01. 2023 - 12:31

Skúsim pozrieť v okolí  NR

dasa_, Ut, 24. 01. 2023 - 13:00

charita hľadá dobrovoľníkov do hospicu. Aj zaškolia

lastovička, Ut, 24. 01. 2023 - 13:08

idem nájsť kontakt, ďakujem, 

dan-cula, Ut, 24. 01. 2023 - 22:50

lastovička..nahodila si pomerne ťažku tému ..ja mám asi o 9-10viac ako ty..Kto chce si nájsť čas pre seba tak si ho nájde-hoci aj len kusok za svojim domom.lebo nie je zlé počasie ale zle oblečený človek..aj realizovať sa dá aby sme sa  citili užitočný a potrebný.

o chlapoch nebudem-na to sa necitim..

a zistila som ,že meditácia a joga a pilates pre mńa nie je-nudím sa tam,drieme sa mi..pri meditácii som naozaj zaspala-hanbila som sa ako pes(inak bolo to po cvičení,že ideme meditovať..Chichocem sa)..Joga ma chvilku bavila ale len ked sa cvičilo von v parku..a pilates ,furt ma napomínala,že pomalšie..

ja už mám velké deti-samostatné..celý život robím s ĺudmi a doma som celkom rada sama a niekedy v tichu..ale pokial to ide" napešo" sa nabehám a potom bicykel a samozrejme hory..a pocit užitočnosti?syn mi povedal že skor začinam mať "syndrom matky Terezy"..čo tiež nie je dobre!!nedokážem pomôcť všetkým a svet nespasím..mám pár ĺudí ktorým už pár rokov čo to upečiem,navarím ale aj čo to dám..nie sú to zázraky skor také podelenie sa s tým čo mám ja.a posledný takmer rok som to ja -ku komu chodi tak raz za týždeň -dva na 1h pani na čaj alebo kávu..trocha pokecáme,ukáže v tf.fotky rodiny,pochválime sa jedna druhej s ručnými prácami.a zistila som,že už nemám tolko času kolko by som chcela aby som stihla všetko čo chcem..lebo chodím ešte do práce,treba mi porobiť aj doma..to sa nechválim ani nesťažujem len konštatujem.

sú dni ked ľahnem do postele ani neviem či sa zakryjem a už spím..ale nájdu sa ako napr,bol tento víkend,že vykašlala som sa na všetkých,na robotu( no len som rýchlo navarila) a mala som pyžamové čítacie takmer 2dni.

moja kolegyňa-kým bola zamestnaná asi posledných 15rokov  volávala takú paniu troška ment.postihnutú(byvala hned vedla jej pracoviska) 1x do týždna na obed v rámci ob.prestávky.vždy sa dohodli kedy a ona ju čakávala kým pozamyká aby jej mohla odniesť kabelku(smiali sme sa,že skoro ako Vesničko...). Ked odišla na  dôchodok začala v spolupráci s nejakým farárom chodiť do nemocnice 1x do týždňa ako spoločnička..poprechádzať sa s pacientom von,pripadne s ním do bufetu alebo mu isť do mesta niečo kupiť alebo mu čítať prípadne sa zahrať nejakú hru..podĺa potreby..nosí normálne zdr.oblečenie s menovkou ale majú zákaz s pacientom preberať liečbu a chorobu.a podobne chodil aj starý pán(75r.) so susedstva do jedného hospicu-hrával tam karty s pacientami ale hlavne brával tam harmoniku.A teraz v tom pokračuje jeho dcéra-z práce chodí do hospicu myslím,že 2x týždenne rozprávať sa a počuvať tych ktorý nemávajú návštevy..

A hlavne povedz si-čože je to takmer 50ka...suseda mi odisla v 52 do rakuska odrobila 10rokov aby sa jej rátalo do dôchodku a vlani si otvorila v meste sekáč,že bude aspon s ľudmi..

 

 

lastovička, St, 25. 01. 2023 - 09:22

Tlieskamsuper.

Ja sa na vek nesťažujem. Cítim sa podstatne mladšie. Len nejako hľadám zmysel života. Zisťujem, že som žila s človekom, ktorého ani nepoznám, porobil mi také veci a to správanie sa, ale nechcem zachádzať do podrobností. TAm je jednoducho koniec z mojej strany. Prehodnotila som svoje priority a zistila som, že chodím do práce (tam som väčšinou sama) - ktorá ma už nenaplňa, starám sa o domácnosť, ale všetko mi to príde také povrchné. Väčšinou som sama, rada sa chodím prechádzať, na rýchlu chôdzu, čítam. Ale cítim že mi niečo chýba. 

Tiež bývam niekedy unavená, že prídem domov ľahnem a nič nerobím. Ale nikedy mám toľko energie a nechcem ňou zbytočne plytvať. Neviem, no prišla som do takého štádia, že cítim že niečo potrebujem, niečo zmeniť, niečo robiť. 

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama