Ako si rozširovať známosti pri kontajneroch

S dobrým pocitom som si sadla k počítaču. Dnes bol úžasný deň a to je treba využiť, ako inak, na bohumilú činnosť t.j. upratovanie trávnika okolo činžiaku a samozrejme aj okolo kontajnerov. Došla som k presvedčeniu, že ľudia milujú svoje odpadky a dokážu sa na ne s láskou dívať z okna bytu aj celý mesiac, ak sa náhodou mesto nad nimi(teda odpadkami) nezľutuje. Našťastie sa už situácia zlepšila, mesto dalo urobiť klietky a tak vietor neroznáša papier po celom sídlisku. Klietka sa zamyká a tak trúfalí "zberači" nemajú šancu povynášať vrecia na chodník, pretože klenbu tej klietky som dala prehradiť. Dnes sa tam nedostane ani kojenec. Tým som však pretrhla tok informácií, kto tu býva a kto sa práve prisťahoval. Smiešne, že ? Teraz už totiž nezbieram po zemi zloženky od zaplateného inkasa, poistky, pokuty a výzvy. Zúfalo nekonečný boj s odpadkami a metrovou zelinou mi však tento týždeň vyniesol i zopár vyznamenaní. Slušný zberač mi pomohol odpratať z chodníka obrovskú posteľ a ešte ma aj pozdravil. Ja som mu na oplátku otvorila klietku. Potom prišla mladá mama s dcérkou, aby zahodila do kontajnera malý papierik od čokolády a do tretice som našla v maili správu s oznámením, že som "zagúglovaná" a k nemu pripojená moja fotografia, ako sa mocujem s tou metrovou zelinou. Foto vytiahol z gúgláckej dokumentácie našich miest. (alebo ako sa to volá) Teraz sa celý svet dozvie, ako Slovensko bojuje s odpadkami. S dobrým pocitom vnímam fakt, že aj od kontajnera môžem byť "svetová".