Co bolo bolo, terazky som ...

Preco nanicmama? Moje stvrte dieta si vyzadovalo velmi caste a siahodlhe kojenie a moja hlava uz nevedela co od rozkose. Ale okrem pretlaku tvorivej energie som asi potrebovala kladnu spatnu vazbu. S pribudajucimi rokmi snad stupa aj moja sebadovera o mnozstve zabavy ani nehovorim. Z extremmu do extremu. Poznala som kopec uzasnych zien aj vdaka nim som sa naucila prijimat a rozdavat objatia.

Ja vlastne náhodou. Niečo som googlila a našlo mi túto stránku. Potom som si sem chodila z času na čas čítať a nakoniec som sa zaregistrovala. Ako som už písala, je to prvá stránka na ktorú som sa rozhodla zaregistrovať. Nie som na FB, ani nikde inde. To preto, lebo NM mi pripadala jednoducho iná, jedinečná a za takú ju pokladám stále . Veľa som sa tu dozvedela a stále dozvedám, našla som tu pár žienok, ktoré veľmi rada čítam (Geo, Ariesa, Loulou, Ivet, Lydusha, Margori, Tedy ... a ďalšie) aj keď nie vždy sa zhodneme, ale tak je to aj v reálnom živote

Ja som sa na NM dostala cez Artmamu, ktorú mi vyhodil vyhľadávač, keď som hľadala nejakú inšpiráciu na tvorenie s mojimi školákmi. Po pár týždňoch som preklikla na NM a okamžite som sa namotala. Práve vtedy sa objavila na NM záložka Iné deti, a keďže doma sme mali v Matúšovi parádny príklad mimoriadne nadaného dieťaťa, so všetkými problémami, ktoré táto "diagnóza" prináša, bolo hneď o čom aj písať. Zhruba po 4 mesiacoch som sa odhodlala ísť na stretko do Boce, kde som nepoznala živú dušu / okrem mojej netere/ a odchádzala s poznaním, ako som mohla byť bez tejto super partie. Odvtedy je mi NM vernou spoločníčkou , mojou už nielen virtuálnou rodinou, ktorá správne okorenila môj nie celkom rušný spoločenský život. Ak môžem, nemám problém vycestovať niekoľko desiatok kilometrov, len aby som mohla byť pár hodín v ich spoločnosti a veľké stretko som si "strihla" tohto roku už šieste

Tiež som sa sem dostala náhodou. Keď po šiestich rokoch manželstva mi doktorka na alergo povedala, že krvné testy ukázali, moja porucha imunity sa dostáva pod kontrolu a hodnoty sa začínajú približovať normálu, a za posledný mesiac som nebrala žiadne ATB, tak sme sa s manželom rozhodli, že teraz je ten čas a konečne začneme pracovať na bábetku. Museli sme ešte tri mesiace počkať, kým sa lieky, ktoré som predtým brala dostanú von s krvy, aby bábetku neublížili. Tak som sa rozhodla googliť a behať po stránkach pre mamičky a dostala som sa sem. Iné stránky som už ani nepozerala. Keď som mala v práci chvíľu čas, tak som sem zabehla pozrieť, čo máte nové. A veru viac krát som vyzerala, ako blázon, keď som sa rehotala za počítačom "nad prácou". Potom sa stal zázrak, a ja napriek tomu, že som mala niekoľko desiatok krát zápal maternice a vaječníkov som otehotnela 1 mesiac po vysadení HAK. To bol zázrak a strašná radosť, keď mi doktor povedal, že na 99% som tehu, ale na sto percent to bude o 2 týždne, keď bude biť srdiečko. Bohužiaľ o dva týždne som začala krvácať a leteli sme do nemocnice. Ale stal sa ďalší zázrak a malý bol bojovník, napriek krvácaniu o dva dni našli na sone biť jedno malé srdiečko. A hoci som už do konca tehu musela ležať doma, bola som v psychickej pohode vďaka tejto stránke. Chodila som sem pravidelne a nebola som doma sama.

Ďakujem vám za to baby že ste a dúfam, že sem ešte dlho budem chodiť, hoci som ešte nebola na žiadnom stretku - lebo mám "neodložiteľné dieťatko" - neviem ako by v noci vydržal bezo mňa. Ste moje kamošky. Keď sa teraz presťahujeme bližšie, tak dúfam že sa na nejaké to stretko dostanem.

No a ja som sa dostala úplne náhodne na naničmamu. Jednoducho som si napísala na lístoček, som úplne ale úplne nanič mama a niečo som googlila a odrazu mi vyskočilo pred oči - Naničmama a tak som sa išla pozrieť na to aká to vlastne som.
Je zvláštne, ale aj mne priprastli viac k srdcu tie, ktoré mi možno oponujú a s ktorými rada debatujem, mám pocit že to ma viac obohacuje.
Mne ide net veľmi pomaly a tak toho veľa neprečítam, ale predsa každý deň zablúdim. Nechápem, ale je to tak ja vlastne idem pozrieť mailovú stránku, artmamu a naničmamu, občas facebook, no linky skôr pozriem prevzaté a vôbec nerada surfujem a hľadám a tak je to taká domovská stránka pre mňa. Dokonca som v lete mala návštevu a ked naskočila naničmama tak sa tak na seba divne pozreli a to kde preBoha chodíš.
Som rada ked tu vidím nicky, ktoré mi niečo hovoria, áno cítim sa tu ako v najbližšej rodine.
Odkedy som našla túto stránku, prestala som chodiť na všetky ezoterické, ale to som už veľakrát napísala, tuto som našla najväčšie duchovno, taka malá alchymia.
Som rada, že ste a som tu ja a že je Kamilka, ktorá vytvorila niečo o čom nemohla ani len tušiť, že to bude takéééééééé super

mna sem odporucil manzel, ze to bude urcite nieco pre mna. keby vedel, co to naozaj je...
teraz si vlasy trha...

Ja som sa sem dostala, keď som mala druhé dieťa a mal nejaké problémy s bruškom...Tak som googlila a vygooglila som toto. Som tu dodnes, niektoré sú mi ako rodina a ako to letí si vlastne uvedomujem, keď vidím Kamilkinu najmladšiu "budúcu nevestu" -tak sa páči mojim obidvom-že jéj, aká doba vlastne. Ja mám rada celú NM,aj keď už som to písala viackrát, predtým sa mi páčila viac, bola komornejšia a iná.Ale samozrejme, aj ja sa vyvíjam, tak aj NM, ale stále sa tu na nej učím a inšpirujem.

ja som o stránke cítala v bájecnej zene,zo zvedavosti som ju vygooglila a zamilovala som sa do nej na prvý pohlad..mne NM proste sadla z kazdej stránky.. a kedze som mala vtedy velmi tazké obdobie,ked som prisla o druhé dietatko tak som zo seba vypísala svoj bôľ a bola to pre mna proste terapia...NM je moja srdcová zálezitost.. a vy vsetky ste moja druhá rodina

Ja som síce od začiatku vedela, že kam si svojou otázkou mierila, ale akosi som nevedela v sebe zadefinovať nejaký takýto zlom - ani teraz som si nie istá, že je to "ono" - ale matne si pamätám, že pre mňa to bol asi moment, keď som stála pred Istropolisom (vtedy Domom odborov), náruč plná kvetov a v ruke som stískala diplom - nejak ma to prepadlo, že "odteraz až do dôchodku furt to isté".
Ten zlom, prechod medzi svetom, keď sa nezávisle od veku stále človek môže vďaka štatútu študenta radiť k "deťom" (alebo mládeži) a potom zrazu prvé zamestnanie, ktoré ťa akosi automaticky pasuje do pozície "zodpovedného dospelého", predstava toho stereotypného "od 8 do 16" a úbohých pár dní dovolenky medzi tým v porovnaní so "svet gombička, čas pojem neznámy, prázdniny sú vtedy, keď si ich urobím" (dobre, toto asi platí hlavne pre VŠ štúdium a tiež nie absolútne, ale určite tam boli možnosti)...
Ale inak sa nedivím, že väčšina sme uviedla, že to bolo práve objavenie NM - lebo taký fenomén, akým je táto naša komunita, to vie narobiť vietor - vo vnímaní sveta, seba, svojich postojov ... Ja som tu o tom kedysi písala - ako som si - už sťa "zavedená" naničmamka uvedomila pri ceste naprieč republikou, že všaaaaaade tam naokolo mám nejakú spriaznenú dušu

Dnes som ovorila naničmamu a pripadám si ako u nás doma so štyrmi deťmi a originál naničmamou. Máme tu menšiu búrku v šerbli, smutné vianočné vyznanie, bláznivé vianočné rodičky od Adus... ešte že som to čítala v takomto poradí. Takže šaleno nie je len u nás doma a to je skvelé. Nech žije život.