Hokej

Ahojte dievčence. Musím sa s Vami podeliť o dnešný môj večerný zážitok. Možno viete a možno nie, blíži sa apríl a s ním aj MS v hokeji.Pre niektoré z Vás to znamená, že vaši muži budú zasa celé dni vysedávať pri telke s ovládačom v ruke, pre niektoré možno aj trošku vzrúša Pre mňa ( ako pre veľkú fanúšičku tohto športu) to znamená že si zasa troška pokričím a poznervozňujem sa pri telke. Proste mám tento šport rada a hlavne MS.Už celý týždeň si všímam, že MM pri každom nákupe vláči domov nejaké konzervy a plní mrazničku polotovarmi ( ja tieto veci vôbec nepoužívam v kuchyni)Vrtalo mi v hlave čo sa deje....snáď po 7 rokoch manželstva prechádza na inú stravu? alebo mu azda moje jedlo nechutí? Včera som to už nevydržala a na otázku čo sa deje mi povedal " nooo keďže do MS v hokeji zostáva už len 73 dní (dávaju to vraj v reklame)musím sa predsa predzásobiť" Vybuchla som smiechom aj keď som dobre vedela na čo naráža. V dňoch keď sa tieto zápasy odohrávajú prestávam vnímať svet, obedy a večere sú iba rýchlovky aby som nedajbože niečo nezmeškala. Viem že to MM vtedy nemá somnou ľahké, tak som mu vďačná za to, že sa už vopred stará o to, aby mal vždy niečo narýchlo po ruke. Ale nie o tom som chcela...
Včera došla za mnou kamarátka, vraj má lístky na hokej na piatok večer a nemá s kým ísť. A keďže vie, že ja som do tohto športu zažratá, prišla za mnou vraj aby som išla s ňou. "Veď aj tak si ešte nikdy nebola priamym účastníkom hokeja,bude to zábava a určite si to užiješ" povedala. Dala som sa nahovoriť a verte že som urobila osudovú chybu. Lístky sme dostali hneď vedľa fanklubu. Keď som to videla vravela som si....fuuu to bude zábava. No to sa ešte nezačal zápas a fanúšikovia nezačali trieskať do tých veľkých bubnov, ktoré mi pripadali ako vybuchujúce delá ktoré demolovali Hirošimu. Dievčence bolo to strašné, po prvej tretine som mala hlavu ako balon, ktorý je na najlepšej ceste k vybuchnutiu.Cez prestavku som si išla kupiť aspon nejaku vodu a lovila v kabelke či nenájdem nejakú tabletku na túto moju traumu. Samozrejme ako na potvoru tam nebola. " No nič, vravela som si, musím to nejako vydržať" Verte či neverte, čakala som na koniec zápasu ako na posledné zmilovanie, a padala z areálu ako víchor.
Zážitok som z toho mala, na tento určite nikdy nezabudnem ale ako skončil zápas a či sme vôbec vyhrali som sa dozvedela až v aute od kamaratky keď sme sa konečne viezli domov.Obdivujem týchto aktérov ktorý trieskajú do bubnov ako zmyslov zbavený, neviem či majú v ušiach vatu alebo sú na túto atmosferu tak zvyknutý že nevnímajú ani svet okolo.Možno to chce len zvyk, ale ja som si vravela, že nič sa nevyrovná pohode doma, v kresle a s fajnovkami v ruke, keď počujete kto dal gól, koho vylúčili a kto sa pobil. Ďakujem aj za túto skúsenosť, ale zase som sa len uistila, že domáca pohodička je nadovšetko.

Prejem Vám pekný večer