Buba, ked budem mat viac casu, pozriem do knizocky a napisem, co sme sme sa kedy naucili. Maly ma teraz 2 a pol roka, pozna zopar pesniciek, napocitat vie do 5, ovlada zakladne farby- cervena, modra, zelena, zlta a mrkvickova (oranzova), pozna lavu a pravu ruku (samozrejme niekedy sa este pomyli). Viem, ze niektore kamosky rovnako stare deticky ucia pismenka, napr. M= mamicka, no ja som sa ho abecedu este nepokusala ucit.
Dakujem Tangy, na kanadske pomery je Tvoj chlapcek genialne dieta, urcite Ti robi velku radost.
Na abecedu sa zatial vykasli,ked sa sam zacne pytat, tak mu povedz ake je to pismenko, mozete sa hrat hru nech v texte najde take iste alebo na napisoch na prechadzke. Ked bude mat 4-5 rokov mozes ho naucit napisat tlacenym pismom jeho meno. Kedysi to pani ucitelky v prvej triede vsak nemali rady, neviem ako sa to zmenilo.
Tu je to trosku ine, lebo vsetko sa cita inak ako pise, takze deti sa ucia citat memorizovanim. Napriklad "Ei"(A) je pre apple (jablko) alebo "Sí"(C)je pre Cat (macka) alebo "jú" (U)je pre umbrella, co sa cita ako ambrela (dazdnik) tak sa dieta musi nabiflit, ze ei je pre a, ju pre a, si pre k, samozrejme v inych slovach inak. Uz roky sledujem deti, ako sa vlastne ucia citat, ale neviem to pochopit. Rozhodne to nefunguje ako za mojich cias, ked sme sa najprv ucili citat a pisat pismenka a potom ich spajat do slov. Uz v predskolskej triede ich nutia citat tym, ze sa minitexty ucia vlastne naspamat. Nutia ich aj pisat a pravopisne chyby sa neopravuju, aby ich to nedemotivovalo. Preto nase deti po prichode do Kanady spelovali lepsie s tou anglickou gramatikou nadretou v slovenskych skolach, ako ich domaci spoluziaci. Deti pisu len tlacenym pismom a mozu pisat pismenka a cisla ako chcu, napriklad mam dievcatko, co pise osmicku ako 2 kolieska a je to fajn. Pise sa ceruzkou aj v maturitnom rocniku. Vyzera to priserne, pravda je, ze citatelnejsie. Nase prvacke pani ucitelky by asi odpadli.
podla mna ako si to rozpísala tak sa to robí aj v našej školke BA, je velmi dobrá akurát syn ukončil, oni začínajú ako píšeš naučiť sa vobec jesť , pri tom sedieť ísť na prechádzku v rade a tak postupne od jednoduchých vecí či jednia či vzdelávania sa, kreslenia až po celistvú postavu u 5-6 ročných teraz nejdem rozpisovať ako to bolo vekom , ale podla mna ich učíš velmi dobre. a nedá sa ani držať nejakých tabuliek teraz sú deti dosť individuálne niektoré vie 3 ročné písmenká niektoré až tak 5 ročné. u 5-6 ročných bola už taká predškolská príprava kresliž tvary napr. im povedal nakresli 3 trojuholníky modré 2 kolieska červené a pod. už si meseli aj zapamatať, mali také pracovné zošity.,
básničky od tých jednoduchých po zložitejšie aj zahrať krátke scénky,pracovať s nožnicami postupne pekne vystihovať priamo odstrihnúť u predškoláka, kresliť rovné čiry pekná kruh, atd.
Dakujem
moja 17mesacna dcerka nechodi este do skolky. planujeme od septembra. mozem odpovedat len na niektore otazky.
prve slovo (bubble) povedala v 16 mesiacoch (den pred 'narodeninami'), tatinka vola 'dada' uz od roka. 'mama' vie povedat, ale nevola na mna. ja som totiz vzdy poruke aj bez zbytocneho kricania, tak naco 
teraz uz vie povedat viac slov a aj slovenske sa pridali, ale ako som tu pisala, hovorime na nu troma jazykmi, tak je trosku pomalsia.
casti tela nevie pomenovat, ale ak sa spytame, kde ma usi, oko, usta, ramena, kolena...., tak vie ukazat.
nasa babka je riaditelka v skolke, tak cez skype vnucku 'vzdelava' 
snad som trosku pomohla 
Dakujem, tie tri jazyky su skvele.
Malý mal 18 mesiacov začal skladať vety-5 slov po sebe...to už poznal časti na tele, vedel pomenovať zvieratká, aj ktoré ako robia...samozrejme nie všetky
v dvoch rokoch vedel značky vačšiny áut, ktoré sa tu predávajú(opel, audina, mercedes, škoda...)-od cca troch rokov pozná dopravné značky a ich význam...farby a tvary(trojuholník a pod)tiež vedel pomerne skoro-medzi 2-hým a 3-tím rokom)...napriek tomu písmenká ho nezaujímali, ani čísla a kreslenie, tak to bola španielska dedina...vôbec sa mu nechcelo nenútila som, prišlo samo...zo začiatku(cca 3,5 roka)kreslil dole hlavou
už kreslí "správne"-no nie "ukážkovo"...pre nás, je to ale nádherné má úžasnú vizuálnu pamať a miluje matematiku-teraz má 5 rokov...s tou pamaťou bol od začiatku rozprávania neskutočný(doktorka nechápala)...ale matiku(spočítavanie, odrátavanie, ktoré je vačšie, menšie číslo, ktoré sa rovná...aké číslo vznikne, keď dáš ku sebe 5a3 a pod,), tak to ho začalo zaujímať od cca štyroch rokov...písať začal(aj čísla, aj písmená)asi pol roka do zadu-čísla ale píše zrkaldovo, tak uvidíme ...no máme svoje "muchy"...na záchod síce začal chodiť, ako 22 mesačný, ale nočné pocikávanie nám robí neplechu až doteraz...nezobudí sa, ani, keď ho budím...dokonca zúri, kope-ráno o ničom nevie
...utrieť po veľkej si nevie poriadne...veľmi rád pomáha pri pečení, ale zručnosti, ako vystrihovanie, písanie(zrkadlové)a podobne nám robí problémy...zmákneme, nemôže vedieť všetko naraz ešte som zabudla-cca rok do zadu(mal 4)ho začali zaujímať dinosauri-dnes čo všetko vie, tak ja sa môžem schovať, keď mi začne...ahá, tam(na obrázku)je taký a taký(povie názov)...fosílie a podobne...je to náš chlapík...nevie síce všetko, ale je to šikulka máme ešte jedného(9 mesiacov)a mám pocit, že s rozprávaním to bude podobné...už cca mesiac na mňa volá mama a vie presne, čo to slovo znamená...na jedlo hovorí mňam...vie sa otočiť, keď sa pýtame, kde je tata, alebo Tomi...vie spraviť ťapi, ťapi...ukáže pápá-snaží sa to aj povedať...vie, čo znamená no, no-snaži s to spraviť...no, máme sa na čo tešiť ...neviem od koho to majú, ale komunikujem s nimi...rozprávam s nimi normálne(nie zdrobnelinami)...snažím sa im všetko vysvetliť tak, ako to je-pravdivo
Mas uzasnych synov. Vyber pre nich, teda teraz pre starseieho, dobre skoly, co ich budu stimulovat.
Ďakujem Buba, už sa na tom pracuje
Mila Buba......mozno neodpoviem presne k teme, ale neda mi nereagovat a podelit sa s Vami o moje skusenosti s ruskou skolkou v Moskve.
zili sme 8 rokov a nas syn nastupil do klasickej statnej skolky ako 2 rocny. Bol velmi silne huzevnate dieta, prvykrat sa postavil pomocou nohy na konferencnom stoliku cely spoteny a trasuc sa vo veku 7mich mesiacov, boli sme casto sami doma, tak som rozpravala aj zanho v tretej osobe a to mu ostalo aj do 4roch rokov.
Uz ako rocne dieta plietlo nekonecne skomoleniny a on nestihol chodit stvornozky, lebo aj za cenu modrin on chcel chodit.....co sa mu relativne skoro podarilo, ako 9 mesacny lietal po byte a padal ako hnila hruska. Nezvykol plakat, len v pripade silneho uderu rovno do rohu skrine.
V skolke sa rok neozval, chodil tam strasne rad, prvy den vyronil slzu a uz nechcel ani domov. po roku sme boli 2 mesiace na Slovensku a ked sme sa vratili, riaditelka s ucitelkami a s kucharkou nas cakali pred skolkou, ze zazili sok, lebo nas krpec plynulou Rustinou vyklebetil vsetko nahromadene a oni zasli.
Casto nam rozpraval co robia, vlacil ma po areali a ukazoval vlastnu kvetinu, svoj kalerab a ine plody, mali postavenu striezku a chodili von, aj ked bolo uctihodnych -25. V jednej triede bola ucitelka a pomocnicka, pri pobede sedeli do kruhu a pomocnicka pomahala mensim detom s krajanim jedla a dokrmovanim. Ked sa zberali na dvor, vsetci sa pobliekali ako vedeli a pomocnicka si sadla na decku stolicku, deti stali v rade a po jednom ich upravovala, aby vsetko mali zastrcene, spravne zaviazane a saly na krku tak, aby neprechladli. Vonku ich mala ucka a ked bolo naozaj hnusne, tak v altane / velkost zastreseneho placu cca 2,5 x 6 metrov mali nalepene rozne plagaty vtakov, zvierat a vselicoho a deti hadali co je co a ake zvuky to vydava.
Nikdy neboli ponechane len tak napospas, organizovali im nahanacky, schovavacky a rozne minisutaze. Ked sa islo spat, zatemnilo sa uplne do tmy a ucka im pri svojej kavicke a pri nocnej lampe citala rozpravku, kde sa mohli zapojit, nemusle bez slova pocuvat. O chvilu stichli tak ci onak, pretoze boli unavene a monotonny hlas ich uspal. Sledovala som ako to funguje a bola som naozaj milo prekvapena. Zili pre deti a starali sa. Vianocny program sa chystal uz hned v septembri, rodicia dodali material, ako stuhy, latky a cokolvek, zoznam visel v satni deti, kazda mama si zakruzkovala, co donesie. Vela malickosti a vznikol program, kde deti boli tie najvacsie hviezdy a tesili sa vsetci.
Ked mal 5 rokov, vratili sme sa domov a isiel do predskolskej skolky a bola som velmi znechutena, lebo ucitelky v jednom hluciku na lavicke, chodili von len ked neprsalo, nefukalo, ked nebolo neprijemne.....aj to ich z lavicky okrikovali, co maju a nemaju robit a co sa tyka spanku, tak ich nutili mat ori oddychu zavrete oci, co mne sa nepacilo, lebo som sa pytala, ci moj syn vyrusuje.....oni, ze nie, ale nema zavrete oci. No akosi som si s nimi nerozumela, pretoze nefungovalo to v ziadnom ohlade. Skladali sme sa na nove hracky a oni kupili jeden kus Lego Technik, ktory poskladal skolnik a deti sa nesmeli toho dotknut.
Spomenula som si na riaditelku v moskovskej skolke, ktora na zaciatku roka vyzvala rodicov, ci by kazdy nemohol doniest jednu rozpravkovu knizku, nie s obrazkami, ale s textom a v dvojdecovom pohari lego kocky. Naplnil sa cely velky kybel a na cely rok mali kopu knih.
Ked som to raz navrhla, pozerli na mna ako na debila a pritom to bolo uzasne.
Ak by si chcela porozpravam Ti co vsetko ich naucili, ako swa ucili farby, staci magneticka tabula a hromadne sa lepsie uci. Dostavali malicke keksiky ako odmenu, ked sa im podarilo nieco rozpoznat a mali ohromnu zabavu, lebo vsetko bolo formou hry.
Uzasna praca, prajem Ti vela radosti.
Betula, taký spôsob práce a prístup učiteliek k deťom, ako si opísala v tej ruskej škôlke, je aj v mnohých slovenských. Nie je to totiž o krajine, ale o ľuďoch a o tom, kto sa ako k svojej práci postaví.
Ano je to o ludoch. Ja vzdavam hold prvackym ucitelkam mojich deti pred rokmi na Slovensku. Okrem toho, ze ich naucili citat, pisat a pocitat, zavazovali snurky, gombikovali kabaty, upravovali ciapky a saly, hladali rukavice, dohliadali na zjedenie desiaty, pofukali udrety prst. Sice obcas zvysili hlas a mozno aj posticovali, ale boli druhymi mamami. Ked ideme na Slovensko, moja dcera uz dospela, ide vzdy navstivit svoju prvacku ucitelku. A este nieco, ked sme nasu dceru davali na osemrocne gymnazium, povedala mi jej pani ucitalka, ze z matematiky na to nema, teda nieco v tom zmysle. Vobec ma to neurazilo, lebo som vedela, ze to nemysli zle, ale hovori z nej dlhorocna odborna skusenost. Nasa mala to zvladla dokonca tusim s jednotkami, lebo je velmi snaziva, ale je fakt, ze matematika nie je jej silnou strankou.
Dakujem, Betula. Dnes nie je Rusko a ruske velmi popularne, ale myslim, ze takych pedagogov s velkym srdcom, ako ma tato krajina, tak lahko nenajdes. Moj syn sa tu zucastnuje matematickej sutaze Klokan, ktora je na SLovensku pomerne znama. Do Calgary ju pritiahla jedna ruska ucitelka na jednej z nasich (teda dvoch)univerzit. Vies, tu je detom ponechana obrovska volnost, myslim, ze to prameni z lenivosti rodicov a ucitelov, lebo je jednoduchsie povedat, ze dieta to tak chcelo. Mozno mnohi budu so mnou polemizovat, ale odborna uroven skolstva a ucitelov je tu velmi nizka a napriek tomu, ze su skutocne dobre plateni a maju kopec vyhod, nerobia svoju pracu , ktora je vlastne poslanim, so srdcom. Tu totiz nemozes dietatu nic vycitat, nesmies ho trestat (nemyslim fyzicky). Jednoduchsie je ich nechat robit, co chcu. Este k tomu 20 percent deti zaradenych do tried je lablovanych ako special needs, najviac ADHD, ale aj Down Syndrome, ci ine fyzicke ci mentalne odchylky. Teraz prosim mamicky takychto deti, aby to nebrali osobne, vsetky deti patria do skol, len ked ma ucitel v triede patinu deti so zvlastnymi poziadavkami a aj tie typicke povazuju slovo disciplina za neakceptovatelne, ucitel to vacsinou vzda a ide so svojimi poziadavkami dole. Kamaratka je ucitelkou na zakladnej skole a ked druhak dostal amok, lebo ho nieco frustrovalo a zacal lamat lavice, ostatne deti evakuovali a nechali ho sa emocne vyjadrit. Mnohokrat, pretoze uci na skole v takzvanej"zlej" stvrti - utecenci, narkomani atd. chodila domov s modrinami a hryzancami. Dieta moze vsetko, ale Ty nesmies zranit jeho city. "Don't hurt my feelings" alebo " don't touch my body" pozna uz trojrocny. Neberte to tak, ze hovorim len o trestoch, pozitivna motivacia, usmev a humor su urcite lepsie prostriedky, ale nechat dieta robit vlastnu volbu uz od narodenia, povazujem za scestne. Dieta pride do skoly v pyzame alebo v slapkach pri -25 a je to v poriadku, on tak chcel. Dokonci vykres a potom ho potrha, to nic, to je jeho kreativita a vyjadrenie osobnosti. No, ale riadne odbieham, ak vas zaujima kanadska skola, ci skolka, ci zivot tu vseobecne,teda samozrejme moj subjektivny pohlad, rada niekedy inokedy. Takze ta ruska ucitelka zohnala sponzorov, urobila nadhernu slavnost pri odovzdavani cien, nahnala tam cele osadenstvo fakulty matematiky vratane dekana, aby odovzdavali medaily a nas rodicov oslovila, aby si deti pripravili nieco v com su okrem matematiky dobre. Na podium dala dotiahnut kridlo a deti spievali, hrali, recitovali predvadazli gymnastiku. Bolo pripravene pohostenie, takmer vecera. A to vsetko jedna zena s velkym srdcom a neotrasitelnou vierou v to co robi a s laskou k detom. Skvela ucitelka, na kanadske pomery nevidana. Obdivovala som ju za jej entuziazmus, lebo viem, ako musi svojich kolegov tlacit, ale niekedy aj iritovat. Moj muz studoval v Rige, vtedy este ZSSR a zle vysledky pri pisomke sa povazovali za neuspech ucitela a nie ziakov. Skola, ci skolka moze mat super vybavenie, pocitace a neviem co, ale na prvom mieste je ucitel a potom zase ucitel. Ak sme chori, ideme k lekarovi a nebudme mu fusovat do stanovenia diagnozy, ci priebehu operacie, tak by sme mali mat odbornikov v skolkach a skolach a verit im, ze su profesionali. Budem velmi rada, ak mi napises viac o ruskej skolke, urcite mnohe veci budem moct pouzit.
Betula úchvatné skúsenosti. 
Sme pohodlní. Bežne sa stáva, že mamina, hoci má presne určené mantinely poľaví- napríklad vtedy, keď sedí s kamoškou v parku nechá dieťa hádzať po kačkách kamene, hoci inokedy to nesmie, alebo pri varení nechá dieťa vyhadzovať veci zo skríň, len aby mohla dokončiť svoju robotu- pod heslom "aspoň mám chvíľu pokoj". A potom to nedokáže ukočírovať- prečo som vtedy mohol a teraz nemžem? Čím ďalej tým viac som presvedčená o tom, že jedno naše zakolísanie znamená obrovský krok vzad. Bohužiaľ ani my sa im občas celkom nevyhneme, ale sme veľmi zásadní, častokrát označovaní za veľmi prísnych 
Lebo predsa dvojročné dieťa nemusí ďakovať, alebo hovoriť pardon, "ešte je maličké". Ale zistili sme, že čo naša dcéra považuje od malinka za samozrejmosť, to ju teraz nemusíme učiť. Má 4, to čo maminy teraz odrazu žiadajú od svojich detí, lebo sú predsa už veľké, my máme v malíčku. Naša slečna pozná pojem dohoda a vie ho akceptovať. Na druhú stanu je aj ona patrične oceňovaná a prejavujeme jej rešpekt- u nás je to dnes už iba o dohodách, väčšinou netreba zákazy ani príkazy.
Akira, presne si to vystihla. Pohodlni a lenivi a tu sa na tom postavila oficialna vychovna teoria. Mas pravdu, ze vychovu stavias ako z tehliciek. Ak ta naspodu je nakrivo, cele to pada. Deti maju prirodzeny zmysel pre rezim, naucit ich zakladnym navykom, ak to ma system, je jednoduche a aj mama si sebe pomoze, ked pravidelne jeme, spime, cistime si zuby, umyvame ruky, potom nam zostane ovela viac volneho casu , ktory mozeme stravit inymi prijemnejsimi cinnostami. Pekne leto.
Mile nanic mamy deti medzi jednym a styrmi rokmi. Chcelo by sa Vam napisat mi, co vsetko Vase deti uz vedia a poznaju?
Ako som uz na tomto fore niekolkokrat napisala , mam v Kanade miniskolku, takzvany dayhome. Robim s detickami uz osem rokov. Moje vlastne su uz odrastene a moje spomienky na nich v tomto veku su ako na najuzasnejsie a najmudrejsie deti pod slnkom, ako asi u kazdej mamy, takze mozno nie objektivne. Stale viac vsak nadobudam pocit, ze deti prichadajuce do mojej skolky su stale viac roztekane, nedisciplinovane, s nevolou ucit sa cokolvek a akosi “pozadu”. Toto je uplna ina spolocnost s inymi hodnotami, tradiciami, s inym vztahom k detom a musim povedat, ze sa mi vidi ovela smutnejsia a necitlivejsia. Mozno je to len syndrom vyhorenia, mozno prve priznaky starnutia, lebo hovorit”dobre uz bolo” som vzdy za tento priznak povazovala. Stale vaham, ci chcem od nich privela. V skolke mame organizovany den s vyhradenym casom na spolocne pesnicky, malovanie aj s netradicnymi pomockami, kreslenie, strihanie, lepenie, sledujeme pocasie, kalendar a vseobecne oslavovane sviatky, ucime sa prve pocty, farby, tvary, hlaskovat svoje meno, abecedu, robime male vedecke experimenty naprikald so skakajucim vajickom, magnetami. Minimalne raz denne ideme na prechadzku (ak pocasie dovoli) a poobede sa hrame na dvore, kde mame kopec hraciek, hojdacky, smyklavku, pieskovisko a teraz aj bazen. Mame urceny cas desiaty, obeda aj olovrantu, varim im nase slovenske jedla a chutia, jeme len na urcenom mieste sediac za stolom (verte, ze aj to je pre mnohe deti novinka), vnutri nosime papucky a pred/po jedlom, po zachode a po prichode z vonka si umyvame ruky (tiez sokujuca informacia). Poobede spime alebo oddychujeme pri pocuvani rozpravok, puzliach, ci kresleni. Mam svoju robotu naozaj rada a uz snad 70 deti preslo mojimi rukami a mnohe z nich som vypiplala od roka az po predskolsku triedu, ktora je tu uz zaradena do skoly.
Takze, ak mate chut, napiste mi, kedy vase deti zacali hovorit prve slova, dvoj-troj slovne vety, napodobnovat zvieratka, volat clenov rodiny, prve basnicky a pesnicky. Kedy poznali zakladne farby a tvary ako stvorec, kruh, ci trojuholnik, kedy vedeli pomenovat casti tela, a tak podobne. Ak sa Vam nechce, nevadi, prajem vam krasne leto a vela radosti s vasimi drobcami, a aj s tymi vacsimi.