Neverná filipka

Ano, stalo sa. Som vinná a mala by som sa hanbiť, he-he, ale ja sa nehanbím. Trochu nevery nezaškodí a zvlášť tej internetovej.
Bola som neverná Naničmame a hľadala si niečo iné. Nie lepšie, nič lepšie už nemôže byť, len niečo iné. Našla som si miesto, kde je fakt sranda, kde sa veselo hádam... ale nemala som sa kde "vylievať", kde písať, nemala som sa kde zohriať, potešiť sa, že nie som jediný mizerný človek na tejto zemi. Vrela vo mne krv a mala som chuť trhať. Radšej som sa z NM stiahla.
Zase prišlo sprosté obdobie, kedy som nemala síl. A keď nevládzem, som otrasná na deti. Keď som otrasná na deti, nenávidím sama seba. A keď sa nenávidím, nemám ani chuť žiť. Všetko je zbytočné, nič mi nechutí, nič ma nebaví, nevládzem...
Mala som úspech v práci (1x), potom sa mi pokazil počítač, keď ho otec mojich detí opravil, ochorelo zase deculo. Potom prišli prázdniny a ja si zase môžem labu lízať, už si v práci ani neškrtnem (robim doma na kompe). NA NERVY!! Zase čakať. Ale toto momentálne čakanie je veľmi príjemné - mám peniaze.

Celú noc som prebdela hraním jednej hry. Jediné utrhnutie sa z nudného stereotypu, aspoň nejaká spoločnosť dospelých ľudí, aspoň niekde si žijem podľa svojich predstáv. Ráno sme s deckami šli na kone, ale nejazdili, lebo tam (na farme) mali tábor. Nevadí. Dohodli sme sa, že môžme prísť na jazdu zajtra. "Do kelu, TÁBOR! Prečo ma nenapadlo dať ju na takýto tábor?" Štvalo ma to, lebo som vedela o dvoch táboroch a nejak som sa nevedela rozkývať a prihlásiť ju ani na jeden. Ja trubka. Tábory v takomto veku sú najkrajšie...
-- A nemáte ešte voľné miesto?-- spýtala som sa.
Dievčina nevedela, ale šéfová hej.
-- Môžete ju doviesť aj dnes poobede... budeme splavovať... --
Venovala mi len 10 sekúnd, zrátala cenu a boli sme dohodnuté. Uf, uf! Takéto akcie z minúty na minútu MILUJEM. Za 7r konecne prvá neplanovana eksn. A asi viete každá jedna babenka s deťmi (a bez chlapa), koľko takých akcií si s krpcami môžete dovoliť - žiadnu. To sa treba pobaliť, myslieť na vodu, jedlo, náhradné gate, keď sa krpatá dočúra... - proste veci s deťmi treba plánovať. A ja koľkokrát radšej sedím s deckami doma na riti, lebo nevládzem ani rozmýšľať, kde by sme mohli ísť... kým ich dokopem k tomu aby sa obliekli, kým pobalím, čo treba... som už taká unavená, nasraná a znechutená... že na nejaký výlet už nemám ani chuť. Milujem, keď sa môžem len jednoducho zodvihnúť a ísť kdesi.
Staršiu som pobalila za pol hodinku (za výdatného vresku a ziapania) a tešila sa, ako je fajn mať peniaze a môcť si dovoliť len tak z fleku doniesť deťúcha (to od slova deťúch) na tábor.
Má to tam rada, s havkáčmi sa vždy hrá o dušu a mačičky nosí kade tade jak bábätká. 11 detí dokopy neni veľa, dúfam, že budú dobrá partia. Som zvedavá čo bude rozprávať :)

Ďakujem Bože, že KONEČNE sa i v mojom živote strieda to príjemné s nepríjemným. Chvíľu ti to síce trvalo, tie ťažké roky ti teda spočítam, keď sa ocitneme tvárou v tvár, ale ináč som s tebou spokojná. A budem sa snažiť, aby si bol spokojný aj ty so mnou.

Krv dovrela, paru som vypustila. Zase sa teším.

P.s: Normálne sa tu cítim cudzo. Ale ja si veľmi rýchlo zvykám :)