Ahojte mamicky. Rada by som sa s Vami podelila o svoju skusenost a poprosila o radu, ak vas nejaka napadne. Moj syn nastupil tiez do skolky teraz v 9/2011. Prvy den ok, druhy den vrieskal cele 4 hodiny, ktore ho tam nechavame (od osmej rano do dvanastej). Treti den ok, strvrty den vrieskanie. Nie plac, hystericke vytrvale vrieskanie. Potom Dva dni dobre a dnes opat prevrieskal cele 4 hodiny, dokonca sa hadzal o zem a ublizoval si. Odmietol ist von, nechcel jest, ocikal cely zachod (vie cikat do wc, to bolo zasa z jedu) Dnes nam bolo povedane, ze deti su z jeho spravanie nervozne, nic na neho nezabera (venuju sa mu, snazia sa uputat jeho pozornost, pohladkaju ho, deti ho volaju hrat sa...nic nepomaha), rodicia sa pomaly buria proti jeho pritomnosti v skolke, su ochotni to skusit este mesiac, viac nie. Ja neviem co s nim. Nikdy mi taketo nerobil. Je velmi tvrdohlavy, ale vieme ako na neho a prebrali sme to aj s ucitelkami, ktore su velmi mile a ustretove a snazia sa....Neviem ako dalej. ked som sa dnes rozplakala po tom co som pocula, smial sa mi do tvare...
Zacal chodit do skolky az 19.9., boli sme na dovolenke, takze nastupil neskor. Priprava bola poctiva, vela sme sa s nim o tom bavili, ze ako tam bude dobre, vravel, ze sa tesi. Ano, ma mladsieho surodenca (9 mesiacov) a som na materskej. Ale neziarli na neho, velmi pekne ho prijal a sprava sa k nemu dobre - rozprava mu, dava mu hracky.. Nemam moznost byt v skolke lebo nemam kam dat mladsieho a manzel musi byt v praci. Neviem, som zufala. Den dobre, dalsi zle, potom dva dni dobre, potom zasa hysaky... On je tvrdohlavy, to vieme, vzdy bol problem, uz od narodenia sa potreboval presadzovat. Bojovali sme s kojenim, spanim, obliekanim...Chcelo to obrovsku trpezlivost, vysvetlovali sme do aleluja, pozitivne ho motivovali, obcas musel ale dostat aj po zadku ked uz nic nepomahalo a hystercil len tak z principu - napr. ked som polozila hracku inam nez si on predstavoval, ale vzdy sme mu vysvetlili, ze toto nie je cesta, ze nech povie ak mu nieco vadi a nejaci, snazime sa. Ale neviem ako to sebe i ucitelkam a aj ostatnym detom ulahcit v skolke, co na neho plati. Nanovsie udrel otca za to, ze na naho zvysil hlas ked mu doraznejsie vysvetloval, ze zo sedacky sa neskace, ze si moze ublizit. Alebo zacne na nas vrcat ked mu necheme nieco dovolit, chce nas prekricat hoci my nekricime a len vysvetlujeme a trvame na svojom - napr. ze sa ide spinkat, ze sa ideme najest..bezne veci,proste ked on nema naladu spolupracovat, uzijeme si svoje. Ale aby vbehol do triedy a jacal 4 hodiny, hadzal sa o zem a dal ucitelke facku, este je aj povedal : som blby, daj mi po riti, tak to je moc! Nikdy sme mu nic take neopovedali! Milujeme ho a aj mu to vravime a vysvetlujeme, ze su pravidla, povinnosti...ale nic.
Mam ho tam zacat davat len na dve hodiny. Vziat ho ked zacne hystercit? Ja uz neviem co...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no doteraz ste boli vsetci doma, ale odkedy chodi do skolky, zacal si uvedomovat rozdiel, ze babo je s tebou a on musi ist "prec" - teda to je jedna z moznych teorii ... ono z doterajsich skusenosti s detmi mozem povedat, ze nejaku vseobecnu teoriu nemozes pouzit na vsetkych - ale skus si vybrat z toho, co napisali dievcata, mozno sa niecoho chyti... prajem vela zdaru 
ps... ja som mala opacny problem, ja som nevedela dostat syna zo skolky domov 
Katarina
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
napísala som ti mail
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak moje dievčatá škôlku milovali.Syn chodil až do predškolskej.Robil všetko tak,ako opisuješ.A ešte aj horšie.Hrozilo,že budeme chodiť po psychiatroch.Potom mi riaditelka navrhla,aby sme ho skúsili dať až do predškolskej.Podrástol,zmúdrel a škôlku už bral takmer normálne.Takmer píšem preto,že vyjednával,aby mohol zostať doma.Možno je tiež na teba príliš naviazaný.Môj syn taký bol.Teraz má 10 a stále sa rád mojká.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj,
no možno poradím,
moje dieťa tiež bolo takéto uplakané aj uhádzané o zem a nakoniec som vymaslela toto: kúpila som malú látkovú bábiku, mala vlasy, sukňu, tenisky, ja tiež nosím tenisky a dali sme jej meno mama, vysvetlila som jej, že to som akože ja a budem v tej skôlke stále s ňou a môže sa so mnou hrať, spať a ôže mi všetko povedať a ja to budem vedieť a cítiť v robote.
Fungovalo a chodila s tou bábou a potom neskôr už zabudla.
Ja si myslím skús ešte vydržať, vysvetliť mu, lebo keď ho necháš doma tak bude vedieť, že krikom dosiahne svoje. A raz budeš chcieť ísť do práce. Alebo skús nech ho vodí do škôlky niekto iný, babka, manžel, možno s nimi mu to pôjde ľahšie.
Pá
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keď môj syn (dnes už má 30 rokov)nastúpil do škôlky strašne plakával, nechel tam chodiť. Ráno, keď vstával už sa triasol. V škôlke plakal až sa zadúšal. Prišlo to tak ďaleko, že sa začal zajakávať. Utiekol aj zo škôlky za mnou na zástavku autobusu, keď som išla do práce. To bol vtedy horor. Boli sme z toho na nervy aj s učiteľkami.Museli sme ho dať zo školky preč babke na pol roka. Reč sa mu zlepšila, situácia doma bola taká, že musel do škôlky znova. Povedal, že pôjde, ale nie medzi malkáčov ale medzi veľkých, mal vtedy 4 roky. Po dohovore s riaditeľkou škôlky a detskou doktorkou tak sme to skúsili. Prvý deň nechcel veriť, že to bude stále tak, ale keď zistil, že áno tak sa už tešil do škôlky. Potom nechcel, aby som ho vodila do škôlky, mohla som len po dvere. Sám sa aj prezliekol. Bývali sme vedľa škôlky, po čase mi nedovolil ani ísť po dvere, sám išiel z bytu, len som ho sledovala. Musel byť v škôlke medzi prvými, aby si mohol prvý vybrať hračky. Syn keď bol malý vždy mal starších kamarátov, aj v tej škôlke sa nevedel hrať s rovesníkmi, mal veľa kamarátov v predškolskej triede a tam sa mu páčilo.Čo poradiť, musíte prísť nato čo vášmu synovi tam vadí. Potom to nejako vyriešiť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jany...my sme mali už niekoľkokrát deti s podobným správaním. Raz sa dokonca stalo, že sa jeden chlapček vyhrážal učiteľke fyzickým ublížením, kopance, pľuvance, nadávky...všetko sme absolvovali, ešte aj mimo škôlky, na ulici vykrikoval učiteľke, že ju "pokrája nožom" , ale prešlo to a potom bol jeden z tých spoľahlivých a milých... Skús na papier nakresliť niekoľko napríklad autíčok ceruzou a za každý "pokojný" deň si jedno autíčko vymaľuje a dohodnite sa na nejakej forme odmeny, keď bude mať vymaľované všetky autíčka (spoločný výlet, návšetvu cukrárne, spoločnú hru a pod.). Odmeňujte len to žiadané správanie a to zlé nekomentuj, len nedovoľ vymaľovať autíčko. Prajem pevné nervy a ešte jedno: nikdy sa synovi nevyhrážajte škôlkou, alebo, že pre neho neprídete, ak bude zlý. Nič v negatívnom zmysle.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dnes mi totalne uz povolili nervy, zasa im tam cele 4 hodiny jacal, ze si deti usi chytali a nedalo sa nic robit. Ked prisiel domov (chodi po neho manzel cestou na obed), vysvetlila som mu, ze takto to dalej nejde, ze on velmi dobre vie, ze takto sa spravat nemoze a kedze nepomaha ziadne vysvetlovanie tak urobime to, ze za kazdy taky den mu vezmem jedno aticko a ked bude v skolke dobry de, vratim mu ho. Dostal taky hysak, ze som len pozerala - asi ako v skolke - jacal jak tur, plieskal so sebou, tak to uz na mna bolo vela, schmatla som ho obleceneho ako bol a vysprchovala studenou vodou, neprestal, tak este raz, ale nepomohlo. Je vo svojej izbe, jaci, trieska na dvere a dom sa otriasa...Neviem sko dalej.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Janny, zobrala si mu autíčko, osprchovala ho dvakrát studenou vodou... Myslíš, že ak ty budeš na neho zlá, syn bude na teba dobrý?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja nehovorim, ze som na seba za to pysna, doteraz sme mu stale len vysvetlovali co je dobre co je zle, ze su urcite pravidla a povinnosti, ze ho milujeme, su za nami 3 roky tvrdej prace kedze on je hlava tvrda. Jacal na nas uz ako babatko. Nikdy nechcel to co bolo treba. Plakal od hladu, ale jest nechcel, klipkali mu ociale spat protestoval, obliekat sa hoci chce ist von ani za svet, bojujeme s tym s najvacsim moznym pochopenim a snazime sa ho pozivne motivovat - napr. "ani nam sa nechce stale obliekat, ale cim skor s aobleciem, tym skor sme vonku!" atd, atd. To len pre vykreslenie, ze naozaj toto nie su bezne metody u nas. Inak je uzasny, v dvoch rokoch poznal abecedu, ma uzsanu slovnu zasobu a krasnu cistu rec, je kreativny a pohybovo nadany, rad nas zabava a naozaj to aj vie - je vtipny...Len tvrdohlavy nenormalne. Tesili sme sa, ze konecne skolka, uvidi ako funguju aj ine deti a bude ho to navit, ze kolektiv mu prospeje a nastal totalny horor. Zasa kazdy den citlivo vysvetlujeme, preberame to, snazime sa ho povzbudit, ale ked den co den to iste, len hanbu robi a sebe zle tym mlatenim sa na zem tak mi vytiekli nervy, totalne...Ja munechcel zle, len neviem ako mu to vysvetlit, aby si sam zle nerobil.
((((((((((
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Janny,bola si s ním u psychologičku už niekedy?Ja na tvojom mieste by som šla čo najskôr,pretože mám dojem,že tvoj syn je veľmi inteligentný a budete potrebovať poradiť od odborníka ako na neho.takéto (ale ani žiadne iné deti) nedonútiš násilým,aby sa zaradili do davu,aby robili to čo od nich chceš ty.Na to treba neskutočnú trpezlivosť,ako ich presvedčiť,že to čo od nich chceš,chcú aj oni sami.Keď to vždy takto necháš dospieť do štádia,že ti rupnú nervy,vychováte z neho jedovatého zlostného človeka a to by bola veľká škoda.
Ja na tvojom mieste by som ho teraz do škôlky nedávala ale vybavila si tú psychologičku a potom by som sa zariadila čo a ako ďalej.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Fidorka, kuk na hodinu odoslania tvojho a môjho komentára toť nižšie - a obsah takmer totožný 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pozerám aj ja
ani sa nečudujem,ty si to prežívaš dvojmo,ja mám troch takých doma,som si pri tom opise zaspomínala,ako to bolo u nás do nedávna a teraz ešte občas najmladší skúša 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Janny, ale ja netvrdím, že si hrozná mater. Len proste po zlom to nepôjde. Viem veľmi dobre, o čom píšeš, my to máme doma dvojmo. Akurát po desiatich rokoch.
K tvojmu opisu synových schopností - skús si prečítať knižku od Jolany Laznibátovej Nadané dieťa. Tá kniha by ti určite dala mnohé odpovede na tvoje otázky. Autorka je totiž psychologička, ktorá sa dlhé roky venovala nadpriemerne inteligentným deťom, a už skoro 20 rokov je riaditeľka školy, ktorá sa venuje vzdelávaniu takýchto detí.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To georgina:
nemozes vediet ake dietatko ma janny a akym sposobom to pojde alebo nepojde. Ja by som bola v tomto pripade tiez asi najskor za psychologa. Lebo moze ist naozaj aj o poruchu, trebars aj o hysteriu ako diagnozu. A studena sprcha. No, je to velmi drasticke. Len netreba vidiet za tym "ty mu robis zle", ako si uviedla predtym. Ono pri takychto krizovych stavoch je standardnym postupom vykolajenie cloveka, aby hystericke prejavy ustupili nasledkom soku do pozadia a do popredia sa dostali rozum a instinkty. Preto napriklad aj facka sluzi ako rychla pomoc na nastartovanie a vzpamatanie sa. Tym nevravim ze sa maju ludia a toboz deti otlkat. To nie, len konstatujem ze niekedy je to mensie zlo. Urcite by som maleho zobrala k psychologovi, ten to studoval, hadam bude vediet ako pomoct. Takto to viem aspon ja, mozno sa mylim, netusim.
Vseobecne:
Dieta by v kazdom pripade malo respektovat svoje okolie rovnako ako to robime my vsetci ostatni. A ci uz ho rodic povazuje za "vynimocne", "kristalove", "nadane" a bohvie ake este by bolo mne osobne u prdele, keby robil zle tomu mojmu dietatu a zneprijemmnoval mu pobyt napriklad v skolke. A toto ako som vycitala chce janny zmenit, mysli aj na ostatne deti a rodicov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Marge, rodičia, ktorí ospravedlňujú problematické správanie svojich detí tým, že sú nejako výnimočné (a je fuk, či tie deti také sú naozaj, alebo ich rodičia iba silou-mocou takých chcú vidieť) dosť škriabu oči aj mne.
Rovnako mi príde podivné, ak sa niekde tvrdí, že rodič má byť superman, a/alebo superwoman a zvládnuť na prvý šup všetky problémové výchovné situácie, a ovládať sa do takej miery, že to ide až na jeho úkor.
Celkom by ma zaujímalo, z čoho si vydedukovala, že presne o to mi išlo.
Teda, taký pocit som mala z tvojho komentára.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to sme na tom rovnako
nie nieee, ja som len zachytila tento tvoj komentar:
"Janny, zobrala si mu autíčko, osprchovala ho dvakrát studenou vodou... Myslíš, že ak ty budeš na neho zlá, syn bude na teba dobrý?"
a prislo mi autorky luto. Lebo podla mna nebol jej zaujem "byt zla", ale rychlo vyriesit situaciu. Je mi jej velmi luto, hlavne ked sa tak snazi ako popisuje. A potom jej povolia nervy, skusi radikalnejsie riesenie a teraz ma cierne svedomie, ktore sa jej moze este zle pochopenym komentarom znasobit. Tak som sa len snazila zareagovat ukludnujucejsie. Co mi vsak ide kostrbato, kedze moje EQ je dost nizke a som skor cisty pragmatik.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Marge, no, takto... Po odoslaní toho komentára som poslala Janny aj mail. Ak bude chcieť, odpovie, ak nie, tak nie.
Toto sú také veci, ktoré sa mi tu neveľmi chcú pretriasať, lebo zo skúsenosti viem, že je dosť problém sa na túto tému dohodnúť aj osobne. Cez mailové písmenká je to zvládnuteľné len tak-tak. Ale na werejnej webovej stránke to považujem za takmer nemožné.
Okrem toho - syn už je veľký, občas si sem chodí čítať, a aj preto nechcem preberať veci, ktoré on považuje za jeho súkromie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
super, kazda rada dobra. Nemala som odkial vediet, tak som reagovala len na to co je na skle. Hlavne nech si to Janny vyriesi. Isto nic prijemne to nie je a urcite ma riadne stresy cela rodinka.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte mamicky, velmi ma potesilo, ze sa tu objavilo tolko dobrych rad a hlavne uprimna snaha pomoct, poradit. Konecne mam pocit, ze nie sme jedini nasvete, ako nam to predostieraju v skolke.
Dospela som dnes k tomuto: Doteraz tu u nas vyzeralo takto - 07:00 budicek, nakrmit jedno dieta, nakrmit druhe dieta, starsieho obliect, pusa medzi dverami a manzel ho odviezol do skolky (ma ju oproti firme). Navrat zo skolky po 12:00 s hodnotenim dna od manzela podla toho co mu poreferovali ucitelky.
Vcera som ale poprosila manzela by zobral do skolky fotak a poprosil ucitelku, aby nam nasho syna vo chvili jeho hysakov nafilmovala, staci minutove video, ze s tym pojdem k psychologicke a ukazem jej to, kym zacneme dieta vlacit po psychologoch. Na obed priniesol manzel fotak s tym, ze nemali cas. Nemozem si pomoct, ale to mi nepripada ako spolupraca a snaha pomoct nasmu synovi a v neposlednej rade sebe ako ucitelke v MS, ktora by si mala zelat aby tam deti boli spokojne a stastne. Minuly tyzden ma mierne rozhodilo ked som sa by the way dozvedela, ze ucitelka vzdy ked manzel pride po syna priamo pred malym hodnoti jeho spravanie, co je podla mojho nazoru nepripustne, to som hned zatrhla a odvtedy manzel maleho oblecie, ten ho pocka v satni a s ucitelkou preberu situaciu medzi 4 ocami ako sa ma. Ved na co sa tam to dieta ma tesit, ked pocuje na seba len zle??? Jasne, dobre tam nerobi a treba s tym nieco robit a my sme ochotni urobit takmer cokolvek pre nase dieta aj pre ostatne deti a personal v tej skolke. Ale tak ako ja respektujem autoritu uciteliek a ucim to moje deti - u nas doma nie je ani pripustna nejaka debata o "dobrych a zlych ucielkach" (musi respektovat vsetky, ved v zivote si nebude moct tiez vyberat), tak chcem respekt pre moje dieta a nesuhlasim aby 3 rocne dieta zranovali kritikou a v prenesenom vyzname ho ponizovali pred rodicom.
A tak od buduceho tyzdna zacne do skolky syna vozit ja, ja si ho aj vyzdvihnem o dvanastej. Budem navrhovat ucitelkam sposoby ako na neho a budem ochotna prijat jej pripadne napady. Ale musia spolupracovat. Nebude mi to niekto hadzat na hlavu ako horuci zemiak s tym, ze jeho cielom je hlavne sa mojho dietata zbavit. Som ochotna tam zostat a socializovat ho v mojej pritomnosti aby ziskal istotu, som ohotna pomoct s ostanymi detmi, som ochotna ist k psychologovi, ale iba ak zistim, ze to naozaj chcu aj pani ucitelky. Ak nie, pojdem za riaditelkou, porosim ju aby mi umoznila sa zucastnit na jeho procese zaclenenie do kolektivu. Ak to nepojde, bude doma. Ja ho predsa nemozem bit v navaloch zufalstva! Ale ani nemozem dopustit aby tam psychicky tyral ostatnych, ak sa toho dopusta. V mnohych veciach je popredu od svojich rovesnikov, bola by skoda aby bol niekde, kde ho budu chciet len uslapat do davu. A su veci, v ktorych je zasa od rovesnikov pozadu, napriklad sa mi zda v EQ, tak ked tam maju ti mali trpiet len preto, ze on ich nechce zatial vo svojom zivote, to tiez nepripustim...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Janny 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...veľmi múdra reč
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
múdro Janny
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
janny,
drzim palce
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
drzim palce
Katarina
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Janny, reagujem na Tvoje slova:
"rodicia sa pomaly buria proti jeho pritomnosti v skolke"
Odkial rodicia vedia o spravani tvojho syna? Myslis, ze sa na neho doma stazuju jeho 3 rocni spoluziaci?
"su ochotni to skusit este mesiac, viac nie"
Adaptacny proces (informacie mam od maminky, je riaditelka MS) trva mesiac, u niektorych deti dokonca 3 mesiace. Pani ucitelky v skolke ti nenavrhli nejake riesenie? Mne sa zdaju dva tyzdne kratka doba na takyto zaver, navyse ked pises, ze chlapec ma aj dni, ked je vsetko ok.
To len take moje postrehy. Drzim palce a daj vediet ako pokracujete.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte mamicky. Tak som dnes svojho tvrdohlavca odviezla do skolky. Cestou ok, akonahle zbadal uciteku, plac. Hysak. Nie a nie sa ukludnit. Vzal si svojho milovaneho plysaka z domu, ale ani ten mu nepomahal prekonat to. Asi 20 minut som bola v skolke, rozpravala sa s nim, ukludnovala ho, no a pani ucitelka sa len a len stazovala cely cas. Ze leby bol lutostivy, ok, ale on vsetko neguje, nechce sa do nicoho zapojit. Naviac tam maju chlapca, ktory ma nejaky sluchovy hendicap a ten si cely cas musi drzat usi, lebo ho boli ked nas Adam vrieska. Povedala som ucitelke, ze urobime cokolvek, ze to musim zvladnut (ja od januara uz na pol uvazku musim robit tak to nemame ako riesit) a ona len, ze noie a nie a s nim sa to neda, bol vraj aj deti. boze ja ho atkeho vobec, vobec nepoznam. Som v koncoch. Zajtra skocim za riaditelkou...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ziadna zmena. 4 hodiny plac, hysaky, hadzanie sa o zem, nemozne ani po dobrom ani po zlom uputat jeho pozornost. Ucitelka mi povedala, z deti ho uz neznasaju. Bola som za riaditelkou. Zhodnotila, ze je chytry, inteligentny, sikovny, kady den za nim chodi a snazi sa aj ona najst s nim spolocnu rec, a velka skoda pre neho, ze tak zaryto odmieta kolektiv. Dala mi cislo na psychologicku, nech nam poradi ako dalej. Navrhla ho vziat zo skolky ak to neprejde do konca tyzdna, pretoze sa boja o jeho zdravie. 4 hodiny sa nenapije, nic nezje, s nikym sa nehra, vsetko neguje, ci uz pristup alebo aktivitu a krici a krici a krici. Riaditelke to je luto, aj jej verim, bola naozaj velmi mila a snazila sa na to pozerat s nadhladom. Povedala, ze ak donesieme od psychologicky papier, ze je ok, o com je ona presvedcena, skusime to zasa od novembra, ale chce to pauzu. Miesto nam bude drzat... Ze to budeme skusat kym sa to nepodda, lebo raz si na kolektiv bude musiet zvyknut...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Janny, hlavne zachovať pokoj. Niečo, čo sa "kazilo" niekoľko týždňov, sa "neopraví" za deň. Fajn, že pani riaditeľka má pochopenie a snaží sa spolupracovať. Jej návrh sa mi pozdáva. Asi naozaj bude lepšie, ak dáte synovi so škôlkou prestávku a skúsite to neskôr znova.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Janny,
ja by som skusila zmenit skolku. Mozno ma Adamko problem s ucitelkou, resp. ucitelka ma problem, nevie najst k nemu cestu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to chodi teraz tyzden do skolky? alebo od zaciatku septembra? ma mladsieho surodenca, ktory je s tebou doma a on na neho ziarli? a co si o tom myslis ty? teda co by mohlo byt dovodom jeho spravania? inak nemate moznost - vy rodicia - zostat pocas zaucacej doby v triede spolu s dietatom - u nas to aspon tak robili - rodicia mohli byt napr prvy tyzden pritomni, prvy den sa hrali s dietatom a potom to pomaly a nenapadne kazdy den viac preberala ucitelka - ale tiez nie donekonecna, iba tusim prvy tyzden...
Katarina