Ja mama

Mám dieťa v rovnakom veku. Môže byť von do deviatej. Niekedy dovolím do pol desiatej, ale len niekedy. A raz mohol byť do jedenástej, keď bol v meste program.
Ja sa vždy opýtam, že ak teraz chce byť von dlhšie (ver mi, že aj u nás je pre to niekedy dusno), do kedy bude v sedemnástich. A zvažujem argumenty. Keď boli majstrovstvá v hokeji, vtedy sem-tam bol do tej pol desiatej. Chceli s chalanmi pozerať spolu.

Vieš koľkokrát si ja spomeniem na svoju mladosť? Tiež som musela odchádzať od partie domov pvá, a to som zďaleka nebola najmladšia. Hnevala som sa a hovorila som si, že ja taká k mojim deťom nikdy nebudem . A tu ho máš. Je fakt, že môže byť dlhšie, ako som mohla byť v jeho veku ja, ale verím, že to vníma rovnako, ako som to ja vnímala. Ale hold. Hovorím:"Keď vy budete mať svoje deti, pre mňa, za mňa ich pustite aj do rána. Ale teraz budeš doma, keď poviem ja."
Joj, ako som sa smiala, keď mi vraveli: malé deti malé starosti...
A prichádzam na to, že je to tak .

No ja by som sa urcite ovela viac tesila, keby sme mavali taketo porady doma. Mama mi len vykricala, ze ked sa ona isla vydavat tak nemohla byt doma neskor jak o deviatej, tak ze ja budem mat to iste. Skusala som vsetko mozne ako ich zlomit a ked nic nepomahalo rozhodla som sa proste prist pol hodku neskor. Uz medzi dverami po navrate domov som dostala taku vpalenu, ze som bola naozaj rada, ze to bolo len pol hodina. V 19tich som odisla z domu. Tiez si stale hovorim, ze moje deti budu inac vychovavane. Co sa tyka casu to neviem, ale mlatit ich teda nebudem

Počas prázdnin moje dietko (14 ročné) malo povolenie byť vonku do 21.00, bez výnimky. Fyzické tresty som neuplatňovala, ale vedel, že by som si niečo našla, aby som ho "potrestala". Nič sa nestalo, keď prišiel o 5 minút neskôr. Syn bol ale disciplinovaný, na 99% dodržal čas príchodu. Keď bol stredoškolák, mohol byť cez školský rok v piatok do 22.00.

Moji sú už dospelí . Ale myslím si , že v tom veku to bolo v týždni, keď vstávali do školy do 21 a cez víkend a prázdniny do 22h .
Výnimky boli keď chceli na koncert nejakej kapely a tak - to mohli dlhšie, ale keďže som mala o nich strach, tak mali nakázané ísť domov taxíkom. Pričom na ten koncert i taxík si zarobili / za vysávanie , umytie sporáku , kúpelne a tak , som im dávala peniažky - namiesto vreckového si pomáhaním zarobili na takéto svoje aktivity / Ono ja by som im to vreckové dala i tak, ale takto si to aspoň zaslúžili.
U nás to fungovalo tak, že oni rešpektovali mňa a ja ich. Väčšie problémy sa u nás našťastie nevyskytli. A tresty tie vôbec neuznávam. Vždy sa dá "dospelácky" dohodnúť , títo pubertiaci musia mať pocit jedinečnosti a neradi sa podriaďujú. Normálna dohoda , to je niečo iné, ale bububu a trest to nie , to ich ponižuje a núti robiť pravý opak.

Súhlasím s Lydush. Síce moja dcéra je ešte maličká, ale so mnou rodičia jednali tiež takou otvorenou formou a bolo to výborné, pretože už vtedy som vedela, že ak naštrbím ich dôveru (čo sa párkrát samozrejme aj stalo ), stratím svoje výhody A veru aj pri dokorán otvorených dverách som dospela v celkom slušného človeka
Takže... robte to ako cítite
PS: ja by som sa oveľa viac bála trvať na skorom čase, ak by to malo znamenať, že dcéra pôjde od niekiaľ celkom sama. Mala som kamarátku, ktorú mama pustila na dlho, ale iba pod podmienkou, že ju niektorá kamarátka odvedie domov. To, že stadiaľ pôjde ona sama ju nezaujímalo Myslím, že najlepšie je, ak ide parta spolu. Minimálne najbezpečnejšie.

no ja mám zatiaľ doma 10 ročnú, ale teraz v lete býva tak do 20-20,30 ale iba v určitej vzdialenosti od domu, pri dome môže byť aj dlhšie tak do 21,30 hod. ale to je iba pri dome kde na ňu vidím, keď ide ku kamarátke alebo je niekde s nejakou kamarátkou - na rybách, záhrade, a samozrejme aj s jej rodičmi privezú ju niekedy aj po 22. hod. ale beriem to tak, že sú prázdniny,no neviem, ked bude už ,,samostatná,, tak myslím, že tá 21. hod. max. 22. úplne stačí, ale určite ked bude chcieť niekam ísť s kamarátkami a bude tam dospelý dozor - niekto z rodičov, asi ju pustím aj na dlhšie, viem že aj ja som bývala v lete dlhšie, niekedy aj do 23. hod., chodili sme s kámoškami na výlety, opekačky, amfik, + vždy dospelý dozor, trvalo to tak do 16-tich, potom zrazu naši pritvrdili a to sa mi už nepáčilo, veď sme nikdy nič zlé nerobili, nepili, nefajčili, ale samu , už ked sme nemali dozor ma nechceli púšťať, ostatné kámošky a spolužiačky chodili a ja som musela byť v 16 tich doma v lete o ôsmej, oni sa v podstate neflákali, vždy bola nejaká akcia, kino, amfik, išli na chatu - takú čo mali ich rodičia, tam opekali, vždy to boli babské jazdy, a večer (do tej 22. hod.) ich niekto z rodičov priviezol, občas tak boli aj ich rodičia, sem-tam ma prišli vypýtať a že rodičia dovezú ale nezabralo nič, trčala som celé poobedie doma, kým si ostatní užívali leto, tak som v 19-tich pleskla dverami a osamostatnila sa, chodila som všelikade, bola som ako utrhnutá z reťaze, ale doteraz mám taký pocit, ako keby mi tie 2-3 roky chýbali, kámošky aj teraz na všeličo spomínajú a ja iba počúvam, snažila som sa čím skôr dostať sa z domu, nechcem aby mala tento pocit aj dcéra, takže úplne nakrátko ju držať nemienim, potom bude ako utrhnutá z reťaze, nejaké pravidlá musia byť, tak uvidíme,

Deti potrebuju pravidla,jednoznacne.Bez opatrnosti je aj mudrost slepa...

Fany 1000 , akoby som bola tvoj príspevok písala ja.Takto isto som si hovorila , že ja taká k svojim deťom nebudem ako bola moja mama ku mne. Mám skoro dospelú dcéru a robím skoro všetko tak ako to robila moja mamina. Až teraz som pochopila ,že niektoré rozhodnutia robia matky len zo strachu o svoje deti , hoci deti majú pocit že ich rodičia veľmi obmedzujú. Teraz sa s maminou už len smejeme nad jej rozhodnutiami, hoci vtedy mi do smiechu nebolo a verila som ,že mám najprísnejších rodičov na svete.

Ja nechcem nikoho kopírovať, robím len tak ako to cítim.

Mala som 15 rokov, keď som si urobila vodičák na motorku a moja skvelá babička mi tú motorku kúpila. Jazdila som na nej veľa a všade, cez deň, večer, aj v noci, do obchodu, ku kamarátke, na amfiteáter, na táboráky. Boli sme partia motorkárov, ako vodič motorky - ja jediné dievča. Dodnes deň nechápem ako to naši zvládali, že nezinfarktovali a dali mi pocit voľnosti a slobody. Nikdy som to nezneužila, rodičia vždy vedeli kam a s kým idem, kedy prídem a nemali možnosť kontrolovať ma cez mobil, vtedy ešte mobily neboli. Priznám bez bitky, že keď dnes príde môj 19 ročný syn a povie: Mami, ideme s kamarátom na motorke, alebo na aute tam a tam, prídeme vtedy a vtedy, niekedy mávam potrebu zahltiť ho mojím kázaním o opatrnosti a o tom ako nebudem vedieť zaspať kým nebude doma a ostatné strachopudné reči, potom si spomeniem na seba v jeho rokoch a poviem dávajte si pozor a prajem dobrú zábavu, užite si to.
Chalanisko ma nikdy nesklamal, ak sa náhodou niečo udialo, zavolal a dal vedieť, že je v poriadku, len bude meškať. Čo sa má stať, stane sa, netreba maľovať čerta na stenu.