Nocny zazitok

Mne sa nic podobne nestalo. Ale som presvedcena o inej dimenzii v ktorej existuju bytosti ako duchovia, anjeli, diabli...
Mikve, veris niecomu?

Neni to hlupe, neboj. Nechcem ta vystrasit, ale mna pri tvojom zazitku napadlo, ze zlý duchovia sa vedia nastahovať do prázdneho príbytku. Tým chcem povedat, ze mozno by bolo dobré venovat sa modlidbe (rozprávaniu sa) s "dobrom" (Bohom), pozývať ho ku sebe, aby si bola plná (obsadená). Hlavne sa ale NEBOJ a ver tomu, ze dobro je mocnejsie ako zlo.
Vedela by si sa porozprávat aj s detmi na túto temu?

pred rokom v auguste sme sa presťahovali do kompletne zrenovovaného krásneho 5 izbového bytu, a o takéto zážitky sme namali núdzu...od novembra minulého roka ich bolo viac ako dosť a skoro každú noc. čiže v januári tohto roka sme odtiaľ doslova ušli inam, pretože okrem krásneho výhľadu tam pozitívne nič nebolo... ale tiež mi tam pomáhala modlitba, žiadala sm anjelov o ich ochranu mojej rodiny, aby sme to tam prežili v zdraví... tak veľa šťastia

Jeej, to som nevysvetlila :) prázdnym príbytkom myslím srdce človeka.
Čo sa týka detí, mám na mysli ako im naplniť srdce niečim dobrým, o čo by sa vedeli oprieť. Čo by im bolo istotou. Čo je tvojou istotou Mikve?
Napríklad pred spaním - nech povedia za čo sa chcú poďakovať, čo ich potešilo cez deň, po čom túžia... ono je to len také rozprávanie. Upevňovanie toho dobrého v srdci.

Mám podobné skúsenosti,ba aj trošku horšie.Časom sa to u nás už upravilo,ale keď mám pocit že "zase nejaká nepozvaná návšteva" tak zapaľujem sviečku a šups s ňou do aromalampy a do vody levanduľový olej.Niekde som čítala že takéto bytosti nemajú radi levanduľu.
Občas si tak popremýšľam kto z našich zomrel,občas nás z nich niekto príde pozrieť....som si zvykla
Ale toto čo píšeš je asi nejaká stratená duša čo hľadá niekoho koho by mohla trápiť.Skúste červené šnúrky na telo,aj to občas nosievam a ako píše Filipka spokojnosť,láska, šťastie...
alebo ešte nejaká modliba za jeho dušu aby našiel pokoj

Mikve,
až mi zimomriavky po chrbte behajú ....
ale chcela by som aj niečo napísať, my sme sa pred rokom presťahovali do nového domu! Máme nedokončené podkrovie, momentálne slúži ako sklad a sušiareň prádla
asi pred 5 mesiacmi sa mi stalo niečo zvláštne .... keď som bola vyvešať prádlo, schádzala dole schodmi, v rohu som zazrela postavu muža ... tak som sa zľakla, že neviem ako som zišla dole. 2 dni som sa neodvážila ísť hore.
Presne o mesiac, a ešte aj v rovnakú hodinu, keď som na ten predchádzajúci zážitok zabudla, sa mi prihodilo presne to isté, len teraz som sa až tak nezľakla a pozerala na to .... bolo to tam stále. Bol to chlap, postavou môjho manžela, do tváre mu nebolo vidieť ....
Oba prípady sa stali v piatok 13. (február a marec) a keď manžel nebol doma.
Od tohto zážitku, keď mešká domov, tak sa neskutočne bojím a strachujem, že sa mu niečo stalo ....
len toľko ....
už som uvažovala nad tým, že skúsim nejako zistiť, či niekto z tej rodiny 13. nezomrel, alebo čo sa tam také mohlo stať ....

PS: modlitba veľmi pomáha a anjeli tiež

Zaujímavý článok. Ja na duchov neverím z praktického dôvodu, aby som mohla spať aj sama, keď tu nie je manžel (mám super zážitok s mojou fantáziou, keď som bola sama v noci v byte a nespala som a to som len videla film, žiadneho ducha).
Myslím si, že vidieť ducha je o ľudskom mozgu, nie o tom, že existujú. Ani nevieme ako hlavička makovička funguje a pod vplyvom a tlakom života vidíme a cítime zvláštne veci.

Ja tiež sem tam vidím ľudí u nás v rohoch, ale pokiaľ ma len trhne od ľaku, viem, že sa len potrebujem poriadne vyspať (ktorá matka na materskej to nepotrebuje???), ale keď mám pocit, že ma niečo prenasleduje a nemusím to vidieť, tak sa zastavím a rozmýšľam o tom, čo robím a čo idem robiť a čo robia iní okolo mňa. Beriem to ako výstrahu môjho mozgu pred niečim nepríjemným zaobalenú do trochu transcendentálneho.A väčšinou mi takéto "predtuchy" vyjdú. Manžel mi potom s úžasom hovorí "Ako si to vedela ?????". A ja len ticho mlčím a vychutnáva, 15 minút slávy. No zabijem sa, keď som dobrá?

.

Škoda, že neviem vkladat fotky.Dva dni pred tým, ako moje deti dostali ovcie kiahne kreslili spolu obraz. Teda, oni kreslia stale/vdaka tomu ze starsia ma problemy s grafomotorikou a mladsia talent su cca na rovnakej urovni /-vonku maju stojan aj vnutri mame a pouzivame rozne techniky..Teda, preco to pisem-skratka ich kresby aj farebnost v roznych technikach vyborne poznam a toto bolo celkom odlisne..Vzali si olejove pastely- vyhnali ma a vraveli ze maju spolu tajomstvo ktore chcu nakreslit- a ked som tu kresbu uvidela-mrazilo ma v kostiach.Čierne čudo s ohnivočervenými /akoby krvou podliatymi /očami-neda sa povedat postava ani hlavonozec ani clovek nieco ako snehuliak s chapadlami--bŕŕŕ´.Myslím,že to oko sa nesmierne podobalo na to tvoje. Baby k tomu nepovedali nic- a ja ich nezvyknem nútit.A o dva dni na to ochoreli. A my sme si potom vraveli, že ten obraz celkom zodpoveda ochoreniu.Dnes uz su farby duhove./a minuté-Julka maluje a maluje a uz nemame ani papier ani omalovanky ani farby- ale ved uz v piatok pojdem do mesta a doplnim/Ale myslim, ze planuce oko moze byt aj obraz upalu-ked to vidia deti, preco nie my?A tvoje dieta je iste s tebou vnutri spojene.

Musím sa pridať,keď som si prečítala to celé,spomenula som si na niečo,čo som asi podvedome dosť potlačila,až zabudla a teraz,keď som čítala o cintorínoch vyššie,tak sa mi to vrátilo.V novembri min.roka sme boli na cintoríne s priateľom,ináč ani ja nechodím.Boli sme normálne ako vždy na hroboch našich blízkych a keď sme ešte šli na ďalší hrob,mala som zrazu taký zlý pocit,stiahlo mi hrdlo a nemohla som sa nadýchnuť,mimovoľne som sa otočila a za priateľom sa niečo akoby plazilo pri zemi,v takom hnedošedom opare a tak som sa zľakla,až teraz mi nie je z toho dobre.Vykríkla som,aspoň som sa snažila,pýtala som sa so stiahnutým totálne hrdlom,čo to bolo,či to priateľ videl,on že nie,ale mal taký zvláštny pocit aj on.Zmizlo to medzi hrobmi,ale tak ma to vydesilo...Najprv si robil zo mňa srandu,ale keď videl,že sa trasiem a stále sa neviem poriadne nadýchnuť,tak prestal,stále som sa obzerala,či to nie je zas za ním.Dosť dlho trvalo,kým ma to prešlo,rýchlo sme navštívili posledný hrob a odvtedy som na cintoríne nebola a zas budem nútená až v novembri.Neviem,čo to bolo,prečo sa to plazilo za priateľom.Stalo sa mi viac takých vecí,ale ostatné som brala s nadhľadom,ale toto bolo príliš silné aj na mňa.Nech si hovorí kto chce,čo chce,videla som. Neboj Mikve,mne sa vtedy nič zlé nestalo,tak na to nemysli,že by to malo byť niečo zlé pre teba.Možno to bolo tak,že ťa to vystríhalo pred zlým Deniskovým snom,že ho máš pozrieť alebo čo.

aj mne sa stala taka zvlašna prihoda ked som bola ešte mala ale pamatam sa na to ako keby to bolo včera.nad ranom som sa zobudila a na stoličke sedel nejaky pan v tmavom obleku,strašne som sa zlakla a silno som zatvorila oči opať ich otvorila ale už tam nebol.rychlo som zobudila starku čo vtedy spala vedla mna,nechcela mi veriť,že si vymyšlam hoc to nebola pravda či to bol dedko jej nebohí manžel no neviem nemala som ho šancu spoznať umrel ked som mala rok.dodnes verím že to bol niekto z rodiny a na 100% som presvedčena že to nebola moja decka fantazia.ako sa hovori,kto neprežil nepochopi,kto prežil nezabudne.

no mikve ahoj u nas ciganov ked sa nieco ma stat tak sa nam prisniju alebo pridu pozriet nasi blizky zosnuli alebo ci dakto v tom dome kde zijes nezomrel este kedysi davno aj to moze ja verim na duchov ,,,moj manzel ,,,po pohrebe cela vyzmikana z penazi asi viete aky je drahy pohreb a vsetko kolo toho ,,,tak mi ostalo avto po manzelovi ja neviem jazdit a tak som ho predavala ale este za ziva manzel chcel to avto dat svojmu otcovi ze naco dve avta na dvore. tak vratim sa ktomu avto sa predalo za dost nizku cenu ale prijala som bieda tonuti cloveka ten chlapec mal to avto 2 dni a prisiel mi ho vratit ze moj muz ho strasy a on ho nechce tak sme urobili manzelovi po voli.. tak to je to su mrtvy a vedia co sa deje z ich blizkymi len tolko,,,

ahojte baby
moje zlaté, mne to rozprávanie o duchoch nerobí dobre
včera som znova musela ísť na to naše podkrovie ... no mali ste ma vidieť .... tak som sa bála, každého puknutia, buchnutia .... nakoniec som musela manžela poprosiť, aby šiel druhú várku prádla vyvešať on
ale pravý dôvod som mu nepovedala

M-ka

Ja na vsetko taketo pouzivas standartne prosu u Panenky Marie za ochranu. Vravim jej , ty si mama, ja som mama, daj na mna pozor nech si tie detuchy vychovam. Z nadprirodzena mam strach, ako z nepoznaneho. ked mi zomrel brat, bala som sa spat po tme, ani som mozno aj vyse roka potme nespala. Vedela som co pride. Ze ked bude v noci tma, pride sa rozlucit. Tak velmi som odmietala uverit ze zomrel. Viem, ze existuje nieco medzi nebom a zemou a verim, ze dobro je vzdy silnejsie.