Musím sa len nemo prizerať ako sa moje dieťa ničí?A mám dúfať,že raz sa niečo zmení alebo aspoň,že pochopím?Ľúbim svoje deti asi ako každá mama.Keď boli malé starala som sa o ne ako som najlepšie vedela,v nádeji,že až raz budu dospelé budú pripravené do života a budú sa vedieť postarať sami o seba a ja sa už len budem tešiť z ich šťastného života.Najstaršia Danka rýchlo odišla do sveta našla si tam lásku a domov sa nevrátila.Dlho mi trvalo než som sa s tým ako tak vyrovnala,že ju uvidím pár krát do roka,že nebude pri mne aby som sa mohla s ňou deliť o bežné starosti a radosti života.Časom som videla že má dobrého manžela,že je šťastná,že je úspešná v práci,tak čo by si matka mohla viac želať.Lenže po pár rokoch sa z dobrého manžela stal údajne chorý človek ktorý trpí depresiou a preto nemôže chodiť do práce.Dva,tri roky kým ešte boli nejaké zásoby peniažkov a dali sa zobrať pôžičky to ako tak išlo.A jej depresiou trpiaci manžel sedel doma a liečil sa z depresie ťukaním do klávesnice počítača.A prešlo päť rokov a on sa stále lieči od depresie ťukaním do klávesnice počítača,síce asi na Dankine naliehanie začal chodiť aj k lekárovi,raz za mesiac si dojde k nemu pre lieky lebo vraj nemôže spať bolí ho hlava,nemôže ísť medzi ľudí a tak sedí doma pije lieky a ťuká do klávesnice počítača.A Danka chodí do práce,pomali by si našla ešte jednu lebo peniažkov je málo a o manžela sa treba starať.Ja to nedokážem pochopiť ako ona môže byť s takýmto životom spokojná,lebo ona v podstate je stále šťasná aj keď občas príde na ňu slabá chvíľka ako ona hovorí.Raz mi povedala,že ja by som chcela aby s rozviedla našla si druhého a mala kopu detí.Ale na mne vôbec nezáleží čo by som ja chcela ani jej nijako nevnucujem moje túžby.Len je mi ľúto že život jej uteká a keď sa pozrie naspäť neviem čo má zo života.S prace domov a ráno zase do práce.Žiadna minulosť,žiadna budúcnosť.Nechápem prečo si s neho urobila dieťa a tak sa aj o neho stará.Veď ona neni povinná robiť mu otroka,on je k nej milí on sa tvári ako že ju ľúbi ale to je podľa mňa taká láska z vypočítavosti,veď kto by sa o neho staral a robil na neho keď nie ona.Však by sa musel vyliečiť a ísť do práce.Len dúfam,že ona to pochopí skôr ako sama nebude potrebovať pomoc.Ja viem,že Danka tiež chodí na túto stránku a možno si tento blog aj prečíta a možno sem aj niečo napíše a možno ju aj pochopím zatiaľ sa mi to nepodarilo
Ďakujem Kamilka za pekný komentár.Je to naozaj ťažké Danka oporu v nás má a ona to vie ale ja mám pocit,že ona stále dúfa že jej manžel sa jedného dňa zobudí a bude to tak ako pred rokmi.Ale ja tomu už neverím a najhoršie je to že sa o ňu všetci bojíme aby sa nestalo niečo zlé.Žije tam aj mladšia dcerka aj mladší syn a vidia ako to je.Mladšia dcerka mi povedala mami nech táto príde pre ňu a zoberie ju domov lebo raz bude nesko.Ale ona je dospelá a ona sa musí sama rozhodnúť ako ďalej.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
.....Danka..podla mna tam je najvetsi problem...lutost...dobre to poznam..je to tazky boj..samej so sebou..vies..ze by si mala odist..ale to nedokazes....az ked uz nevladzes...
kiez by som sa mylila...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a co ak je naozaj takto spokojna....,pre kazdeho vyzera stastie inak.mozno ju to naplna...Kazdy je tvorcom svojho stastia!ak sa takto citi stastna,treba to respektovat,nepolemizovat.niekto je stvoreny,aby sa o niekoho staral a niekto potrebuje ,aby sa on staralo.a co ma zo zivota?to je dost kruta otazka....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
slavik...viem...ze to moze byt aj inac...ja len z vlastnej skusenosti poznam ake to je ked ta niekto ovlada...je to psychicky teror...ked som prisla sem z Kanady..tiez to nebolo na mne poznat..rada si riesim svoj zivot sama...nemam rada..ked mi do toho niekto zasahuje...musim na vsetko dojst sama...potom aspon viem..ze si za vsetko mozem sama..
aj jej dcera si zrejme nechce dat zasahovat do svojho zivota...a tak je to mozno najlepsie...verim..ze urobi tak..ako to bude pre nu najlepsie...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Z kanady? Doteraz si stale pisala o USA.
Kanada je krasna, raz by som tam chcela zit aj ja....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nikde som nepisala ze som zila v USA..iba ze som zila vonku...zila som v Ontariu v Kanade...do USA som casto cestovala...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aha, a ja som bola celu dobu v tom ze USA.
A ako sa zilo v Kanade, mysli, aky su tam ludkovia a tak. Mna by nahodou celkom zaujimalo, co by ma eventueeeeelne cakalo
Bola si spokojna s podnebim a tak?
Maju krasne hory, to sa musi uznat
Len kamoska co tam zije je miestami zhrozena z niekorych susedov a tak radsej zacala chodit do kostola, ze tam nasla aspon ludi, co uznavaju urcite hodnoty
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
lydusha..mozno si fain baba...si vodcovsky tip cloveka..ako som si vsimla...mas vela spravnych nazorov a niekedy aj pohlad na zivot...aj ked si niekedy myslim..ze su niektore povytahovane z knih...a nie z tvojho zivota.....dokazes strhnut za sebou cely dav dievcat...dokazes robit srandu ...organizujes stretnutia...ale chyba mi na tebe trocha citu..k ludom..co su evidentne slabsie osobnosti ako ty...vies...kazdy porebuje nejaky cas...aby sa postavil na nohy ...zmenil myslenie.. a tym ze sem nieco napise...zdoveri sa ...nepadne to dobre ak ho niekto ponizi..tak ako ty mna...ze som napr...vyuzivala muza 8 rokov....a dalsie....mrzi ma to..bolo to velmi bezcitne.....vies o mne prilis malo na to aby si musela takto zareagovat....velmi rada by som sa s tebou porozpravala o Kanade o vsetkom co ta zaujima...ale prepac..este som to tvoje pichnutie nepredychala...aj moja sestra sa v tom az vyziva..ked moze niekoho slabsieho ponizit ..ona akoby pri tom rastla...pritom si len riesi svoje komplexy......zda sa mi ze ti nie som simpaticka...a toto sa ti urcite nebude pacit co som ti napisala...ale ja si rada vsetko vydiskutujem...myslim ze som uz dost velka.....a ked ja niekoho urazim..dajme tomu ....nechtiac..dokazem povedat prepac...a ideme dalej
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ok beriem. Nemusis si robit nasilie A nemusis mi ani verit , ze to, o com pisem , mam odzite.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
http://www.nanicmama.sk/cierna-poezia/manzel-a-manzelka-co-zivot-dal slavik mzsliš že takuto básničku napíše spokojný a štastný človek?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...odpísala som dcére básničkou, hádam ju ňou nenahnevám...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mozno je na case "kopnut manzela do zadku"...,ale to musi urobit ona.niekedy treba ludi "vystrasit" ,aby zistili co maju a o co by mohli prist...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
MamkaDanka. Aj ja svoje deti ľúbim, milujem nadovšetko.Ak sa nemýlim nedávno tvoja dcéra, prosila baby aby prehovorili jej ocka, na návštevu k nej do ďaleka... Nie je to tiež príčina , že tvoj manžel nemá chuť cestovať a pozrieť sa kde žije dcéra? Ja , by som vycestovala, tú reč, ktorú by som hodila zo zaťom... A riadne by som ním zatriasla.Že sa nehambí.Dať sa vydržiavať, obskakovať. Na pc nie je chorý??Zatiaľ dcéra vládze,obskakovanie aj prácu.Ale , čo ak ona ochorie, príde o prácu?? Postará sa jej manžel o ňu??A ako sa postará??Bez finančných prostriedkov ?? Ťukaním do klávesníc na pc???, Prepáč Danka, píšem s emóciami....lebo som mamka a Babka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
babka betka...
Som velmi vdacna mojej mame aj mojej svokre, ze sa mi nemiesa do rodiny a ako mame tak mame a nie preto, lebo chce nikto iny, ale preto, lebo to chceme MY dvaja.
Ako sa pohadame, tak sa udobrime, ked varime jeme, ked nie, sme hladni.
Ak by bolo nieco, s cim nepohneme, co nas bude dusit a ubijat, zhodnotime moznost rozluky a zbohom.
Keby ste aj hned cela dedina isli za milym zatkom, a dohovarali mu, co docielite? Skus si to predstavit...podla mna by to bol cisty hrach na stenu, mrhanie casom....
Len dankina dcera moze urobit zmenu....a nie taku, ze zmeni jeho...samej seba...svojho postoja. Ona musi chciet nieco spravit so zivotom, lebo je to JEJ zivot, nie maminkin, tatkov...
Tie otazky, co pises, by si mala dat dankina dcera.
A mnohe dalsie.
Ci je stastna
Ci je spokojna
Ci chce toto, takyto zivot a s tymto clovekom
Preco by sa mal on hanbit? Jemu jeho zivot maximalne vyhovuje.
"Nechci zmenit svet. Ak chces zmenit svet, zmen najprv seba"
Ten svet sa potom zazracne zmeni aj sam
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Liduscha,máš úplnú pravdu, ja mám dospelé deti, vnučka najstaršia už má 18 rokov.Nikdy,ale nikdy som sa im nemiešala do ich životou , do ich domácností.Viem veľmi dobre,že "Každý je strojcom svojho šťastia".Písala som svoj názor, moja reakcia viem asi ťa veľmi nenadchla .Ja som to všetko prežila na vlastnej koži.Liduscha,a preto si vážim každú chvíľu,ktorú môžem prežiť s deťmi a milovaným manželom.Preto viem, čo prežíva naša mamka Danka.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
betka, vobec nejde o mna a ci mna nadchla alebo nenadchla tvoja odpoved
ved len spolu hladame riesenia pre danku
Aj ja som mama a tykaju sa ma podobne veci...a to, ze si jej dcera musi sama urobit poriadok...ved nikto iny, len ona to ma vo svojej moci...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak som sa dostavila ku koncu komentarov a dakujem Vam vsetkym ze ste povedali svoje nazory - rada si vypocujem nazor aj radu z cudzieho pohladu.
Ci som stastna? - samozrejme ze nie! Lubi sa mi takto zit a pocitat kazdy halier - vobec nie!!
Rada by som mojho manzela nakopala do toho jeho velkeho zadku - ale akosi sa mi to nedari
Opustit ho nechcem nie kvoli tomu ze by som ho lutovala (to ma uz davno preslo a ani seba nelutujem - mam co mam) ale proste este stale dufam ako mamina uz uviedla ze sa vzpamata a konecne zacne sa starat o seba aj o mna.
Pravdu povediac je mi uplne jedno co robi. Ja si spravim po svojom a on nech sedi medzi 4ma stenami ked sa mu tak lubi. Doma je uz 3 roky a bol ozaj v zufalom bode ked som ho musela dostat k lekarovy (len to mi trvalo pol roka ho prehovorit ze potrebuje lekarsku pomoc). Ano bere lieky uz vyse roka a vidno na nom ze to pomohlo (tak isto navstevy k psychologovy)- teraz uz ozaj nema pricinu sedet doma a aj to sam uznal - lenze znovu velmi sa nenamaha hladat si robotu a samozrejme ze ma to rozculuje a tak mu to aj poviem. Takze zase len do neho hudiem ze ci poslal nejake zivotopisy.
S tym ze sa odrezal od ludi - teraz ma z nich strach a predtstava ze ma byt medzi cudzimi ludmi viac nez 30 minut - z toho ma uplne panicky strach.
Pred pol rokom by som sa ho este zastala ale teraz len cakam ako dalej.
Bola som v situacii ked sme boli obaja nezamestnany (asi 9 mesiacov do zadu) a bohuzial alebo chvalabohu??? viacej podpory som mala od mojho manzela nez od mojej rodiny (chapem ze su vsetci nahnevany na celu situaciu ale ked som ziadala o ich podporu tak to co som dostala naspat som ozaj neocakavala - viem ze tento odstavec moju maminu velmi rozculi; prepac ale pytas sa)
To ze sa mamina zacala pliest do mojho zivota ked som sa jej zdvoverila s problemom mojho manzela situacii velmi nepomohlo - prave opacne; nadavala som si ze naco som sa jej zdvoverila (ale to som ja - hladala som oporu).
Po dlhej dobe som pochopila ze na vsetko som sama a ked si sama nepomozem nikdo tu neni pre mna. Ako to tu pisem vyhrkli mi slzi lebo som nad touto situaciu zacala zase velmi rozmyslat - takze koncim tieto riadky.
Este raz - dakujem za akykolvek komentar :pozityvny/negativny rada si vypocujem nazory od niekoho ineho (tie z mojej rodiny uz viem naspamat).
Len chcem dodat ze ja milujem celu moju rodinu - kazdeho jedneho a nikdy na nich nedam dopustit a vobec si neviem predstavit zivot bez mojich rodicov ktorych vzdy respektujem ( i ked oni to mozno nevidia) a velmi ich milujem a nikdy by som neurobila nieco narocky co by im ublizilo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem Vam ženičky za vaše príspevky,je mi to trapné,že to tu takto riešim na verejnosti,veľmi dlho som sa rozhodovala či to sem takto verejne napíšem ale bol to taký môj posledný pokus o to aby Danke niekto otvoril oči,lebo ako ona píše našu pomoc berie tak jako píše.Babka betka ty máš dospelé deti tak ti verím,že vieš ako sa cítim.
Bolí ma vyjadrenie Danki,že som sa začala pliesť do jej života.Nikdy som to tak nebrala.Len som sa jej snažila otvoriť oči zaslepené láskou k nemu.K ničomu som ju nikdy nenútila len som jej povedala svoj názor.A čo sa týka tej podpori keď bola Danka nezamestnaná asi takto.Danka zavolala či by sme jej nepožičali peniaze aby mohla prežiť kým si nájde prácu.Samozrejme sme mohli ale sme nechceli a to z jediného dôvodu,mysleli sme si,že táto situácia ho konečne donúti ísť do práce. (Navrhli sme jej aby na pár mesiacov prišla domov ale to odmietla) Ale nie behal po úradoch a vybavoval podporu od štátu aby prežili.Alebo požičal pár korún od kamaráta ktorý mu platí hri na počítači.A to Danka chápe ako jeho oporu.Aj keď mi manžel nedovolil poslať jej peniaze aj tak som jej pár krát tajne poslala,poslala som jej aj pár balíkov z jedlom.Ako som písala Sú tam aj môj syn a mladšia dcerka a tiež je pomáhali ako mohli,ale iba jej a to tým spôsobom,že jej kúpili čo potrebovala,ale na to Danka už asi zabudla.Ale vporiadku je to tak ako to je a ja som tiež pochopila,že moja rada je úplne zbytočná a jako píše Lidusha jemu takýto život vyhovuje on sa nemá začo hambiť však Danka sa o neho stará z lásky a z lásky k nemu hladuje a z lásky k nemu chodí prať do mestskej práčovne z bezdomovcami lebo nemájú peniaze na pračku a z lásky k nemu jeho rodina o ničom nevie lebo on jej to zakázal povedať ,že nie tri ale už pomali 6rokov sedí doma ne zadku od polovičky roku 2003.Je toho veľa čo mám na srdci ale to sa nedá všetko tu písať.Tak ja len toľko ešte raz vám všetkým ďakujem za pochopenie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem ti mamka Danka.Ja ,opakujem Ja, som to prežila na vlastnej koži.Moja mamička, bola tá najlepšia mamka na svete.Nie nestrkala nos do môjho života,ale keby nebolo jej,moje deti a ja, by sme možno ani tu dnes neboli.Moje deti, by hladovali a chodili bosé, holé.Ja som od deti chodievala na brigády,milostivý sedel doma na zadku.Ak nemal cigarety,bol despota.Fuj nechcem tomu venovať už ani myšlienku. Ja len chcem podotknúť ,že mamka Danka je mamka s obrovitánským srdiečkom.Svoju dcéru miluje a preto jej nieje ľahostajné, ako žije. Dievčatká ruku na srdce,ktorá by ste bola ochotná žiť taký život.Nemať peniaze na seba?? Na kozmetiku ,na dobrú knihu??Nedopriať si niečo úžastné??Dovolenku alebo trebárs ,len tak, mať peniažky v peňaženke,nebáť sa o svoju budúcnosť?? Danat,srdiečko ,nezazlievaj mamke,že má o teba obavy.Vieš čo chcela moja mamka urobiť??? Aby som netrpela aj s detičkami,bola ochotná toho surovca ,keď bol ožratý,keď do mňa kopal a mala som bruško?? Chcela ho v spánku znieť zo sveta. Len aby sme už netrpeli,bola ochotná ísť aj do väzenie.Taká je veľka láska matky. To ale nie každá poznáte.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Verím, že život s ťažko chorým manželom je náročný, menej pohodlnný. Akosi nepovažujem za etické opúšťať ťažko chorého manžela. Uvažovala by si Danka rovnako, keby skončil nevládny, na vozíčku po ťažkej havárii, liečil sa na rakovinu? Tiež by ste ho považovali za vypočítavého povaľača? Zrejme, keby ste žili na Slovensku Tvoj manžel by bol poberateľom invalidného dôchodku. To, že sa mu zdravotný stav zlepšuje nie je zárukou toho, že nenastane zhoršenie po nástupe do práce. Nuž, veľmi ľahko zdraví odsudzujú chorého, keď ani netušia o jeho utrpení. Toto je sila. To naozaj dokážete takto odpísať človeka preto, že je chorý a ktorý kvôli svojmu zdravotnému stavu nemôže pracovať? To ste mu akú dobu stanovili na liečbu? Zaujíma Vás vôbec jeho zdravotný stav?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evina a jako si ty na to prišla,že on je ťažko chorý?Keby bol naozaj chorý tak by bol poberateľom invalidného dôchodku aj v Anglicku nie len na Slovensku,veď tam je tak isto zdravotníctvo ako aj tu.Ale ten človek musí byť naozaj chorý a potom každá choroba sa dá liečiť,len treba chcieť sa liečiť.A len tak mimochodom mám sestru trpiacu deresiou,ktorá sa lieči už roky tak viem aké je to utrpenie.A viem ako sa správa Dankin manžel a ten teda vôbec nevipadá že by trpel.Jediný kto trpí je moja dcérka.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Poznám veľa ťažko chorých trpiacich ľudí, na ktorých vôbec nevidno ako vážne sú chorí a ako trpia. Veď koľko ľudí umrelo, pretože ich skúsení lekári aj vo vážnom zdravotnom stave považovali za zdravých.
Práveže pri vážnych psychických chorobách pacient odmieta liečbu a vôbec nespolupracuje. Ale ľahšie je odsudzovať ako pochopiť. Ale zrejme Ty vieš všetko najlepšie. Mnoho pacientov s depresiou je najskôr príťažou pre rodinu a všetci považujú pacienta skôr za simulanta, povaľača, len nie chorého dlhé roky, až dôjde k strašnému zhoršeniu a nariadená je ústavná liečba, pretože je pacient už v ohrození života. Niektorí pacienti majú to šťastie, že sa dožijú ústavnej liečby, ale mnohí sa ani nedožijú. Spáchajú samovraždu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mnoho pacientov s depresiou pri dodrziavani liecby ziju plnohodnotnym zivotom, pracuju, funguju v rodine.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A tie ťažšie stavy depresie?
Prečo sú potom poberateľmi invalidného dôchodku?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dankin manzel nie je poberatelom ID, tak zrejme nejde unho o tazky stav depresie.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A možno si na invalidný dôchodok len nestihol zarobiť. Ktovie, aké majú tam podmienky.
Otázne je, či im zdravotné poistenie pri ich príjmoch pokryje potrebnú liečbu.Možno nemajú dosť peňazí na kvalitnú liečbu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evina,
myslim, ze problem bude naozej niekde inde, nie v manzelovej depresii.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evina ja nič neviem najlepšie ja nie som všemohúci ale viem v akom stave je môj zať a viem v akom stave je moja dcera a o to mi ide.A neurážaj ma prosím ja ťa tiež neurážam.Ja som tu napísala blog preto,že som nešťastná s toho ako žije moja dcerka a nie preto aby som riešila stavy depresie.Ty môjho zaťa poznáš?rozprávala si sa s ním ,že si taká presvedčená že je ťažko chorý?Ako som už raz písala keby bol chorý tak by dostával invalidný dôchodok a dcerku by sme podporovali v tom aby sa o neho starala.A jako píše eva m aj človek s depresiou pri dodržiavaní liečby môže žiť plnohodnotným životom len musí chcieť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A možno si na invalidný dôchodok len nestihol zarobiť. Ktovie, aké majú tam podmienky.
Otázne je, či im zdravotné poistenie pri ich príjmoch pokryje potrebnú liečbu.Možno nemajú dosť peňazí na kvalitnú liečbu. Hradí si Tvoja sestra liečbu sama? Alebo jej to všetko prepláca zdravotná poisťovňa do posledného centu? Ktovie akú hodnotu prepláca zdravotná poisťovňa na liečbu depresie tam? Však tie lieky sú vraj veľmi finančne náročné. Však aj kvalitný psychiater nie je určite najlacnejší.
Však tu na Slovensku už boli obdobia, keď mnohí chudobní ľudia si nemohli dovoliť lieky. Po niekoľkých mesiacoch potom až novelizovali zákon. A za tých niekoľko mesiacov boli niektorí kardiaci a iní ťažko chorí bez liekov, čo im to finančne nevychádzalo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evina,
ak chces svojim nazorom naozaj pomoct, skus si tento blog precitat od zaciatku este raz. Cely. A mozno aj starsie prispevky mamky Danky.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobre Evina vidím ,že to všetko perfektne ovládaš,dokonca si už určila aj diagnozu môjmu zaťovi.Moja sestra je na invalidnom dôchdku nič si neplatí a každý rok absolvuje liečbu vo Velkom Záluží čo jej veľmi pomáha.Ale ja tu nechcem písať o mojej sestre to len preto,že sa pýtaš.A ešte ti napíšem ,že moja sestra je v takomto stave odvtedy ako jej syn spáchal samovraždu a ja sa len bojím, že aj ja ja raz budem musieť každý rok absolvovať pobyt vo Veľkom Záluži.Alebo tam budem navštevovať moju dcerku.Prajem ti dobrú noc.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neviem ako to chodi na SK ale tu v UK od statu nedostavam ziadnu financnu vypomoc lebo zevraj zarobim dost nato aby sme sa obaja z toho uzivili. O invalidny dochodok sme nidy nepoziadali - ani nechcem to by som ho ozaj uz nidy v zivote do roboty nedostala. (Neviem ci ma na to narok)
Ako som uz pred tym pisala pravidelne navstevuje psychologa a lieky mu davaju mesacne. Psycholog nas nic nestoji lebo je to cez NHS (narodny zdravotny servis - cize od statu)a na lieky vzdy do predu po vyplate odlozim - lebo viem co by to s nim spravilo keby bol bez liekov.
Suhlasim ze su ludia ktory i ked trpia depresiou - chodia do roboty a aj ja by som bola rada keby moj manzel mal robotu; tak isto psycholog pomaha mojmu manzelovy aby si nieco nasiel (nie ja neviem o com sa psycholog rozprava s mojim manzelom; len to co mi on sam povie ked dojde od lekara).
Babka Betka - ja mamine nezazlievam a chapem ze mi chce pomoct; ja jej rozumiem ze sa o mna boji ale ona nechape mna. Ona to vidi len z jej pohladu. Moj manzel ma nikdy neudrel, nenadava mi a ani na seba nekricime. Ked je nejaky problem tak si sadneme a povieme si svoje nazory poci sa spolocne nedohodneme ako riesit situaciu s ktorou je prave problem.
Keby mal robotu mohla by som povedat ze mame dobre manzelstvo (to je jeho jedina slaba stranka-momentalne).
Ano, mamina mi poslala nejake jedlo -co sa dalo poslat balikom a do konca supla nejake peniaze (vzdy mi nieco da bokom ked pride na navstevu a ja som jej zato vdacna) ale ked som najviac potrebovala psychicku podporu lebo som bola uplne hotova z toho ze som stratila robotu - jedine co som dostala boli vycitky ze mam leniveho manzela (viem ze ona mi chcela pomoct ale tato jej nedovolil a vobec im to nezazlievam; len v danej situacii ked som ocakavala podporu - som len dostala vynadane).
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Danat.. v mojich ociach to nebolo "vynadanie", ale vonkajsi pohlad matky na tvoju situaciu.. a vies, matky casto vidia to co my ostatni nevidime a necitime.. alebo mozno uvidime az velmi neskoro.. drzim prsty, nech si sama vyriesis tvoj problem a nech sa ani ty, ani mamina neutrapite..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Danat...ked budes matka...skor pochopis svoju mamu...aj ked som za to...aby sa rodicia nemontovali do vstahov svojich deti...ale pokial ta rodicia lubia...prezivaju tvoje trapenie s tebou...ved potom preco sem vypisujes napr...tu basen.?co smeruje k samovrazde...a vela z toho co pises...pre boha...co cakas od matky..ktora ta lubi...?..ved ja by som sa tiez zblaznila...keby som si to citala..ze moja dcera natolko trpi...tvoja mama nema srdce z kamena..preto tak reaguje...a ty jej to vytykas..?..myslim ze skor nez tvoj takzvany chory manzel spacha samovrazdu...ono to vyzera...ze sa ju chystas spachat ty...netrestaj svoju rodinu ...bud rada..ze ta lubia...co by som za to ja dala...keby niekomu na mne aj zalezalo...ako som ti uz napisala...tvoj muz...sa stal domacou putkou...o ktoreho je postarane...nema motivaciu ist robit...stratil pracovny navik..mozno mu len ublizujes tym..ze sa na neho nevykasles uz roky...bol by nuteny vypadnut z domu...pozbierat sa a znova sa stat chlapom...ked on nikam nechodi..medzi ludi..ved v tomto stave ostane..pokial sa naozaj nieco neprihodi...vzdas to...bud odides...alebo...to ani nechcem napisat...myslim..ze toto neni o laske...co tak ist tiez k psychologovi..ked uz na nikoho nedas...zobud sa .....prepac mi ak som to tvrdo napisala...ale ma k tomu vyprovokoval tvoj postoj k zivotu...ktory je nasmerovany na ........ este to chcem trocha doplnit...preco sa tak o nom vyjadrujem.pisala si..ze ked ste obaja boli nezamestnani...on ti bol vetsou oporou ako rodicia...bolo tam nizsie vysvetlene..ze vybavil podporu na uradoch aby ste prezili...no vidis...bol nuteny a dokazal ist medzi ludi...ale teraz nemusi...lebo naco..?..ked ho zivis...a este nieco...nevies si ani predstavit o kolko to ma tvoja mama tazsie..kedze zijes v cudzine..a ona tu...co preziva..plne ju chapem a citim s nou..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tyjamy keď som si prečítala tú básničku čo Danka napísala myslela som,že mi v tom momente pukne srdce.Nevedela som čo mám robiť ešte že tam mám druhú dcerku s takým revom som jej volala,že tá skoro skolabovala pri telefone než som jej to mohla povedať prečo revem,ešte ten deň sa s Dankou stretla a večer ma informovala v akom je stave.Neni minúty aby som na svoje deti nemyslela ako sa majú čo robia.(brokenheart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Danka..prave preto som sa zapojila do diskusie tejto temy..lebo mam dve dospele deti a nejak ma to chytilo....musi byt pre teba velmi neprijemne riesit si tak sukromnu vec medzi tebou a svojou dcerou...tu s tolkymi babami....mozno ten vas vstah ostane tym poznaceny.....beriem to ako taky zufaly vykrik matky...co si nevie rady...a hlada nejake riesenie...ale nejak verim...ze to medzi vami dobre dopadne...a dcera sa spravne rozhodne....a na toto vsetko budete po rokoch...uz len usmevne spominat a dcera si povie....boooze...ako som mohla...preco som sa nevedela skor rozhodnut....co som vsetko nemusela prezit ....vidis ?...aj ja si tak vela krat vravim...preto ju nikto nemoze do nicoho tlacit....mozno sa nad tymto vsetkym co sme tu popisali zamysli....ale za svoj zivot a cestu ktoru si sama zvoli...si bude zodpovedna iba ona sama.....tak ako aj my vsetci....tak sa uz velmi netrap...viac nemozes urobit..mozno by si to tym uz len pokazila...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
máš pravdu tyjamy je to tak ako píšeš je mi hrozne trapne,keď vidím koľko ľudí si už tento blog prečítalo,ale čo by som pre svoje dieťa neurobila,ona chce počuť názor iných nie môj tak nech si prečíta názor iných neviem prečo si myslí,že ten je lepší ako môj.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neni lepsi alebo horsi ako tvoj - proste dostala som viacej nazorov z oboch stran pohladu a teraz nad tym mozem rozmyslat.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mamka Danka aj Danat
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pred dvoma tyzdnami na mna prisla "slaba chvilka" ako to vola tvoja dcera a zavolala som mamine.. pocit, ze ju potrebujem pri sebe bol taky silny, ze som okamzite vytocila cislo.. moja mamina, uz druhy krat, mi polozila otazku "a nechces sa vratit domov, mne sa zda, ze sa tam v poslednom case trapis.." Bolo mi tak neskutocne do placu, ked som si uvedomila, ze maminy aj na dialku citia uplne vsetko..
Mamka Danka, tymto ti chcem len povedat, ze na tvoju dceru treba so slovami opatrne, lebo ju budu neskutocne boliet a bude sa citit nielen sama nestastna, ale ze svojej mamine sposobuje sklamanie a bolest.. ona si tvoje rady k srdcu vezme, len musi este sama otvorit poriadne oci a pochopit to, co ty vidis uz davno.. drzim prsteky a dcere vela sily, bude ju potrebovat, rozhodnutia su vzdy vycerpavajuce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Eva m - nie je mojou povinnosťou ani prispievať sem, ani čítať celú diskusiu. To za prvé.
Za druhé - mamka Danka - všetko neovládam, diagnózu som nestanovila - sama si ju uviedla v Tvojom prvom príspevku. Alebo azda si uviedla nepravdu?
Za tretie - Vyhrocovať situáciu nemá zmysel.
Za štvrté - zrejme sa v Tebe mamka Danka prebudili manipulátorské sklony. Chceš pre svoju dcéru to najlepšie? Nechaj ju žiť svoj život, hoci nie je podľa Tvojich predstáv.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem vám ženičky za krásne slová,kiež by to Danka správne pochopila,lebo ja jej to tak neviem povedať.Ale ja sa pre to na ňu nehnevám,že ma nechápe ja som tiež mala mamu a tiež mi vadilo keď mi niečo dohovárala.Čitala som jedno čínske príslovie:Aby si pochopila lásku svojích rodičov musíš sama vychovať deti
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mamka Danka, prečo chodí Tvoja sestra pravidelne do Veľkého Zálužia?
Mení sa jej tam liečba? Možno aj Tvojmu zaťovi treba zmeniť liečbu, možno treba zmeniť psychológa. Možno aj jemu by pomohol pobyt vo Veľkom Záluží.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evina nie je moju povinnosťo odpovedať ti na tvoje otázky a nemám chuť s tebou rozoberať túto tému.ďakujem za tvoj záujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj mama Danka, ja mam deticky este male, ale viem sa vzit do tvojej situacie. Posielam vela energie tebe i tvojej dcere,a by ste vsetko zvladli a zvlast tvojmu zatovi, aby sa dokazal postavit a urobit svoju manzelku stastnou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dvojčata a ja
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To je veľmi ťažké....no dá sa. Kto nechce - hľadá dôvody, prečo sa to nedá, kto chce - hľadá spôsoby,ako sa to dá.
Zať podľa môjho pochopu z tohto čítania - nechce. Pracovať zrejme.... Tak teda nech požiada o ID, nech to má Danka ľahšie a nech si príde oddýchnuť k rodine,ak má dovolenku.Danka, nepoznám Ťa, ver, že mama je s Tebou v každej chvíli,ľúbi Ťa a mne sa vidí, že ten Tvoj dosť málo.../prepáč, ak sa mýlim/.Jasné, že Ty ho ľúbiš veľmi, no včera je včera a dnes je dnes. Sama by si podľa mňa mala mať už psychológa - súdiac podľa čierňavy v básni. Danuška, mysli na seba....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Teraz ma napadlo, ze vcera som s kamaratkou po telefone riesila podobnu situaciu. je rozvedena a po rozvode zila s priatelom styri a pol roka. Bol to nanichodnik, no ona ho lubila. lebo tyzden bol dobry, to ze mu potom mesiac vysivalo,neriesila. riesila to jej rodina, potom uz casom jej odmietli i podporu. Museli si riesit vlastne byvanie a tak dalej. Po styri a pol roku sa na nu i jej syna vykaslal, zbalil kufre a podho prec. Ona za nim smuti. Tak jej vravim, pekne sa mu podakuj, ze odisile a konecne sa nakopni. Rodina ju prijala spat. Pomahaju jej ako sa da. Vravim jej pozri sa na to takto, ja som s mojim teraz uz muzom o dva roky menej ako ty, kupili sme auto, prerabame dom, snazi sa, venuje detom. Prestan plakat na niekym kto za styri a pol roka nebol schopny zabezpecit pre vas byvanie ani . len poriadnu robotu, len ksefty
Niekedy je asi dobre, aby nas rodina nechala tak, capat sa vo svojom vlastnom rozhodnuti a prijat to co je. Chces, tak chod a staraj sa. Mozno by toto bolo riesenie pre dankynho manzela, tak tu ma moj zlaty mas, som tvoja manzelka a pre stastny zivot potrebujem toto a toto. Ja som sa starala doteraz, teraz je rad na tebe. Viem lahko sa mi to vravi, ale tazko asi realizuje. Mozno by sa ako manzelka mohla porozpravat s jeho lekarom, ako ho dostat spat do normalnych kolaji, ved ked sa zalubili urcite to bol clovek ktory jej imponoval, urcite to nebol len povalac, co sedi doma. Spokojne manzelstvo je vec velmi vzacna a mozno este sa oplati o nho bojovat i v tomto pripade. Drzim palce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Teraz ma mami napadla tato otazka: Ako to ze sa bojis o mna ze si nieco spravim (co by som nikdy neurobila; to je jedno ako vela problemov by som mala - lebo viem ze tym by sa nic aj tak nevyriesilo, len by som preniesla viacej problemov na inych),z kade si usudila ze mam az taky velky problem? Potom preco nemozes uverit ze moj manzel je na tom psychicky zle? Ja chodim do roboty a snazim sa rozptylit vselijakimy zaujmami (vysivanie/servitkovanie aj pergamano alebo len sadnut pred televizor a za pocitac)- takze mam plnohodnotny zivot v ktorom nemam cas na sebalutost alebo lutovat mojho draheho.
Za to ze on sedi doma a vacsinu casu stravi pri pocitaci - to znamena ze je lenivy ale keby mal robotu tak by bolo vsetko v poriadku (takze nikde ne-existuje depresia). Preco sedi pri tom pocitaci??? Ano z jedneho problemu ma teraz druhy - uz nema nocne mory a nesedi doma ako bez duse - nasiel rozptylenie a zaujem inym smerom (nie takym akoby sa nam lubilo a ocakavali by sme ) ale aspon sa ma s kym porozpravat i ked nie zoci voci ale cez mikrofon.
Je to ako hovoris vyzera byt uplne normalny; ved aj ja. Ja tiez nechodim po ulici a nehovorim kazdemu ze sa citim zle. (I ked vyjadrenie sa na NM asi uz verejnejsie nemohlo byt ale co uz - my to nikdy nevyriesime; proste je to jedna zo situacii kde nikdo nemoze vyhrat hoci ako sa to skonci)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Danka už len to čo si teraz tu napísala hovorí za všetko.Prečo stále sama seba presviedčaš o tom,že je všetko v poriadku.Veď celý tento blog je o tom čo sa pýtaš.Vôbec tu nejde o to aby niekto vyhral.Preto som tento blog napísala aby som ťa pochopila a ty aby si si prečítala nozor iných ľudí keďže ťa náš názor nezaujíma a máš pocit,že Ti našima radami ubližujeme.Danka tvoj manže nesedí pri počítači väčšinu času ale celých päť rokov vo dne v noci.Keď už je totálne unavený ide si pospať na 5-6 hodín,a znovu sedí pri počítači.Tak ja sa ani nečudujem že ho bolí hlava,že má hrozné sny a ja nevie čo ešte.Ano tvoj muž je chorý ale jeho choroba nie je depresia ale závislosť na počítači.A podľa toho čo si mi hovorla ,že lekár mu kázal si zapisovať čo iné okrem toho,že sedí pri počítači urobí som usúdila,že aj tie posedenia u neho vedú k liečbe od závislosti na počítači.To že on má depresie a berie na to lieky je už len následok.Už v roku 2004 keď som bola u teba som ti to tvrdila,že je závislí a neverila si mi.Lebo vtedy ešte keď niečo potreboval kúpiť do počítaču dokázal ísť na pár týždňov do práce aby si to mohol kúpiť.Ale potom zas Ochorel a zas nemohol pracovať.Ale my sme ti darmo hovorili aby si mu neverila čo ti on hovorí.A to je pravda,že na ňom nie je vidieť že by bol chorý tým myslí jeho správanie a to nie je len môj názor.Teším sa s toho,že túto situaciu v ktorej si bezvadne zvládaš,len vidím že tých slabích chvílok máš čoraz viac a častejšie a preto sa o teba tak bojím.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslim, že to nemá s lenivosťou vôbec NIČ spoločné....ak má dg depresia a trvá to už dlho /roky/ , je na liekoch, tak to je choroba a človeka treba pochopiť, vedieť, čo je to za chorobu, lebo je veľmi zlá.No je liečiteľná, hoci sú ľudia na liekoch - ako cukrovkári na inzulíne napríklad. Práve preto - Danka asi najviac cíti ako to je s manželom, treba popýtať o pomoc - o ten inv.dôchodok a liečiť, aj v nemocnici, dnes robí psychiatria hotové zázraky. Dcéra by asi ocenila, keby jej mama prijala toho jej ľúbeného ako svojho syna, asi by to prospelo aj tej liečbe. Veď ktovie, v čom je pes zakopaný...Dávno som napísala takú báseň:
NEDÁ SA UJSŤ
Nedá sa ujsť
pred sebou...
Všetko, čo čaká,
vojde do dverí.
V samého seba uveriť,
prijať si svojich hostí.....
S pozdravom prídu,
no i bez neho.
Len ten, kto sa ich zhostil,
uteká....
Aby sám sa dobehol.
PS.Na zamyslenie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
vinciffuk ale veď ja ho mám rada ako svojho syna.Chodím tam raz,dva krát do roka,ony tiež chodia k nám na dovolenku hoci teraz posledné dva roky zať tu nebol,ale mi sme ho volali aby prišiel.Keď príde niektoré z detí domov tak tým druhým posielam nejaké veci čo si pýtajú a jemu vždy pošlem keď nič iné aspoň klobasky lebo viem,že ich má rád.Keď som u nich tiež sme k sebe milí hoci veľa spolu nenahovoríme lebo ja neviem po Anglicky a on po Slovensky,dokonca sa mi páči ako sa oni dvaja pekne spolu rozprávajú a sú k sebe milí.Ale keď som tam vidím ako sedí celý deň a niekedy aj noc pri počítači.On prejde od počítaču do postele,par krát na WC a možno ešte ku chladničke keď ho Danka neobslúži keď je v práci.Raz som bola u nich tri mesiace a za tie tri mesiace až bol tri krát vonku to je veľa.Ale na Danke vidíme že s ňou je to stále horšie,hoci ona sama si to neprizná a ja sa o ňu bojím a len chcem aby ona konečne otvorila oči lebo už to zašlo veľmi ďaleko a kým ona nespravý nejaký rázny krok neviem ako sa to skončí.Ale veď ako píšeš keď je chorý tak nech sa lieči.Ale on k lekárovi chodí a keby tá jeho choroba bola na invalidný dôchodok tak by mu ho dali.Alebo by ho dali do nemiocnice veď je pod lekárskym dohladom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja by som k tomuto vsetkemu chcela len doplnit, ze obdivujem Danku, ze stoji pri svojom muzovi i ked to musi byt velmi velmi tazke. Laska je silnejsia ako utek, musi byt velmi silna osobnost, ked neutiekla od problemov, ale snazi sa to riesit. Nie som ani psycholog ani psychiater a nedovolim si tak len z brucha hadzat diagnozy, ale mne to pripada, ze jej manzel ma sociofobiu, ale tak nejak sa to vola. Trpi tym mojej kamaratky mamina a je to hrozne. je super baba, dokazala sama vychovat svoje dievcata, postavit dom a potom to prislo. Este pred patdesiatkou, bala sa chodit niekam sama, nikam nechodila, prisla i o pracu, bola na tom velmi zle. Pomohla jej jej mamina a dcery, vsade s nou chodili a samozrejme aktivne navstevovala lekara, brala silne lieky, chodila na liecenia. Trvalo to hadam i desta rokov. Teraz uz nejaky ten rok pracuje. Zacinala velmi tazko i do zahrady mala problem ist. Teraz je hrda sama na seba, sama ide do mesta, povybavuje, dostala sa z toho a ja som velmi rada. Danka, ak budes mat zaujem napis mi mail. Budem s nou dnes volat a poslala by som jej kontakt na teba, mozno by ti poradila ako postupovat a ako tvojmu manzelovi pomoct aby opat nasiel chut zit a bojovat a urobit ta stastnou manzelkou za tie roky co si si prezila. Myslim na teba a drzim ti palce. Tvojej maminy sa chcem trosku zastat, myslim, ze je len zufala z bezmocnosti, ze ti nevie ako pomoct. to vies maminy su take. Stale sme ich detmi a chcu aby sme boli ich deti stastne. Posielam Vam obom velke objatie a
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobry vecer zehnam vsetkym ludom dobrej vole.Nemohol som si nevsimnut problemy Danat a mamky Danky a velmi ma zaujali ich prispevky vidim,ze som sa ocitol v velmi deprimovanej diskusii tak sa budem modlit,aby ste nasli svoj pokoj v dusi a Panboch vam pomahal vo vasej tazkej skuske matky a dceri.Danat pokousitel je mocny ale skus mu odolat a mamka Danka aj nas Pan Jezis kristus niesol svoj kriz a na konci svojej pute zvitazil.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veru, bolo by dobré často sa modliť k Bohu Otcovi o pomoc...On pomôže naisto - tomu, kto chce a robí, čo je v jeho silách, ozaj chce. Tá rada zistiť u lekára presnú diagnózu je správna, veď čo vlastne Danka vie o manželovej chorobe? Príbuzní v takých prípadoch majú dokonca povinnosť rozprávať sa, spolupracovať s lekárom. Viem, teraz Mamka Danka sa asi nahneváš, že ešte ďalšia povinnosť pre Danku ? No ale ako potom nájsť cestu - je to depresia, fóbia - i tých je viac - ako na to....? Je to liečiteľné, no 1.zásadný predpoklad, že z toho musí pacient chcieť vyliezť, nech by to bol akýkoľvek ťažký boj aj so sebou samým. Píše sa, že choroba je únik... Tak čoho sa mladý tak bojí ? Ak ľudí, tak prečo? Dobre by bolo, keby sa ozval dobrý lekár - psychiater,psychológ, aby poradil, veď každý, kto to číta, musí cítiť zúfalstvo Mamky Danky - aspoň ja to tak vnímam. Tiež som dačo zažila s dcérou, viem, niet vačšej bolesti nad bolesť matky, keď vidíš, že...prepáč, Mamka-Danka, ide možno o celkom inú vec, ja neviem, no určite to treba riešiť a pomôcť Tvojej dcére - aj Tebe, mladý musí- MUSÍ - naštartovať...lebo zdá sa, že vypol motor.Sedieť pre počítačom - a ísť von/ hoci len tak chodiť a chodiť /hýbať sa, sú dve rôzne veci...Proste sa MUSÍ rozhýbať a tak sa zrejme všeličo aj okolo neho dá do pohybu. No si viem predstaviť, že to muselo byť na porazenie, o čom , mamka Danka píšeš,len už z tejto fázy treba prejsť do vyššieho levelu, ako tu niekto pomenoval zmenu, pohyb je najlepší lekár, sa hovorí....Rozmudrovala som sa, no snáď to k dačomu bude.Dal by dobrý Boh Otec z nebies...,lebo to zrejme dlho trvá a závislosť o ´tukania už existujetiež, lenže niet za to výplaty.Alebo žeby našiel prácu na doma ?? cez internet?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vinciffuk ja sa nemám prečo na teba nahnevať naopak som vďačná ľuďom ktorý sem prispievajú svojími komentármi aj,keď mi je trapné takto to tu rozoberať som naozaj vďačná za každú radu.Ja som už Danke dávno hovorila prečo aj ona nejde s ním k lekárovi a neporozpráva sa s ním aj ona.Veď ona o tom vie len toľko čo ju informuje jej manžel a ja neverím tomu ,že by ju neinformoval podľa toho ako mu vyhovuje.My Danke nenadávame ani jej nijako neubližujeme len sa ju snažíme priviesť k tomu aby to nenechávala tak aby konečne pochopila,že kým ona neurobí rázny krok nič sa nezmení.Navrhovali sme jej aby si našla tam nejaké bývanie a aspoň na mesiac aby ho nechala sameho a videla by či by sa spamätal.Ja neviem ona sa radšej utrápi.Ona píše že však žije normálne.Ja neviem či je to normálne aby žena chodila do práce a muž sedel doma.Veď každá choroba sa dá liečiť ale to musí ten človek chcieť.Ale však jemu nič nechýba tak načo sa namáhať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Či to už nie je samotná závislosť od počítačov, veď aj také existuje. Jednoznačne by dcéra mala konzultovať jeho zdravotný stav s lekárom. Načo čakať ????
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mamka Danka, ako si môžeš myslieť, že vážne chorému človeku nič nechýba?
Choroba - závážná a najmä dlhodobá je veľké bremeno - nielen pre pacienta, ale aj pre jeho rodinu. Bremeno, väzenie, ktoré nedovolí vykonávať prácu, chodiť medzi ľudí, nedovolí žiť plnohodnotným životom ako človek. Mnoho ťažko chorých ľudí - aj tých ktorí nie sú chorí psychicky - sa utiahne do seba, pretože prakticky nikto zdravý, kto tým peklom neprešiel, nemá poňatia o ich trápení. Tá izolácia kvôli chorobe /akejkoľvek - nielen psychickej chorobe/ je strašná. Mnoho chorôb sa zhoršuje nezávisle od vôle pacienta. Mnoho chorôb vyžaduje veľa trpezivosti a veľa času na liečbu, rôzne kombinácie liečby - kým skutočne liečba zaberie - prejdú rukami mnohých odborníkov - niekedy sú to naozaj desiatky rokov, kým sa pacientovi uľaví a jeho kvalita života ide k lepšiemu.
Poznám prípad, kde muž vážne ochorel, ťažká choroba mu znemožnila vykonávať prácu, ktorá bola dovtedy pre neho všetkým, musel ísť do invalidity, čo ho psychicky poznačilo až tak, že sa začal správať voči svojim blízkym agresívne. Jeho žena sa starala nielen o neho, ale aj o dve deti a opatrovala ho do jeho posledných dní. Počas jej pracovnej doby ho už ani nemohla nechávať doma samého, musela mu zabezpečiť opatrovateľku. Bol to doslova boj.
Danka - si veľmi statočná žena a to čo robíš, dokáže len žena, ktorá naozaj ľúbi. Je to ťažké, ale zvládnete to.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a co takto pohlad z druhej strany.
Som doma, nic nerobim, zena ma zivi. Nic mi nechyba, je o mna postarane. Budem nieco menit? Ani bohovi. Mne tento stav vyhovuje a kazdeho, kto by chcel nieco proti mne podniknut, povazujem za nepriatela. Este aby tak niekto konzultoval moj zdravotny stav. Mne nic nie je. Je mi fajn.
(danat, toto ber ako poriadne prestrelene, nazornejsiu ukazku uz nevymyslim)
Baby, v prvom rade musi danat vediet , co chce.....a ci chce nieco riesit za manzela. Ako tak citam, co pise, nezda sa mi, naozaj, ze by ona mala nejaky extremny problem, je to len nieco co vidite vy....
A pravdu povediac, keby takto moja mama riesila MOJE veci na webe, asi ma vystre.
A aj ked sa to nikomu nepaci, je to jej zivot.
danat, drzim palce, aby si nasla svoj smer a chut ci odvahu zmenit svoj zivot a ak aj nie, tak vsetko dobre obom....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lydushin príspevok.....
a co takto pohlad z druhej strany.
Som doma, nic nerobim, zena ma zivi. Nic mi nechyba, je o mna postarane. Budem nieco menit? Ani bohovi. Mne tento stav vyhovuje a kazdeho, kto by chcel nieco proti mne podniknut, povazujem za nepriatela. Este aby tak niekto konzultoval moj zdravotny stav. Mne nic nie je. Je mi fajn.
....hm.....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Fionča , to bolo akoze brutal prehnane, ked sa tak zamyslam aj z jeho pohladu, chapes.
Ja viem, ze chalan ma ine problemy, o ktorych mi snad ani len netusime.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
....všetky čo sa ozývame na tento blog-problém sa sem snažíme vniesť viac uhlov pohľadu....Danat si z toho všetkého aj s mamkou vezmú to potrebné pre nich....
na chvíľu som si teraz predstavila že som ON, sedím za PC a rozmýšľam:
"zase som tu, stále som tu, čo tu robím? prečo nič iné nerobím? ale nemôžem to zmeniť, nejde to..... čo by som vlastne mal urobiť? Mal by som to vypnúť a ísť robiť niečo iné.....ale nie, veď nič iné som nerobil už tak dlho.....ježiš, aké ťažké je urobiť akúkoľvek zmenu....hanbím sa, čo poviem že už ma to za tým PC nebaví? budú po mne čumeť....budú mať veľa otázok ........, kde som bol doteraz......budú otravní.....nie, radšej tu ostanem sedieť a budem robiť to čo doteraz....hanbím sa, som vo vlastnej pasci....nikto ma nepočuje, neviem odtiaľto von.....neviem to zmeniť......nenávidím PC, ale on jediný mlčí, nechce po mne aby som sa zmenil, nechce po mne nič.....počuje ma niekto?.....Nie, nebudem to meniť, takto je to dobré, len ja a môj PC....Ježiš, urobte niekto niečo!!!"
/Alebo si môže myslieť aj to čo napísala Lydusha.../
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
....neexistuje,takí muži na svete neexistujú, čosi...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Akí neexistujú? Citliví? Takí, čo sa hanbia za svoje činy? Alebo ako si to myslela, Vinciffuk?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak toto by mohlo niekoho prebrať....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vsade vo svete je zavislost na internete i PC stupajucim trendom a aj castejsim dovodom pri rozvodovom konani.......dnes bola zaujimava debata v slovenskom rozhlase.
Aj ja osobne poznam podobny osud manzelov-priatelov-ako ty Danat mamka Danka je to velmi tazke pre vsetkych,ale chciet musi manzel sam.Ta moja priatelka na zaciatok liecby odniesla z bytu pocitac a potom sledovala jeho reakciu-bola vselijaka,len dobra nie.......sam uznal,ze musi vyhladat pomoc.A rodina pri nej stala rovnako ako pri tebe tvoja Danat, hoci si to ona niekedy vysvetlovala inak.
Psycholog jej povedal,ze PC+internet je na tom podobne ako ohen:dobry sluha,ale zly pan.......
Zelam vam vela trpezlivosti,pochopenia a vzajomnej opory-potrebujete to hlavne vy dve,aby ste manzelovi mohli pomoct urobit prvy krok.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
preklep ospravedlnujem sa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujem Vam vsetkym za Vase komentare - precitala som si ich viac-krat tie z pohladu mojej strany/manzelovej strany aj mamininej strany a teraz to tu vsetci rozoberame.
Som rada ze mamka Danka to tu nahodila - dala mi vediet ze tu nieco take napise
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Koľko z prispievateliek zažilo ťažkú depresiu alebo videlo niečo podobné vo svojej rodine? Viete, o čom píšete? Keďže ho psychiater lieči niekoľko rokov a predpisuje mu lieky, zrejme nejaký problém má. Lieky sa nepredpisujú len tak, nie? Kto je tu povolanejší určovať diagnózu ako vyštudovaný lekár?
Danat, nad možnosťou, že by ste sa obaja vrátili na Slovensko, neuvažuješ? Nechcel by sa napríklad starať doma o záhradu, o domácnosť - nemusel by riešiť strach z ľudí a úroda zo záhradky by vám zaručila jedlo; na ostatné výdavky by si musela zarábať zrejme ty. S aktívnou angličtinou máš šancu nájsť si dobre platenú prácu. Prípadne - keď má tak rád počítač, mohol by sa živiť prácou z domu, nie? Má veľa voľného času - priestor na štúdium.
V UK nie sú nejaké chránené dielne? Žeby - aspoň zo začiatku - chodil na pár hodín denne a venoval sa nejakej manuálnej činnosti. Prípadne - neexistuje vec, ktorú robí rád alebo robil, kým nezačal vysedávať za kompom? Mohol by začať tvoriť doma - umelecké dielka alebo šiť alebo montovať pekný detský nábytok a predávať prostredníctvom internetu. Nenadchlo by ho niečo také?
Držím palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zhrniem to - podľa mňa by východiskom mohla byť totálna zmena. Vytrhnúť ho z toho stereotypu.
Píšem z vlastnej drobnej skúsenosti s ťažkými úzkostnými stavmi a mne to pomohlo, hoci odhodlanie sa ku konkrétnej činnosti bol ten najťažší boj. Dosť dlho som stála na jednom mieste a hľadala oporný bod; nebola to lenivosť, že som sa nevládala pohnúť; bola to veľká nerozhodnosť, strach, že opäť urobím nejakú chybu, že mne nič nemôže vyjsť; nedôvera vo svoje schopnosti...
viem, že roky trvajúca depresia je niečo iné. Len sa snažím ukázať nejaké riešenia, možno niečo sa ti bude zdať to pravé orechové.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mila Danat,
urcite ti prajem vela sily a posielam .
Velmi ta obdivujem za to, ze si sa rozhodla pomoct manzelovi a stat pri nom.
Precitala som si tvoj prispevok opisujuci spravanie tvojho manzela:
(S tym ze sa odrezal od ludi - teraz ma z nich strach a predstava ze ma byt medzi cudzimi ludmi viac nez 30 minut - z toho ma uplne panicky strach.)
Neviem akeho lekara ste navstivili a aka diagnoza bola stanovena a ake lieky uziva. Ak by si mala zaujem, a poslala by si mi na mail (n_alq@hotmail.com) jeho medical report, mozem sa ti na to pozriet, moj muz je psychiater. Urcite ti vsak viem povedat, ze je nutna navsteva psychiatra ( a nie psychologa ), ktory moze predpisat lieky(vacsinou kombinaciu viacerych skupin liekov). Tu samotna psychoterapia situaciu nevyriesi. Z muzovej praxe ti viem povedat, ze tito pacienti sa pri brani potrebnej liecby pomerne rychlo uzdravuju a vedia sa zaradit do normalneho zivota.
Vela stastia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem vám dievčata za vaše príspevky,možno si Danka nájde nejaké riešenie ako pomôcť sebe a jej manželovi s tejto ťažkej situácie.Ja len dúfam že sa jej to podarí.Dokonca zať mi v telefonickom rozhovore prisľúbil,že do vianoc kým tam prídem na návštevu nájde si prácu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ozaj tazka situacia, ktoru tak namatkovo sledujem uz dlhsiu dobu. Zazila som Danku na stretnuti aj jej pocit, ze je medzi dvoma mlynskymi kolesami, ale plne chapem aj teba a tvoje pocity, ako matky dcery, v mozno bezvychodiskovej situcii. Mozno by Danka prave potrebovala tvoju stopercentnu oporu v tom co robi, ako zije, aby mohla plnohodnotne zhodnotit svoj zivot a rozhodnut sa, ci je to takto spravne, alebo hladat novu cestu. Prajem ti mamka Danka aj tvojej dcere vela slniecka v dusi.