Cestujem autom z mesta, kde som si bola pozriet este raz byt, do ktoreho sa za necely tyzden stahujem s mojim malym syncekom.
Behaju mnou zvlastne pocity. Nieje to lutost, pretoze od zaciatku som sa v tomto dome kde este stale zijem s priatelom citila sklucene. Prechadzam rok aj nieco cez skoro obyvacku priatelovej sestry, aby som sa dostala na poschodie do bytu kde byvame. Zijem rok pod drobnohladom jeho rodicov, ktorym som evidente od zaciatku nesadla, pretoze niesom ziadna dama ale ziena typu co na srdci to na jazyku ale viem lubit, chcela som malemu dat kompletnu rodinu, chcela som dat sebe to, co som ja postradala ked som bola mala. No nevyslo mi to, pretoze nato, aby nieco fungovalo musia byt dvaja a ja som nato sama. Ale o tom som nechcela.
Kedysi ste mi pisali aj o tom, ze je zaujimave vediet co bolo na mieste konkretneho bytu ci domu kedysi. Tato ulica sa vola Močáre (mozem si to snad prelozit ako močiare?..).to by sedelo. Odkedy som tu som niekto uplne iny..topim sa v bahne a stracam samu seba. Neuzivala som si poriadne tehotenstvo ani materstvo tie prve mesiace..pretoze to tu cele vobec nefungovalo hoci snaha bola. Mozno som len nastupila do uplne blbeho vozna? Netusim. Ale nazov tejto casti dediny by sedel aj s mojimi vnutornymi pocitmi za posledny rok aj nieco.
Je mi zvlastne..pozriem sa na priatela a vidim v nom asi aj ulavu. Akoby uz davno tuzil po mojom odchode ale nechcel mi ublizit. On je spokojny, vyslovene v pohode, dokonca mi pride stastny 
-co mi pride ako trosku smutna realita alebo vytriezvenie mna samej z rozpravky ktoru som si malovala? Bola som slepa a nechcela som vidiet pravdu? Asi ten moj odchod odtialto mal prist davno? Netusim. No nieje lahke utekat a rozhodovat sa v takychto veciach ked je medzi nami dieta. Rozhodla som sa, az ked som sa sama presvedcila o svojich pocitoch a o tom, ze z tohoto vozna je cas vyskocit.
Sla som dnes domov s malym v aute a zahrali mi tuto skladbu..akoby tusili co prezivam:
http://www.youtube.com/watch?v=xOa4ZzcRNQ0
Tak si hovorim..snad par dni zvladnem..a snad nezostanem na dne..
Pekny den nanicmaminy 
par dni zvladnem a vsetko povoli?
reklama
reklama
reklama
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
Najčítanejšie recepty
Najnovšie recepty
reklama
Držím palce-určite to zvládneš
Ten bytik si pekne zutulni a uvidis ze najdes pokoj aj s tvojim malickym...neboj sa zaciatkov a ver si...zvladnes to...onedlho sa budes cudovat..ako si to tam medzi tymi ludmi mohla vydrzat...drzim palce
držím ti palčeky,uvidíš,zvládneš to
Jeziiiiis, Laura, ja sa tesim! Konecne pojdem k tebe aj s nakladom
A tyjamy ma pravdu...budes si svoje kralovstvo pomaly zveladovat a ako si ustelies, tak budes mat, ked budes chciet skakat po byte v neglize tak to urobis a ked sa ti nic nebude chciet, vylozis si nohy a bude to.
Uzivaj si ten pocit slobody, velmi ti to prajem, nie je nic horsie, ako domace vazenie a byt, kde nie si "doma"
Ahoj Laura neboj sa zvladneš aj viac ako len pár dní.
Bude to možno malý bytík ale len tvoj a tvojho synčeka.
Raz som niekde počula že nejlpepsie čo môže otec deťom dať je šťastná a vyrovnaná matka a kedže ty si v tom dome šťastná nebola v tom svojom svoje šťastie uečite najdeš.
Tvoj synček ťa potrebuje usmiatu a nie utrapenu
Držííím ti palčeky a možna sa raz vyberiem na navštevu,čo ty vieš
ved ak si dobre pamatám tak si z BB a to nie je od nas daleko
Takže Laura drž sa
laura, veľa, veľa štastia a ver že už teraz je na ceste k tebe nová láska...."čakaj na zaklopanie".....
Milá Laura, hoci som Ti ešte nemala čas napísat mail, myslím na Teba každý den. Tvoja vlačiková personifikácia nebude celkom odveci. Každý den chodíme na prechádzku okolo stanice a zvykne tam stávat rušen s menom LAURIKA. Je celkom nový, krásny červeno biely. Nech sa Ti na novej ceste darí aspon tak ako jemu. Odfotila som ho mobilom , ale nie je to vobec vidno, skúsim to fotákom a potom pošlem dokaz.
Drzim Ti palce
Vela štastia.A nech sa vám v bytíku krásne býva.
laura,držím ti palce.už len to,že si sa rozhodla a urobila to,dokazuje,že si silná.tvoj syn potrebuje silnú mamu.a môžeš byť na seba hrdá.každý začiatok je ťažký,ale ty si určite poradíš.veľa šťastia!tvoj princ na teba určite dakde čaká!
dobre rano princezne,
. Snad sa mi jedneho dna podari naozaj mat vlastny domov.
.
dakujem vsetkym za povzbudenie. Len skoda, ze mam za par dni 30 rokov a ten byt je zasa len prechodnym pobytom, do ktoreho budem investovat.Uz roky investujem do prenajmov a uz som za tie roky mohla mat aj vlastne byvanie ..lenze to by som nemohla byt kocovnik akym som.
V kazdom pripade, prenajaty pidi bytik si samozrejme zariadim utulne a tak, aby som sa aspon nacas citila ako doma spolu s malym usiatkom.
Lydusha..na teba sa velmi tesim, buduci utorok - stredu stahujem tak sa potom dohodneme co a ako
Fiona..bola by som stastna, keby sa tvoje slova splnili. Mozno nie hned ale casom. Mam
sice trochu doranane ale urcite je v nom este miesto pre lasku. Nie taku tu z knih Daniel Steel a inych ale taku tu normalnu, realnu ale uprimnu a snad po dlhej dobe opatovanu.
.
Prajem vam vsetkym krasny den a kludne piste dalej potesim sa
Som stastna, ze som vas vsetky nasla.
jojoooooj to je coby dup!
Noooo, drzim palce , aby si to uspesne doklepla do zdarneho vystahovania sa bez vacsej traumy na dusi.
kujem
Laura, ja Ti tu hodim taky pribeh, ale nie je vymysleny, je moj skutocny.
Mala som priatela, zostalo som tehotna , o tyzden len poslal sms. Skoro som bolestou a zufalstvom zosalela. Tehotna s dvojcatami, obchdo na krku, zdravie v prdeli.... ciste zufalstvo. Nejak som sa cez to prekusala ale s tym, ze som mu pisala maily o tom aky je bastard a tak podobne.
Zrazu sa chlapec ozval, ze teda on tym otcom predsa len bude ze on si to rozmyslel, to som bola uz druhz mesiac v nemocnici. Deticky sa narodili 1.12 a boli maluskave, kilove, potrebovali vela lasky a starostlivosti, mala dokonca absolvovala dve operacie, pocas doby v inkubatore. V ten den ked ju operovali prvy krat a bola taka maluska, ze narkoza jej mohla ublizit, my ten moj krasavec oznami, ze so mnou konci astaraj sa sama. Od vtedy nic, ziadna pomoc pri vybavicke, pri nekonecnych kontrolach, nedal mi na nic ani korunu.
V takomto strese a zufalstve sm prezila rok. A potom som stretla terajsieho manzela, randit sme chodili s tym dvojickovskym kocikom a ja som myslela, ze sa mi snad aj sniva.. Nesnialo, dodnes je s nami, lubi moje deti ako vlastne,pomaha mi, stara sa o ne ked ja som na dialyze. Je neskutocny i ked jeho muchy az prilis obcas sktocne,
Dal nam tne najkrajsi darcek, samaho seba, mna laskaveho manzela a miluceho tatinka deticka.
Tak toto prajem i tebe, ten pocit skutocneho stastia
Ahoj dakujem za tvoje slova..Po licach sa mi kotulaju slzy velke ako hrachy.Obdivujem ta ako si to zvladla a ten zaver je ako z nejakeho mileho filmu. Som stastna, ze ti to napokon takto dobre dopadlo. Ja mam srdce plne lasky, ktoru som sa snazila smerovat niekam kde bola odpalkovana nenapadne ale rychlostou blesku. Ale ja napriek tomu citim, ze vsetko toto sa malo stat aby som ja prestala "hazardovat" s citom chalanov, ktori prisli do mojho zivota a pri ktorych som bola mlada, hlupa, nerozvazna a robila som im presne to, co mi teraz robi otec dietata. Len som sa hrala a potom ked ma hra prestala bavit povedala som "adio". Nikdy som netusila ako to druhu stranu boli a dnes viem. O to silnejsie to prezivam, ze mi vlastne osud nastavil pekne velke zrkadlo a ze mam syna, ktory to pravdepodobne bude mat tazsie pokial sa nenajde niekto, kto by ma lubil a vydrzal by to s mojou levou asi nie velmi jednoduchou povahou. Pekny den a zelam len vela usmevu a radosti + uprimnej lasky.