Ano, cakala som to, prichod prvej krizy po odchode od ex priatela.Tak predsa prisla, nenechala na seba dlho cakat kotuha!
Moj mail dnes bude zmateny ale to su asi vsetky, takze ste si uz museli zvyknut
.
Niekto si omne mysli, ze som silna, pretoze som dokazala v zivote uskutocnit nejake rozhodnutia, hoci som tusila, ze to bude tazka cesta. Neviem, k tejto teme nechcem pisat. Vedela som, ze pridu aj smutne dni, osamele, take tie pocity bezradnosti. Ano, su veceri, kedy padam na pusu unavou, kedze som v jednom kolotoci, su dni, kedy si poplacem, lebo sa citim osamela a neschopna ako napriklad vcera a dnes.
Musim sa priznat, ze by som priatela k sebe naspat nechcela ale su momenty, kedy by som potrebovala byt rovnako zrucna ako chlap, aby som si ulahcila zivot..
Ako namna prisla prva kriza?
Kupila som si davnejsie stolik (skoda, ze som netusila, ze tu medzi vami najdem zienku, ktora mi jeden stol darovala ale bohuzial sa mi do kuchyne nevmestil tak sluzi mojej stastnej mamke). Novy stol som si nalozila, v krabici, rozlozeny na dosky. Prisla som domov a kedze nemam doma ani jedno pracovne naradie, na drzovku som sa spytala suseda, co mi sem minule klopkal na dvere, ci nahodou nema doma taky ten "chlapsky kufrik so vsetkym co je potrebne".Pozical mi. Dokonca mi navrhol, ze mi pomoze ho poskladat...Ale nejako som nevedela, ci ma rodinu doma..a predstavila som si horsi scenar - pripadnu reakciu jeho extremne ziarlivej manzelky, ktora ma taha za vlasy z nervov, pripadne mi tu nadava na plne hrdlo (nachvilu som mala v hlave bublinu ako Ally Mc Beal
, tak som mu radsej hrdinsky podakovala a slubila vratenie kufrika do druheho dna...
Od toho dna presli 4 dni. Krabica lezi na zemi..V nej niekolko druhov dosiek a suplikov rozlozenych na kusky, navod z ktoreho som somar a nechapem nicomu. Tak parada, kopa dosiek, skrutiek atd., ktore nedam dokopy ani nahodou.skoncilo hrdinstvo..
Ani predel medzi izbami nemam..rozhodla som sa pre garnyzu a na nu zaves..Lenze neviem vrtat, nemam vrtacku a tym padom sa tu s malinkym stale trapime. Ja musim sediet v kupelni, kym on zaspi a ked zaspi mozem sa premiestnit do kuchyne, kde mam PC alebo kde upratujem ci varim. "Uzastny system".
V tieto dni som si uvedomila, ze v tychto veciach doma muza- partnera predsalen postradam.(Tu v BB nemam ani nejakeho kamosa, mam v zivote teraz len dvoch muzov.Syna a brata, ktory ma 19 a taketo veci nespravi aj keby velmi chcel).
Nepostradam vsak otca mojho dietata, toho som vcera opat videla ako sa viezol na aute s istou osobou, spokojny, vysmiaty na zatah do mesta. Predstavila som si seba, unavenu, strhanu ako zabradlie a prislo mi nejako luto toho, kam som sa to pre pána dostala.Neuveritelne, kam az clovek moze padnut. Chlap spravil tri deti a len plati alimenty a raz za tt sa ukaze ako hrdina vsetkych cias, da syna jeho sestre ci rodicom na dve hodiny a znova na tyzden - zivot gombicka..ale v podstate premna je tak trochu hrdina. Je jediny muz v zivote, ktory mi dal vytuzene dietatko a zato mu mozem byt cely zivot vdacna.
Ano, prisla namna aj trochu ina - prva smutna chvila. Trapne a trochu zavistlivo pozeram na "dokonalo vypadajuce "rodinky v parku, na nadsenych oteckov s detmi a spod okuliarov mi tecu slzy, lebo som sama s malym. Ja viem - chce to predsa cas a musim verit, ze pride to prave orechove a takisto, ze : "nieje vsetko zlato co sa blisti"..ale viem aj to, ze su rodiny, ktore to stastie vonku nehraju a je ich este dost a som zato rada.
Stacilo by mi objatie alebo kusok citu, ktory som neprezila posledne skoro dva roky. Citim sa citovo tak vyprahnuta.
Super, pofnukala som si, lahnem si, vyplacem si oci do vankusa a zajtra mi nezostava ine ako sa otriast a usmiat sa na svoje vstavajuce mimi. A zivot ide dalej, ja som si to spravila ake to mam, takze fnukanie nemiestne.
Mam chut utiect nachvilu niekam velmi daleko, vyrevat sa ako ranene zviera, vyplakat vsetku nahromadenu bezradnost, hodit sa do mora ako morska vila, splachnut zo seba to negativne a smutne a vratit sa domov s cistou myslou a uzivat si syna a mozno casom novu lasku..
Stolik stale leziaci na podlahe v krabici, predel medzi izbami nehroziaci, sama zaspavajuca, sama vstavajuca, nechuti mi ani varit si, esteze mam naozaj zlateho syna, ktoremu varim a tym padom nekedy aj nieco zjem s nim. Je mi smutno len z toho, ako som dopadla, ze si neviem vsetko spravit v pohode sama a z toho, ze moje srdce nesmierne tuzi byt milovane a mam chut lasku predat tomu, kto o to bude skutocne stat /nic podobne ako to bolo posledne dva roky/. Takze som vobec neni silna, ako si niektore myslite.Som sralko..Fnukajuci somarik, nic viac..Ale aj pofnukat si je predsa ludske, nie? Kedze mi chybaju priatelia, vsetci su v Prahe ci v inych castiach Europy..znova som sa musela zdoverit vam moje mile, takze sa namna nehnevajte..Budem snad jedneho dna pisat aj pozitivnejsie blogy..Sama si to velmi prajem. Dobru noc vam margaretky
.
laurika ja len posielam
a tiisko prosiim v zaazrak,aby sa na teba usmialo stastie v podobe tyych spraavnych ludii,ktoryy buduu vzdy stebou ked to budes potrebovat..ci uz sa jednaa o chlapa,co nieco opravii,ci priatela,priatelku s plecom na ktorom sa vyplaces..a NM je super aj preto lebo takeeto blogy tu treba tiez,kde sa clovek vyplace a postazuje..drziim palce nech sa to co najskor daa v tvojom zivote do poriadku.. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj.Postavit sa na vlastné nohy chce silu a odvahu.Nie kazdý to dokáze.A slzy a fnukanie patria k zivotu.Ja mám aj muzícka,dve úzasné bambulky a tiez kolkokrát na mna dolahne tazká chvíla.A potom je zase fajn,a potom...
Casom aj záves bude aj stolík.Urcite stretneš osôbky,co ti pomôzu.Zavolaj susedovcov na kávu .
Lahko sa mi píše,ze?Dobrú noc.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ach, ty milý malý fňukajúci somárik! Len si poplač! A k tomu ver, že bude lepšie... Moja, srdce mi stislo od bezradnosti... Veša sily želám! Aj tých správnych ľudí na správnych miestach - isto prídu!
Vieš ako sa hovorí: Odvážnemu šťastie praje. No a ty máš odvahy aj za dvoch!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...Laury....radšej plač, postažuj si...radi si to všetko prečítame, možno poradíme, alebo aspon pošleme pozitívnu energiu ( ahoooj Lydush 
)
Ja som moc dlho neplakala...mala som sa síce s kým porozprávat, ale akosi som už nemala síl rozprávat....a tak som sa tvárila, že je všetko OK-ej
....hladala si vhodného nového tatinka...pracovala, aby som mala aspon nejaký peniaz, ved čo to je materská...za toho času 2700Sk!!! A stále sa tvárila, že svet gombička!!!
Hmmm, jedného dna som odpadla...syndrom vyhorenia...a depresie ako vyšité...
V tej dobe by som bola asi vdačná za takúto stránku...neviem...isté je, že všetko zlé zotrie čas...ten je najlepší lekár.
Usmej sa na svoje slniečko, zbehni do domácich potrieb, kúp si dva vešiaky do steny (taká sranda biela, čo do nej buchneš aj klepáčikom na maso), záves si uši aj ručne, navleč šnúru , takú na prádlo, zaves na tie háčiky, a už máš oddelenú izbu.
Držím tuho pästičky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Laury, skoda, ze si tak daleko, prisli by sme ti hned na brigadu. Viem si predstavit, ako sa citis, aj ja by som bola v mnohych chlapskych veciach stratena. Ale co tak zajst za dotycnym susedom a poprosit, ci by ti predsa len s tym stolikom nepomohol? Mozno je jeho manzelka uplne normalna zenska, a ty ziskas prvych znamych? Nehanbi sa...velakrat sa mi vyplatilo, ked som si povedala, ze za opytanie predsa nic nedam, prinajhorsom ma vyhodia 
. Skus to... myslim, ze ti velmi pomoze, ked budes mat okolo seba nejakych ludi, na ktorych sa mozes obratit. A pis, velmi ti drzim palce!
P.S.: A vsetko ostatne pride, urcite. Niekde caka ten spravny clovek, ktory bude tvojim (vasim) pristavom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
laura strašne ti držím palčeky
všetko to prejde a bude zase dobre 
a tými tzv. chlapskými prácami, nemusíš všetko vedieť niekoho popros, určite sa niekto nájde čo ti pomôže. To to aj mne robí problém , muš ale nemusíme vedieť všetko
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Laurika - velmi pekne pises - aj ked su to smutne veci :(
Ale si maminka - vies kolke by sa s tebou chceli vymenit ?
Ja s tebou velmi citim,nemas to lahke .
Moja rada je takato : so susedmi radsej opatrne...skor keby si nasla nablizku nejakych starsich manzelov..taky 65-70 rocny dedko by ti vsetko vedel porobit...a babicka by sa mozno vyzivala v malom.
Posielam vam obom velke
Hlavne bud co najviac mimo domu - a snaz sa poznat co najviac ludi.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Laura,
som šťastne vydatá s dvoma dospievajúcimi deťmi. Mám dobrého manžela, ale ver mi, že aj si koľkokrát poplačem. Na mňa tiež dopadá depresia ale zasa z iných vecí.
Život je asi ako striedajúce sa dni a noci. Raz je svetlo , raz tma
. Neboj sa, aj u teba čoskoro vyjde slnko a budeš šťastná. Držím ti palce .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nie si v tom sama aj u nás je to teraz trocha na nože
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Lauri,
myslím že by si to mala risknúť s tým susedom,ale aj v spoločnosti jeho manželky,či prípadne požiadať o jeho pomoc cez ňu....
Vlasy netrhať,ešte ich bude treba niekomu inému sa budú páčiť
Drž sa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Laura,
nikdy som nezažila takú situáciu, v akej si teraz, ale ako mnohé pred mnou písali, aj ja si poplačem, pofňukám a pritom by mi niekto povedal, že na to nemám dôvod. Lenže nikto nevidí do ľudskej duše
Držím palčeky, aby vyšlo
M-ka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Laury to ma mrzize mas kriizu.Ale posielam ti vela a neboj všetky mamky maju občas krizu.A nemysli si ja mam doma chlapa a niekdy je skor na odstrel a tiež nemam obrazy a police na mieste a to sme sa sťahovali v decembri 2008 .
My sme ešte všetci chorí,inak by sme ti prisli pomoct.
Ale ja by som pre tentokrat poprosila suseda.Navrtat garnizu a poskladat stolik mu nezabere vela casu a ak je ženaty tak pozvi aj jeho žienku na kavu
neboj všetky krizy pominú
Držim ti palce a prideme na vylet len musime vyzdraviet nech ti nenakazime maleho.Ty to zvladnes a kludne sa vyplac
tesim sa na tvoje blogy plne optimizmu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Laurika ,máš krásneho zdravého synčeka ,to je najväčšie šťastie aké môže žena zažiť - vynosiť a porodiť zdravé dieťatko .Teš sa z toho čo máš a láska príde vtedy ked ju budeš najmenej očakávať,na ex nemysli,nestojí ti za to...Taký chlap čo "narobí" deti a nestará sa nestojí za nič...Ty si sa oslobodila od bremena a začni myslieť pozitívne /aj ked plač niekedy naozaj pomáha /...svieti slniečko tak si to s malým ešte užívajte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Laura,
nech je noc akokoľvek čierna, vždy po nej to slniečko sa vykotúľa a aj keď nie je akurát také žiarivé ako po tieto dni, predsa len svieti a zohrieva.
Aj tebe svitne na krajšie dni, ale keďže všetkého veľa škodí (teda aj toho dobrého), tak aj naďalej sa budú striedať s tými smutnými - na tie treba predovšetkým rýchlo zabudnúť. Tie dobré, slnečné si naopak treba dobre uložiť do pamäte, aby ti aspoň spomienka na ne rozjasňovala chvíle, keď ťa smútok premôže.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
laura, chod ty pekne za susedom, priznaj farbu, ze si s navodom nevies rady, verim, ze sa na tom este zasmejete a hned ti stupne nalada. ono, niekedy su tie navody napisane tak salamunsky, ze to chce hlavne hodnu davku fantazie, co tym autor myslel, ked ho zostavoval. aj ja som uz zopar takych doma lustila, ked ich manzel chcel hodit do kosa s tym, ze radsej na to pride sam systemom pokus-omyl.
s tou chybajucou narucou ti asi moc nepomozem. zelam ti len, aby prisli dni, ked budes vecer sediet pri pohari vina a skvele sa bavit na spomienke, ako si styri dni bezradne chodila okolo rozlozeneho stola v krabici, hoci predtym si sa kasala, ze zenska ako ty to predsa musi zvladnut zlozit. a ako si si zariadovala pracu tak, aby sa dala robit aj v kupelni, kde si cakala, nez maly zaspal.
viem, ze ti je teraz moc smutno a citis sa sama a na vsetko uz hrozne unavena. ale v kazdej veci sa da najst nieco prijemne. ked sme rozbiehali firmu, jeden vecer, unavenej z celeho dna, mi manzel domov dotrepal asi 150 kusov listov, prospektov a obalok a ja som ich do jednej v noci skladala, lepila a triafala obalky do tlaciarne, aby mi pekne vytlacilo adresy. ked som sa rozculovala, povedal mi iba - pockaj, ako si na toto spomenieme o par rokov pri pohari vina pri krbe, ako sme zacinali. od nuly.
vtedy by som ho v zuboch vyniesla. ale teraz su to mile vtipne spomienky.
bude lepsie. uvidis.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Laurinka, ja som bola v takej situacii ako ty, roky...v podnajme sama s detickami vsetko na mojej hlave, veru tiez by sa mi vtedy bola zisla pomoc...chapem ta , ale z mojej skusenosti, viem ze ta to zoceli...ano aj si poplaces, aj posmutis ale budes na seba moct byt hrda, ze napriek tomu to krasne zvladas. Takze ak treba poplac si, potom osus slzy a sup ho znova zit.
Co sa tyka pomoci ak nejaku potrebujes a sused sa ponukol Nevahaj vyuzit...pokojne ho popros a naozaj ak mas obavy z pripadnej ziarlivosti manzelky pokojne mu povedz nech so sebou privedie aj ju, ze ju rada spoznas....Drzim palce paste...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Poznaaaaaam
Kedysi som si nevedela poskladat ani dreveny samel z Ikea.
Teraz to uz zvladnem, to vies, roky praxe, xixi.
Kludne si pobekaj Laura. Len nebekaj dlho, lebo sa odvodnis, to vies, budes menej curat (toto mi vravi moj milovany manzel)
Mno.
Co dodat. Zivot o samote nie je len o samote. Je to aj neskutocna vyhoda. Robis si co chces, ides kam chces, pocuvas co chces, skratka nemusis sa starat o spinave smrllave ponozky a trencle porozhadzovane po byte a nemusis riesit co na jedenie, kedze poznam z vlastnych skusenosti, ze mne s Lucou naozaj stacilo malo, kedze chlapa s kasou nenakrmis, jedine ako dezert to berie, inac nehrozi.
Nebudem ta lutovat, ked niekoho lutujeme, staviame sa nad neho a to ja nerobim. Stale si dovolim tvrdit, ze si silna zenska co sa nestrati.
A ked sa ti bude zdat ze je ti na figu, tak sa pozri do zrkadla a tuto zazracnu formulku odriekaj: Som silna a sebavedoma zenska. Som silna a sebavedoma zenska. Som silna a ....
Je to carovna, naozaj carovna abrakadabra formulka
Okrem toho, clovek na "slobode" musi zakusit aj takyto stav, aby sa potom mohol radovat z toho co ho caka.
Ozaj a uz som ti pisala, ze sa mas nenapadne poobzerat, ci niekde neciha pan dokonaly? (raz som to radila petusi, ale dodnes neviem, ci sa poobzerala, xixi)
Ono to totiz byva tak, ze ked to najmenej cakas, a ked hovoris, ze nieeee, nechcem ani vidiet...tak uz vtedy niekde ciha a nabera odvahu aby ta oslovil
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jáááááj lydushka mojááááá....čítam laurin príspevok a akobxy som ja písala...tiež mám občas!!! ešte takéto stavy....samoty vyrevem a idem dalej, nedržím v sebe to čo tam byť nechce. teškám sa z detúch- Emmka je diabol a s Tomim sa skvelo doplňajú
...a pán dokonalý....hm...tak to si zrejme volaký ten dníček počkám...na začiatku som strašne niekoho chcela- pohladiť potískať...pomilovať v hlave to mám všicko poriešené, ale furt piští...takže ešte to musím dať tam doporádku a bude to...a potom príde dokonalosť sama...od septembra idem do práce tak snáď tam na mňa bude niekto číhať...a ja sa budem obzerať
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Petusa, ahoj, pekne si to napisala, vidim, ze ty uz mas v sebe skoro dokonale poriadene a mozes zacat od znova a urcite ovela lapsie. Moje nepisti za ex, o to lahsie to mam. Naopak, citim tam uplne opacny pocit..Nenavist? Neviem, je to jedno, nechcem riesit, ubera mi to sil a zbytocne. Takze uz pojdes medzi ludi? To uz je len krocik k panovi dokonalemu tak budem drzat palce. Je jasne, ze na pieskovisku ci s kocikom sa nova laska hlada velmi tazko .
Lydusha, myslis nejakeho necakaneho napadnika? TYYYYY a vies, ze mas mozno aj pravdu? Je tu jeden pan, chodi stale po dvore kde akoze pozera na stromy a plody na nich a mozno cumi namna cez okno a je to ten pravyyyy . Ma asi 78 rokov, ale je to elegan a slusny, aj pozdravit sa vie . Az nato, ze uz asi dobre nevidi, lebo ked ho stretnem v obchode, stale zraza tovar z polic. Ale to nevadi, aspon nebude narocny na krasu ani v mojom pripade .
Ejha, esteze ta mam, ved toto je pravdepodobne Pan dokonaly 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Laury, k tomu pištiacemu - my máme za sebou skoro 12 rokov spoločného života, takže o to je to ťažšie, to sa nedá len tak buchnúť dverami. VŽDY!!!ho budem mať rada, nech urobil čokoľvek- a ver že ublížil strašne! nie fyzicky ale slovne. A to mňa bude bolieť do konca života, tie slová ešte teraz bodajú do
Stále je to otec mojich- našich detí a ak sa bude starať nadalej aj ním ostane a z nás sa časom! stanú priatelia. Asi to mám tiež trošku lahšie o to že som šťastná (aj ked to bolí) že odišiel, že to bolo to najlepšie čo sa mohlo stať.Každý žijeme na inej "planéte" a to nás "zabilo".
takže hor sa do nového - lepšieho? - snáď života
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ved ty vlastne Laurika nie si sama !
Ty mas naaas vsetky tutokaj-po ruke :))
A ber to tak- nikomu nerobis sluzku ,upratovacku,kucharku... 
Takze...ak ti zivot nadelil citrony.....urob si limonadu...a uzivaj to,co mas
Este bude aj inac.
Lepsie?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dockaaaaaaaaaaaaj ty si to prerobila volako...ked ti zivot nadeli citrony, objednaj si teqillu a sprav zuuurkuuuuuuu!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lydusha, tak toto už znie lepšie Ja som to ešte nepočula
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A jaaa maaam de?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nemas? Teraz co vlastne, citrony, ci teqilu?
A stacilo by aj suche martini a oliva?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milá Laura, každému sa stáva, že má zlý deň a cíti sa deprimujúco.Väčšinou to dlho netrvá, možno deň, dva. My maminky máme to šťastie, že nás naše detičky dlho nenechajú v depresívných úvahách. Vyčaria nám úsmev, objímu... veď to poznáš.
Laura, ja som sa odsťahovala od manžela k našim. No potrebovala som vymaľovať a popremiestňovať nábytok. Nechcela som tým zaťažovať otca, a norobiť mu zdrav. problémi(starý ťažký nýbytok). No ja som mala plus, že v našej ulici poznám každého. Tak som pekne poprosila mladých 20 ročných chalanov,aby mi pomohli(skoro susedia). Raz dva sa všetko porobilo. Kúpila som im flašu dobrej pálenky(to bola radosť,a že hocikedy inokedy mi pomôžu.) Takže každý bol spokojný. Na tvojom mieste by som sa zoznámila so susedkou a potom už ako známa by som požiadala suseda o pomoc. Rada si čítam tvoje blogy, aj ke´d sú niekedy trocha smutné, ale je z nich cítiť radosť zo života a energiu, ktorú máš v sebe. Takže, hlavu hore. Držím palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nebudem ta lutovat a ani ti davat navody, ako sa mas citit a pod. Len ti hodim inspiraciu.
Mam od Lydus krabicku na zelanie. Vela zelani z nej sa mi splnilo. Aj toto posledne, ibaze velmi vtipnym sposobom. Myslim si, ze ta energia okolo nas /niekto to vola Boh, iny vesmirna energia, ci univerzum/ ma velky zmysel pre humor. Pisala som do krabicky, zeby som straaasne chcela psika. Ja som totiz zvieratkofil a mam rada vsetky zive tvory /teda okrem tych co maju viac, ako 4 nohy/. Pozerala som si net a tu hla kolia. Krasna, nezvycajna, modrooka. Citala som o nich viac. Docitala som sa ze su uzasne k detom. Az mi slzy vyhrkli. Zavrela som oci. Videla som, ako chodime na prechadky po okoli. A Matko radostne uteka za pesikom /inak on pesiky straaasne lubi, kto vie po kom to ma ? /. No koniec. Napisala som do krabicky, scem koliuuuu !!!
A vies co sa stalo ???
O par dni zacali vysielat Lassie
Velmi ma to pobavilo. Viem, ze ziveho pesika mat nemozeme - zatial. Treba nam splacat peniazky, zivit nas, obliekat, prat.... Psika by sme teraz neutiahli. Ale gesto to bolo krasne
Co tym chcem povedat ? Vsetko po com ti srdce pisti je mozne. Hlavne je nestracat nadej. Treba verit svojmu vnutru. Treba si poplakat, ked to tak citis. A tiez sem tam nezaskodi si nejako vycistit dusicku od kazdodennych nanosov /sak aj zuby si treba cistit/. Ako ? Na to prides sama. Pre mna je relax /kedy sa mi zastavia myslienky/ cas straveny v prisode a s prirodou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ze zacali vysielat Lassie to univerzum ma uzasny zmysel pre humor. musim sa aj ja obcas poobzerat okolo, ked nieco moc chcem, ci sa to prave nejako takto nesplnilo.
joj, len maly si zmysel, ze chce krtka v modrych nohavickach, tak aby som zajtra nemala na travniku dva krtince.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ani nevies, ako to pobavilo mna
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Laurika, verím, že to zvládneš a ver, že neotravuješ-na každú z nás(a tomu verím )raz príde splýn Neboj, to sa poddá-posielam Ti veľa, veľa energie a objatia na každodenné starosti a radosti, aby si ich zvládla lavou zadnou, alebo, ako sa hovorilo na vojne:aj s bodákom v r...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Laura - chcela som aj ja ta nejako potesit nieco napisat ale baby predo mnou to tak vystihli ze vlastne uz napisali vsetko
Tak aspon posielam na dialku
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Laura, kľudne si poplač, keď je treba...veď i pevná skala niekedy puká, ...a silná ostaneš, len duša očistí sa...ako dážď ked zmáča okná...
A dokážeš si priznať, čo cítiš. Už to je veľa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Laura
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to zvlaadneeeeeeeeees, ja ti verim...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Urcite zvladnes. A ked sa sused nabuduce ponukne, kludne pomoc prijmi. Zbytocne skladat v hlave scenare co ak a mysliet hned na to najhorsie. Mozno je jeho manzelka skvela zena a mozno by ti rada pomoha aj ona.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bambulky, dakujem za povzbudenie ..sused ani neviem ako sa vola a viem len farbu auta = cervena . Nepredstavil sa mi a ja som aj asi vypatrala komu kufrik vratit, ale ten pan tu ma asi len prechodny pobyt lebo tu nikdy nieje.Vcera som ho zahliadla po par dnoch ale to uz som bola v nocnej koseli a strapata a ochrapana lebo som si lahla vynomocne s krpocekom tak som nechcela niekomu robit nocnu moru, cize som kufrik nechala kufrikom a radsej on zakopavam v chodbicke.
Problem stolik ale mozno bude tento vikend vyrieseny, ked som sa vcera stretla so znamou prehodili sme aj tuto temu a on mi povedala, ze som truhlik, lebo ma otca stolara a on to bude mat za 10 minut. Takze dnes ma asi caka navsteva znamej, jej dcerky, ocina..snad nepride aj jej manzel lebo neviem kam ich umiestnim v tomto prdinci .
Moja nalada este bohuzial nieje najlepsia, pretoze ked sa vidim s ex nejako mi je este horsie..A vcera bol s malym. Nedokazem sa na neho vobec pozerat ako na kamarata. Citim taky vnutorny hnev. Ja viem, ze tento pocit mi v nicom nepomoze, napriek tomu, je tam z mojej strany averzia. Asi len pokorene ego zeny, ktora az do konca dufala, ze clovek ktoreho lubila a ktory s nou ma mimi a zil s nou pod jednou strechou ju ma aspon trochu rad a bude sa snazit ten vztah aspon stipik zachranit..a nestalo sa.
Moj problem, musim si tu bolest v sebe doliecit a vydat sa napospas novej ceste.Prajem prekrasny den
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ten hnev budeš citit este dlho... ale lepsi ako lutost a smutok aj ked ten bude dllllho tiez ...Neboj sa zmesti sa aj navsteva (lebo dobrych ludi...)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neviem ci sa budes hnevat dlho, alebo kratko, ale skus, ak sa to da, v takej chvili stopnut vsetky tieto myslienky a pretransformovat ich na nieco ine.
Sa mi to pise co ???
Ale nie, vazne, skus. Napr. ja som na sebe zistila, ze ked dam volny priebeh takymto emociam zvyknu sa zvacsovat a kysnut a bum ho. Potom cloveka zaplavi cely ten bordel. Nic prijemne. Ako ked ti pupak vysplechne na zrkadlo /ble, ble,fuuj/.
Tak ja vtedy tie myslienky skusam stopnut. Analyzujem. Uvazujem, preco prebohove by som si skodila negativnymi myslienkami ? potrebujem toto vytvarat ? naozaj to chcem ? moze sa mi to vratit ? skutocne na tom trvam ? aky mam na to dovod ?
A mnooooho takychto otazok si davam /je to lepsie ako pocitanie do 1000 /. A vycsinou skonstatujem, ze mrham energiou a idem radsej zametat bytik /mame sice vysavac, ale ja pri zametani relaxujem a chudnem zaroven /. A taaaak
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Laura strašne ti držim palce,aby si to zvladla.Tvoj syn je tvoj život a na všetko čo bolo zabudni,otras sa vstan a začni znova.Dokelu,si daleko,poslala by som ti mojho starého na tu montáž,ja viem že to by málo pomohlo,ale predsa.Určite už teraz kruži dakto okolo tebalen ty pre tu tvoju bolest nevidíš nič,utri si očka a umej sa,sme s tebou.