milá slečna doktorka

Naozaj velmi mila pani doktorka.Skor by sa hodila k zvieratam,ale asi aj tam by ju ,,zabasli,,za tyranie zvierat.Nastastie na lekarov mam stastie a taketo nieco nas obchadza.Tu doslova plati-Clovek nevie co ma,kym o to nepride.

Niektorý lekári sú proste taký,aj my máme pár zlých skúsenosti.Vybíjaju si na pacientoch to,že ich doma,alebo po ceste do práce niekto nasr.l . A potom sú taký,ktorý to robia len preto,lebo z nich rodičia chceli mať lekárov a vôbec ich to nebaví,nemajú k tomu vzťah /poznám osobne/.Aj ja keď mám ísť k jednej pani ortopedičke tak mám už dopredu hysterické záchvaty.A hneď sa pripravujem na to,že pri odchode budem mať tlak na infarkt.

Možno troška odbočím,ale nedá mi,aby som nezareagovala..Bolot o dávno,ale ked som konecne po piatich rokoch ostala tehotná, potrebovala som papiere od gynekologičky,pretože som začala chodiť k inému lekárovi...Smola bola v tom,že moja doktorka mala dovolenku a zastupovala ju baba,ktorá ked otvorila dvere a zrúkla "Ďalší",tak mnou prebehol mráz...už len sekeru do ruky a postaviť do hory...!..Povedala som o čo ide,že len papiere chcem,zagánila na mňa,vytrepala ma na kozu a po dosť divnom vyšetrení mi zahlásila,že budem mať dvojčatá !!!!..bola som v treťom mesiaci !!!..skoro som odpadla...potom ju zaujalo,že mám menej vlasov,vyzvedala čo s tým robím.. potom prišla na rad moja sukňa,vyzvedala,kde som ju kúpila a mala som pocit,že aj vyskúšať si ju chce... ...a ked sa začala vypytovať,či žijeme dobre s manželom,tak mi bolo jasné,že musím len čím skôr vypadnúť...Môj odchod sa podobal štartu stíhačky..

aj my sme dnes mali skvelú skúsenosť s jednou zastupujúcou pani doktorkou - resp. moja 15-ročná dcéra. Už v nedeľu ju pobolievali kríže, v pondelok ju to trochu prešlo, no včera poobede jej to prepuklo zase - bolelo a bolelo, ani tabletka od bolesti nezabrala, tak okolo 19.00 sme sa vybrali na pohotovosť. Tam bola pani doktorka milá /nie o nej chcem písať/ - vyšetrila, zistila, že to budú zrejme obličky následkom toho, že dcéra málo pije /to je pravda/ a v týchto horúčavách sa väčšina tekutín vyparí potením, čiže obličky tým trpia. Kázala piť žihľavový a čučoriedkový čaj a na druhý deň ísť s ranným močom k svojej lekárke. Tak sme tam teda išli - no naša dobrá pani doktorka má dovolenku, takže sme museli ísť vedľa. Pred nami boli asi 2 deti. Boli sme tam asi hodinu, v priebehu ktorej zobrala jedno!!! dieťa, keď mamička toho druhého klopala na sestričku, lebo malé už bolo mrzuté, bolo jej povedané, že musíme počkať, lebo pani doktorka telefonuje. Ja som už potom musela odísť, lebo som sa ponáhľala do práce /však dcéra je už veľká/. Tá mi potom celá naštvaná volala, že ju doktorka zjazdila, že s tým močom mala prísť skôr, a keď jej dcéra povedala, že je tam už hodinu, tak vyziapla na ňu, že to si vyprosí, že ona berie pacientov každých 10 minút...

milé pani doktorky, tiež mám skúsenosť...
jeden večer sa moje dietko rozplakalo, že ju veeelmi bolí bruško, tak sme začali masírovať, i na záchode si posedela, no nič sa nedialo a bruško len bolelo, bolelo, bolelo... keď začal stúpať horúčka, vybrali sme sa na detskú pohotovosť, po hodinovom sedení a ležaní v čakárni v nádeji, že ak je pani doktorka niekde u malého pacienta na výjazde a už sa určite vráti sa z ničoho-nič otvorili dvere a sestrička nás zavolala dnu a v ambulancii pri televízore sedela pani doktorka - povedala som si fajn... ešte sme ani nepovedali, čo nás trápi, pani doktorka po mne kričala, či si neviem decko vychovať, ona prejej rev nemohla dopozerať obľúbený seriál...druhy raz som si povedala FAJN...ale keď začala vrieskať po mojej uplakanej dcére a bez vyšetrenia skasírovala vtedy este 60,- Sk a poslala nás na vyšetrenie do nemocnice, kde sme za vyšetrenie zaplatili ďalších 60,- Sk, doktorka nám malú bez kriku vyšetrila, ja som sa už preventívne ospravedlňovala za to, že dcéra tak plače, na čo mi doktorka s úsmevom povedala, že snáď sa v tej horúčke a bolesti bruška nebude na nás smiať...a skončili sme s rektálnou rúrkou v riťke mojej dcéry a domov sme šli so zmiešanými pocitmi, že aj také sa stáva...

Ked som bola mala, mala som podobny zazitok. Doktorka dokonca obvinila moju mamu, ze sa mi nechce ist do skoly, tak ma zobrala k lekarovi. Nikdy som sa skoly nebala, vzdy som mala super vysledky. Nesimulovala som, nemohla som vtedy vobec dychat. No a nakoniec po roznych vysetreniach mi zistili akutny zapal priedusnice, ktory sposobil selest na srdci! Takze takto som simulovala ja. Chudatka deticky, naozaj ich lutujem, ked ordinuju taketo "strigy"

tak podobný prípad si pamätám z detstva,bolesti brucha,3x za týždeň s mamou u obvodnej lekárky,ktorá poznala len antibiotiká a tablety od teploty,vraj si vymýšľam ,moju mamu to dožralo a išla somnou o 16 hod na pohotovosť a o 18.30 som ležala na stole ,diagnoza silný zápal slepeho čreva,chýbalo málo a prasklo by,a aby toho nebolo málo,lekár ktorý ma operoval bol bacilonosič,takže všetci ktorých operoval sme potom boli v nemocnici o týždeň dlhšie a brali do zadku každé 4 hodiny antibiotiká v injekciách,teraz sa na tom smejem ako som si nemohla sadnúť ale vtedy ako 10-ročnej mi do smiechu nebolo

Tak toto je sila

my máme super pani doktorku , je vidieť, že práca ju baví a neberie to ako z núdze cnosť. včera sme boli akurát na očkovaní, malinká tam revala jak taký malý pavián ale aj tak jej potom PD povedala aby si išla vybrať hračku za to aká bola statočná .a takto odchádzame stále. za chviľu ich asi všetky zbalím a odnesiem naspať aby jej ich mohla zasa rozdať .
ale keby si dovolila neaká lekárka (a síce hocikto iný) byť drzá a arogantná na mňa alebo na moju dcéru, to čo by som jej povedala ja by si asi za klobúk nedala.čo je ona niečo viac ako my?

Mám podobný zážitok. Keď mal synček rok a dva mesiace, mal vysoké horúčky - stále cez 39,5. Dva dni sme behali po lekároch, príčinu nezistili. Unavení sme boli doma, keď k večeru začala malému teplota stúpať k 40. Volala som na pohotovosť, vraj pošlú lekára. Po tridsiatich minútach som hovor opakovala, vraj ho pošlu. Keď neprišiel ani o ďalších dvadsať minút, šla som s malým na rukách na pohotovosť. Klopala som a pýtala som sa na lekára. Pani sestrička mi odpovedala, že v susednej obci sa niekto dusil a šli k nemu. To som uznala ako urgentný prípad, no hneď som sa spýtala, či tam nie je i druhý. Bol, a tak ho pani sestrička ohlásila. Vzal nás do ordinácie a chcel vyšetriť syna. Keď som sa ho spýtala, prečo neprišiel, keď sme ho volali, povedal pre mňa pamätnú vetu - on sa vraj v deťoch nevyzná. No ja som myslela, že ma hodí o zem.
Odmietla som, aby mi vyšetril syna a vyžiadala som si rovno papiere do okresnej nemocnice, kde nás rovno hospitalizovali.
Dnes ľutujem, že som tú jeho odpoveď neriešila i cez jeho nadriadeného .

Ozaj "milá" doktorka! Aj môj malý(3 roky) má šelest a na kardiológa to zatiaľ nieje-za pol roka vyrástol o 5 centimetrov a možno to je tým. Sledovaný síce sme, ale zbytočne stresovať??? Zatiaľ som sa s takými doktormi nestretla a dúfam, že ani nestretnem! Toto ozaj nepochopím-načo tam je? Žeby jej prácu vybrali rodičia? Malý má ešte astmu, alergiu a intoleranciu na laktózu-ale s láskavým prístupom doktorov sa diagnózy zlepšujú a ja verím, že to bude odo dňa lepšie a lepšie! Stres a nervozita len zbytočne zhoršujú zdravotný stav. Snáď sa s niečím podobným už nestretnete!

kikama,
verim, ze mas velmi zly pocit. Verim aj tomu, ze si z toho ostala paf a nezmohla si sa na slovo.
Ale ako pisala lydusha, treba sa ozvat!! Ludia si k nam dovolia len tolko, kolko im my sami umoznime. Ak si to neurobila v tej chvili, mas moznost ist si to odkonzultovat dodatocne, ked emocie opadnu. Ta lekarka ma niekoho nadriadeneho, aj toho by to malo zaujimat.
Eva

No na slovo by som sa nezmohla asi ani v jednom prípade, nemám na to povahu, ostala by som s otvorenou pusou.Potom by som tak isto nadávala.Jednoducho niektoré povahy na to nedokážu v tom momente ani zareagovať.Ale možno tak poslať na pohotovosť môjho exmanžela, to by zakaždým stálo za to.Staršej doktorke s náladou pod psa hneď povedal,že čo už nie je na dôchodku a nesedí doma keď nevládze s patričným vyrývačným prízvukom. Určite bol raz dva vybavený.
Keď sa bolo treba ísť sťažovať, tak sa bavil LEN s riaditeľom, ale ako sa tam dostal to netuším a ani dodnes netúžim vedieť, svoje práva si vedel vždy vydobiť.

Noo, to naše zdravotníctvo... Ale neboli o nič lepší lekári ani pred 20 rokmi. Syn ,mal 16 rokov , chodil na učňovku,dostal vysoké teploty.Volali sme pohotovosť, nakázali nám ,že kým prídu nech sa syn, sprchuje nie veľmi studenou vodou.Dostal injekcie, aby teplota ustúpila. Na druhý deň , som našťastie, k školskému lekárovi išla aj ja .Prvé čo lekár povedal, no čo simulant?? Prezrel ho, nemal teplotu a tak opäť, ale už hlasnejšie povedal synovy ,že je simulant.Ja, som sedela pri sestre, bála som sa o syna,tak som sa ukázala a predstavila. Na to sa vykričal ,že či je malé dieťa ,že chodím s ním. (A ja som sa tiež ozvala.Nikdy neostávam takým ľuďom nič dlžná.)Nech mi potom povie , ak je simulant,prečo ho bolí a trpne šija. V tom momente, skočil k telefónu a volal sanitku.Ešte v ten deň, robili Jankovi, "Lumbalku." Mal "zápal mozgových blán" Našťastie, všetko skončilo "akože" dobre.Dnes, môj Janko, má 36 má zatiaľ nie všetkými lekármi, potvrdenú diagnózu.Skleroza Multiplex. Je statočný a silný bojovník.Nebolo to zo začiatku pre Janka, také ako teraz.Bol v zlom psychickom stave,našťastie sa pozbieral,veľa športuje.Košičanky,ak chodíte do Nay- elektro,tak to pekné chlapisko okolo telkáčov a vôbec čiernej techniky, je môj Janulko.

...mna dorazil jeden doktor tak rok dozadu...som bola s malinkou na sone obliciek, dost, ze sme predtym chodili s mozgom, tak prisli oblicky....dovalil tam doktor asi v mojom veku, cosi brblal sestricke....ja som mu ani zbla nerozumela...
...normalne zacal po mne VRIESKAT, ZE KED SOM HLUCHA, MAM SI TO NAPISAT NA CELO, ABY TO VSETCI VEDELI!!!! .... ty kokso...takto ta veta znela...a to ze som dost hubata, mna to tak zobralo, ze som zbalila malu a vypadla z miestnosti. Sestricka mlcala a chlapa triaslo....
...tak som tam matka s dietatom, este to bolo babatko, uz to si myslim znamena urcity prejav ucty, ked uz nie to, ze som zena... ale ten vypad ma dorazil. Ja som nereagovala ani nie kvoli sebe, alebo ze by ma to vydesilo, ale kvoli malinkej, kvoli detom mozu na mne aj triesky rubat....na chodbe som som sa z toho vyrevala....obvodna mi povedala, ze nie som prva MATKA, ku ktorej sa takto choval!!!... a hned to bolo u primara...hacik to ma vsak ten, ze malinka ma chodit na sono kazdeho polroka...a odvtedy ma tam nikto nevidel...

....ale da sa povedat, ze toto spravil ktokolvek naposledy!...

no, na našu obvodáčku nemá z nich nikto mám štígro, že ju potrebujem len na očkovanie. aj to mi minule volala, aby sme o dva dni určite prišli, lebo bude mať vakcínu. tri krát som sa uistila, že myslíme ten istý deň, muž so zaťatými zubami zostal doma (má dojem, že bez neho by som takéto úlohy nezvládla)a po dvoch hodinách v čakárni, ked som už asi tretíkrát zaklopala-pred nami nikto, po nás nikto-vykukla sestrička:JAJ, to ste vy, ale my sme na vás zabudli, nemáme vakcínu. ja som sa zasmiala, muž použil celý krízový slovník. určite ju vymením, ale teraz ju mám poruke a keby niečo, som detská sestra

tak ja mam zažizok z nemocnice, z detského oddelenia negatívny - bola som s malou v nemocke kvôli črievkam - pán primár vtedajší známy tým že bez pozornosti do vačku nespraví nič nás chodil obkukovať týždeň bez vyšetrení, tak keď som sa ho spýtala či už budú malej niečo robiť - sono, krv, hocičo tak sa potlapkal po vačku, a že oddelenie je na tom finančne zle.... skončilo to mojím požiadaním o prepustenie domov. šli sme inam. a pozitívny - primára zmenili asi pol roka dozadu a my sme boli v nemocnici pred dvoma týždňami, za trošku nepríjemných okolností (malú viezla záchranka) bola som s ňou, je tam nová primárka a aj personál, mladučké doktorky, ale veľmi šikovné, milé.... dokonca keď videli ako sedím nad dcérou po nociach, aj kafe mi doniesli do izby... ale nie o tom som chcela, len ma napadlo, že zmenou jedného pracovníka je celé oddelenie o inom.....

Tiez som za to, ze ludia sa maju ozvat. Ale niekedy by som bola opatrnejsia. U nas v nemocnici sa raz stal taky pripad, ze pani sa bola stazovat u primara na osetrujuceho lekara, ktory sa vraj v jej pritomnosti nepekne vyjadroval a krical. Tento pripad sa dostal az na sud a lekar udal pani za hanobenie mena. Bolo to slovo proti slovu... takze asi tak, ani z voza, ani na voz .

mala som strašnu chrípku,moja ošetrujuca lekarka tam nebola iba sestrička,tak som musela ist k zazstupujuc.
emu lekarovi.Bol mily tak som sa dala vypisať,ale papier som musela zaniesť sestičke a ona na mna začala kričať ake problemy jej ja robim že mi musi vypisať PN papier.či to važne potrebujem a pod.ked sa jej človek pozdravi tak nevie ani odzdraviť no proste strašne a o lekarke ani nehovorim,proste aj tu plati vrana k vrane sada,rovní rovneho si hlada.
Najradšej by som od nej odišla ale aj otec k nej chodi a je dosť chori a nechcem aby sa na nom potom vybijala svoju zlosť.teraz mi napadlo ked mal zlomenu stehennu kost stale mu tam pichale inekcie a ked bol uz tak zle že tam ni nevedel prisť,tak len po mne odkazala:nech si zoberie taxik ked tam je pridem tak ho to riadne draho vyjde.tak sme tam došli taxikom hoci ma ambulanciu hned pred našim barakom.vtedy ho poslala na rengen a zlomenina.asi tolko o zatial ešte mojej pani doktorke uz len ked k nej mam isť mam stresy.....

nastastie ja som mala aj mam dobru doktorku.len u gyndy mam vzdy zvyseny tlak.ked sam tehu,tak som pravidelne k nej chodila na kontroly.vysliapala som po schodoch k jej dveram a musela som si tam posediet aby som sa ukludnila z narocneho terenu.len co som vosla dovnutra,vyzula som sa a hned mi isla merat tlak.samozrejme bol vysoky.same neviem preco som bola u nej nervoznejsia,nebola som v pohode.pre tlak chodim do rizikovej poradne a zatial mam vzdy pekny tlak.
kedze uz nepartim medzi tich,ktori si nechaju po hlave hlave skakat,tak by som takej arogantnej doktorke/doktorovi vynadala co by sa do nich zmestilo. samozrejme najprv slusne a pri odpore z ich strany by som svoje dieta poslala von z ordinacie.zdravie mojho dietata mi je a bude prednejsie nez cokolvek ine. sa necudujem,ze niektore deti sa boja MUDr.a placu uz v cakarni. takym MUDr.by mali zobrat papiere,aby neohrozovali ludi.

evi,no ja som mu to už hovorila,ale on k nej chodi už dlho a ťažko ho prehovoriť,aj ked som to skušala a nie raz.
Takto aspon vidno že niektorí lekari maju diplomi len kupene a o svojej robote namaju ani potuchy a my nevinní ludia na to doplacame.....

No a dnes som sa rozčulila aj ja. Bola som na očnom oddelení v Žiline so svojou starkou, chodí na injekcie pod oko, dnes sme boli druhý krát ale prvý krát na príjmovej ambulancii. Starku zobrali dovnutra a ja som s detmi čakala von, po nejakej dobe som počula z ordinácie taký krik že až. Nejaký doktor kričal na niekoho, že: "vy neviete kde máte nohy? ked vám raz poviem že sa máte dívať na nohy tak sa dívajte na nohy, divajte sa dolu, pane bože neviem či nechápete že kde máte nohy, sa nevidíte či čo"? Ludia ale ten to nehovoril s kludom, to by ma nehnevalo ale on tak neskutočne na niekoho vrieskal že to som ešte fakt nepočula. Taka pani čo bola pri mne v čakárni vravela že tam radšej ani nejde, nechápala som to. A ked starká vyšla z ordinácie tak chudatko nič nevidela, viedla som ju a bola strašne slabá, potom som sa jej v aute pýtala že na koho ten doktor tak kričal, tak povedala že na ňu. Skoro som odpadla, keby som vedela že po nej kričal určite by som mu povedala že si neprajem aby sa takto k nej správal, ona má slabe srdiečko a je velmi citliva a ked tam máme isť, tak jej je vždy zle a neje nič, čo má take stresy. Má 79 rokov a nezasluži si veru takéto správanie, ona mi hovorila že ona sa strašne snažila pozerať dolu a že sa jej aj zdalo že sa díva na nohy a on že po nej stále kričal. No povedzte, je toto normálne. Neviem sice ako sa to rieši, či by bolo možne sa nanho stažovať aj u primára alebo neviem kde, ale ak sa to ešte zopakuje tak mu veru poviem svoje. Starka mi nebude predsa odpadávať od strachu len preto že niekto nevie povedať niečo slušne alebo pokojnejšie.

Ahoj kikama a ako sa prosím ťa volá tá lekárka lebo podľa opisu by to mohla byť tá naša my už k nej ani nechodíme radšej chodíme za manželovým ujom on je detský primár v nemocnici a vždy nám lepšie poradí raz nám doktorka dala hneď atb a my sme šli za ním lebo sa nám to nezdalo a on že jej ich dávať nemusíme a potom na kontrole nám ona povedala že vidíte ako atb zabrali a my sme sa v duchu chechtali.A ku kardiológovi chodíme tiež ale len na pozorovanie.