Pozrela na mňa panička z banky s istou dávkou pohŕdania zmiešanou so zdesením, keď pozrela na môj účet po tom, čo som jej zamietla návrh otvoriť si k môjmu bežnému sporiaci účet. Samozrejme grátis pri splnení určitých podmienok, ktoré som už predom vedela, že na 99% nesplním.
S úsmevom som jej povedala, že nie. Aspoň tak sa mi v tej chvíli odpovedať žiadalo, lebo vysvetľovať moju finančnú stratégiu, kedy jednej banke nezverím celý môj príjem, by považovala minimálne za nelojálne. Nuž, naničmama a vlastne Georgina s jej rodinnými financiami ma naučila ... proste niečo odložím radšej hneď na začiatku a ani tie peniaze nevidím, aby som o nich nevedela, že aj tie možno minúť. Samozrejme môj mesačný budget je ešte rozdelený na menšie časti, kde jednu míňam dľa potreby a druhú ... nuž to sú tie drobnosti, ktoré keď sa nazhromaždia, tak si niečo za ne kúpim. Malé, veľké ... niečo čo chcem. Zásadne nepotrebujem, ale chcem. 
Ale o inom som chcela.
Týmto nejak pri spätnom prehodnocovaní som došla na to, že sa máme v podstate docela dobre.
Ako som tak počúvala Haničku Zagorovú a jej Maluj zase obrázky .... uvedomila som si, že my nešporíme na "dárky malé jako svět". Že moja špajza skrýva poklady, kedy by sme prežili pri mojom čarovaní nielen mesiac ale aj 3. Že máme čo obliekať na seba a že kúpiť deckám topánky vtedy, keď to potrebujú a nie keď si to môžem dovoliť, je super.
Aj moja kozmetická skrinečka so serepetičkami na skrášlenie obsahuje niekoľko eurovú investíciu. Že človek sa v podstate obklopuje zbytočnosťami, na ktoré predtým dlho makal.
Ale hlavne, som si uvedomila, že nesporím na tie zbytočnosti. Nie je to u mňa tak, že chcem teraz nové slnečné okuliare, tak si každý deň odložím určitý obnos. Alebo mesačne do obálky, aby bolo na novú kanvicu. (Apropo - indukčná doska je rýchlejšia ako všetky kanvice, čo som kedy mala.) Nerobím ten proces tak, ako kedysi moji rodičia. Že máte sumu a k tej sa blížite. Skôr som sa naučila tak, že odkladám s cieľom neurčitým. Ktovie či je to správne. Mala by som poštudovať zas Školu rodinných financií. Snáď za tých 8 rokov sú stále aktuálne 
.
Takže presne TOTO ja neviem. To odkladanie mincí a potom následne zameniť za niečo šuchotavé. Lebo ja denne potrebujem drobné. Takže u mňa skôr opačný efekt - vymeniť papierové za drobné. Ja som priam predurčená na míňanie. 
Ale inak som myslela to sporenie. Tak, že napr. tu naboku vidím peknú sukienku v mojej veľkosti, vo výhodnej 71% zľave za konečných 129€ ... že založím si obálku a na ňu napíšem 129€ a teraz si budem odkladať denne nejakú čiastku. A keď sa k tým 129€ dopracujem, tak spokojne si poviem - Konečne si ju môžem kúpiť, lebo som si na ňu nasporila! 
Je jedno, či je to za pol roka, za rok, za tri. Akurát - ono sa to s tým "tu a teraz" lifestylom nejak nezhoduje. So všetkými výhodnými nákupmi a tak.
Add tie rezervy - noooo ... docela zaujímavé - lebo súčasný trend ťa tlačí skôr do opačného - Vianoce na splátky, dovolenka na pôžičku .... nie na to, aby si mala tak veľké zadné dvierka. A z toho sa dostávam do bodu, že finančná gramotnosť sa musí učiť. Veľa toho je také, že sa preberie "geneticky" - výchovou, spôsobom akým žijú rodičia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jaaj, v dnešnej rýchlej dobe si neviem predstaviť, že odkladám peniaze na suknu, kým bude dosť. Lebo teraz aktuálne ma baví sledovať jednu stránku s oblečením. Mala som vyhliadnute šaty. A teraz super zľavy. Akurát, že moje číslo, aj tie okolo sa hneď vypredali.
Ale jeden pulover som nakoniec ukoristila. Mala som ho vyhliadnutý dlho. A čakala som na nejakú dobrú zlavu. Nakoniec som ho mala za polovicu.
Teda to šetrenie je v prípade oblečenia u mňa skôr vyzeranie vhodnej zľavy.
A potom otvorená myseľ a vo vhodnom okamžiku dať peniaze dohromady a investovať. Samozrejme, nejaké línie sú naznačené.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No peniaze, sporenie som prenechala na MM, ja som skôr ten míňač ...., ale v hlave mám toľko kontroliek ešte od rodičov, MM , že to zas nepreháňam.... Vyzerá to, že po 30 rokoch spolu sme sa stretli s drahým niekde uprostred? S tými bankami ťažko, zamestnanci musia naháňať čísla, nechcela by som také robiť ... Moje sny sú o cestovaní, to asi by som mala viac sporiť ... Sme si robili srandu, že budem robiť "influencerku" pre babky cestovateľky, ale to by som sa musela naučiť po anglicky, bo tie slovenské so svojimi dôchodkami toho veľa nenacestujú ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neviem, či by som mohla povedať, že babka, na dôchodku tuším už je. Pozri tento blog
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To je mi jasne, ze by som nevyplnila neexistujúcu dieru na trhu, len som sa smiala na tom, ze v mojom veku, by som mohla inspirovat, uz len starsiu generaciu a asi nie tu slovensku ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mňa celkom baví sporiť
Baví ma odkladanie a potom premieňanie na väčšie a väčšie bankovky. Kedysi som odkladala po nákupe veľké mince. Napríklad dvojeurovky. Keď ich bolo dosť, vymenila za papierové. A stále dookola. S nejakým cieľom. Nemala som nikdy stanovený čas, za ktorý chcem našporiť. A vždy zrazu prišlo niečo, kde som bola rada, že môžem vytiahnuť. Napríklad ako dar na svadbu. Alebo doloženie na dovolenku. Alebo len narýchlo niečo zaplatiť. A pôvodný cieľ bol zabudnutý.
Chodím pravidelne s kamoškami na kávu. Raz do mesiaca. Zrovna sme boli v utorok a jedna spomínala na časy, keď pracovala v slovenskej banke. Ako ich školili, aby predavali rôzne finančné produkty. Ako im ukazovali, ako to bude fantastické pre ich klientov. A tak v dobrej viere radili. Až si nakoniec kolegyna zobrala úver, aby škody, ktoré boli týmito radami urobené svojim známym vynahradila..... Takže voči ponukám za prepážkou alebo po telefóne som ja imúnna.
Čo sa týka rodinných finnancii, mám doma jednu staru knižku. A v nej som čítala kopec rád. Napríklad máš mať dlhodobý účet, na ktorom si nasporíš veľké veci. Napríklad, aby si mohla, ked pojdeš do dôchodku zabezpečiť neiktoré veci.
Potom by si mala mať rezervu minimálne na pol roka, ideálne na rok. Keby sa niečo prihodilo, aby si rok vedela platiť nájom, elektrinu, hypoteku, poistenie, mala na základne jedlo.
No a teraz pri tých rôznych článkoch o panike čítam, že je napríklad dobré mať doma hotovosť na jeden mesiac. Keby dačo....
Viem, že je stále veľa ľudí, čo žijú tak, že ledva, ledva. Viem však o takých, čo majú rovnaké príjmi, ako oni a napriek tomu ušetria. Niekto to dokáže celkom prirodzene, iný sa to musí učiť.