Horúčka sobotňajšieho popoludnia

nedá mi aby som sa s Vami nepodelila o horúčku sobotňajšieho popoludnia.Okrem toho,že manžel chytil maľovaciu mániu a zateplil a ešte domaľováva svokrovu cimmer,nedalo mu to a pustil sa aj do tej našej našej.Pri tej príležitosti som pretriedila svoje „poklady“.
Dlhé roky som si v útrobách svojej polky postele skladovala rozličné predmety,ktoré mi pripomínali udalosti z čias svojej popubertálnej mladosti(vek okolo a po 18.)
Otvorila som krabicu s mojimi najväčšími pokladmi,chvíľka napätia a zatým jedno obrovské sklamanie.Veci ktoré pre mňa toľko vtedy znamenali sú pre mňa teraz len na príťaž.Aspoň to tak vnútorne cítim.Boli tam rôzne darčeky ktoré som dostala k svojej 18.Bezcenné haraburdy.
Prečo bezcenné?Dostala som ich od ľudí,ktorí sa vtedy tvárili ako moji priatelia a až čas ukázal pravú tvár týchto priateľstiev.Moje spolužiačky do ktorých partie som sa snažila zúfalo zapadnúť....Na ktorých oslavu narodenín ma pozvali len preto lebo by to potom v škole blbo vyzeralo...s ktorými som nechodila na výlety,lebo buď nebolo voľné miesto alebo mi neskoro povedali...ale fotky z výletu mi dali – to sa nedá uprieť boli to tak dobré kamošky....atď
nechcem to rozvádzať škoda času.
Tak som sa rozhodla všetky tie „darčeky“ venovať do akcie podaj ďalej
možno niektorá z Vás bude chcieť potešiť svokru,alebo švagrinú ktorá jej pije krv...(hneď ako budem mať čas to tam zverejním,ešte upratujem po maľovaní )
Ale malo to aj pozitívnu stránku,našla som listy od bývalej lásky,tak tajnej že mi to nikdy nepovedal ,alebo od jedného chlapca čo mi do listu napísal úryvok zo Sládkovičovej Maríny ...
musím sa usmievať keď si na to spomeniem a určite aj vy máte takéto milučké spomienky... takmer som sa rozplakala
minulosť sa na mňa valila z tých krabíc a ja som si pustila G N´R a chvíľami sa usmievala a chvíľami mi tiekli slzy .....