V psychike každej ženy vzájomne pôsobia hlboko uložené archetypálne vzory ženského správania a vzory správania dané súčasnou spoločnosťou, ktoré ju vťahujú viac do mužského sveta.
Archetyp je termín z autorskej dielne Gustava Junga. Čo sa za ním skrýva?
Sú to vzory nevedomého konania, ktoré sa v každom z nás aktivizujú v určitých životných obdobiach a určitých situáciách.
Už v detstve sa prejavujú v odlišných hrách, ale aj v odlišnom správaní dievčat a chlapcov.
Je dôležité porozumieť týmto ženským archetypom – pravzorom ženského správania, pretože pomáhajú ženám objaviť vlastnú podstatu a čerpať z vnútorného bohatstva ženskosti.
Úlohu a rolu ženy predurčuje archetyp ženy a matky ako ochrankyne rodinného krbu, ktorá vytvára vnútorný priestor rodiny a tvorí domov. Žena ma pre túto úlohu k dispozícii kruhovú centrujúcu energiu. Úlohu a rolu muža predurčuje archetyp lovca a otca ako ochrancu rodiny zvonku. V jeho prípade prevláda energia ťahu a to je sledovanie a stopovanie.
Jednoducho – ženy udržiavali rodinný oheň a muži lovili mamutov.
Aká je realita dneška – ženy udržiavajú rodinný oheň a lovia aj mamutov. Ale prečo musia loviť ešte aj mamutov? Striedanie kruhovej energie a energie ťahu oslabuje silu ženy, matky – chcú (musia?) byť niečo iné ale musia byť aj tým čím sú, a prichádza únava.
Môžete oponovať, že je iná doba a že chcete pracovať. Milióny rokov to takto vznikalo a my to teraz a tu nezmeníme.
Stať kráľovnami sa môžeme iba doma – a to je byť matkou, liečiteľkou, múdrou ženou a ako kráľovné môžeme ísť loviť mamutov, ale svojim ženským spôsobom (dávajte pozor aby vám z hlavy nespadla koruna).
Archetyp ženy býva vo všetkých kultúrach namixovaný zo základných vzorov správania typických pre – kráľovnú, bojovníčku, múdru ženu, divožienku, umelkyňu.
Kráľovná by nám vysvetlila: “Neponižuj sa, vzchop sa a ukáž všetkým svoju dôstojnosť, váž si seba a rozhoduj sama za seba.“
Bojovníčka by nám povedala: “Využi svoju silu a bojuj za seba, stanov si hranice a povedz ostatným to, čo potrebuješ.”
Sila divožienky by nás vyburcovala: “Zabudni na milotu a láskavosť, neprispôsobuj sa, keď ti to nevyhovuje, daj najavo svoj temperament, keď niekto prekročí tvoje hranice, počúvaj svoj hlas a riaď sa svojim srdcom a nie očakávaniami okolia.“ Divožienka pozná prírodu, ktorá jej dáva priestor na to, aby sa cítila ako kráľovná.
Múdra žena by nám ukázala našu cestu a pomáhala by nám, aby sme sa neutápali v hlúpostiach a sebaľútosti.
Umelkyňa v nás je žena, ktorá rozumie umeniu žiť a má radosť zo života. Život s ňou je farebnejší, dokáže počúvať svoj vnútorný hlas, je tvorivá vo svojej každodennej práci s deťmi, vo varení, riadení domácnosti.
Silu a múdrosť jednotlivých archetypov máme vždy k dispozícii ako širokú škálu možností, z ktorých si môžeme vybrať.
V každej situácii sa môžeme spýtať svojho vnútra: “Ktorá stránka ženskosti mi teraz chýba?“
Je to múdra žena, ktorá vidí do hĺbky a umožňuje mi ju spoznať? Alebo je to bojovníčka, ktorá určí svoje hranice, aby tak chránila svoju dôstojnosť. Je to pútnička, ktorá cíti, že veci treba dať do pohybu? Potrebujem umelkyňu, ktorá odloží všetky povinnosti a venuje sa radostiam života? Ktorá z týchto žien mi dodá silu a dá mi to po čom túžim.
Všetky aspekty ženskosti nosíme v sebe a môžeme ich navzájom spájať, môžeme byť kráľovnou, divoženkou a veselou ženou.
Je dôležité, aby sme ako ženy objavili v sebe tento potenciál ukrývajúci sa v ženskej duši, aby sme obohatili svet o ženské hodnoty a urobili ho tak ľudskejším, pestrejším, teplejším a láskavejším.
Na to ženy potrebujú dôverovať svojej ženskej intuícii, ktorá sa prejavuje túžbou niečo zmeniť. Túžba niečo zmeniť sa ale často spája so strachom opustiť zabehaný život. Strach pred zmenou a chuť na niečo nové, nám môže pomôcť zmeniť kráľovná, ktorá sa nás môže spýtať na to, čo si cením viac – istotu a zotrvačnosť alebo riziko a zvedavosť.
Ako pracovať so ženskými archetypmi?
Na všetkých troch úrovniach – myseľ, duša a telo a potom vyžarujeme ich energiu dôveryhodne.
Myseľ – mentálne spracujeme informácie o jednotlivých archetypoch.
Duša – na úrovni duší si predstavíme ich krásu, správanie, precítime ich prežívanie a vnímame seba v ich pozíciach.
Telo – to je prejav tancom, chôdzou, oblečením, symbolmi, gestami, vôňou, hudbou.
Predovšetkým spojením hudby (reč duše) s tancom (ktorý je rečou tela) dostávame bližšie k sebe svoju dušu a telo, a stávame sa celistvejšie.
Mgr. Adamcová Lýdia
Z pohľadu mojich skúseností o výchove, by som vám o sebe povedala, že ...
... som matka a stará matka,
... bola som dieťa, ktoré žilo s poruchami učenia a pozornosti,
... vo veku 53 rokov som prekonala veľmi vážne somatické ochorenie,
... som klinická psychologička so 43 ročnou praxou,
... 41 rokov som znalkyňa z odboru psychológie,
... som facilitátorka metódy One Brain a pracujem s terapeutickou metódou rodinných konštelácií.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte