So mnou je radosť žiť...

..teda aspoň dnes a ani nie tak radosť ako sranda .
Dnes som totiž hviezdila a to prevažne v obchode:
Prvá hláška prišla hneď ráno, keď sme s manželom pri nakupovaní čerstvého pečivka k rannej kávičke míňali "kôš" so šibákmi. Otočím sa na manžela a s úsmevom mu hovorím: "Macko, a ako Ti bude toho roku šibať keď nemáš šibák?" V momente ako sme si uvedomili význam zamenených slovíčok /namiesto "budeš" - "Ti bude"/ sme sa rozosmiali a jeho prvá reakcia bola úplne nevinne povedané:" To neviem ." Tak som to uzavrela s tým, že mu predsa budem musieť kúpiť šibák, aby mu riadne šibalo . Medzitým sme dorazili k pokladni, kde zrovna predavačka musela odbiehať do ďalšej pokladne po cigarety, čo sa môjmu drahému zdalo ako zdržiavanie, a tak prešiel k inej pokladni. To nám už jedna pokladníčka oznamovala: "Vážený zákazníci, prejdite si, prosím aj do pokladne číslo tri:" Načo som ja pohotovo zareagovala v skrátenej verzii sa pýtam manžela: "Nechceš ísť do trojky? " /nasledoval ďalší rehot/ pootočila som sa a za nami mladý pán, ktorý by podľa môjho skromného odhadu aj pristal na tú trojku /nemyslím ale pokladňu /. Cestou domov sa ma moja polovička ešte stihla spýtať, na čom fičím /to je moje obľúbená hláška: "Neviem na čom fičíš, ale aj ja chcem a veľa /